Irán po návrate sankcií vsádza na kryptomeny

Po aktivácii medzinárodných sankcií v auguste 2025, ktorá opäť odrezala Irán od globálneho finančného systému SWIFT, iránska vláda urýchľuje plány na obchodovanie založené na kryptomenách. Úradníci ich označujú za „nevyhnutný obchvat“ obmedzení platobných kanálov, s cieľom posilniť spoluprácu s BRICS krajinami (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika). Táto stratégia bola predstavená na nedávnom deBlock Sumite, prvej štátom podporovanej medzinárodnej blockchain konferencii v Iráne, kde vysokí predstavitelia ako predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf kryptomeny chválili ako „nový spôsob obchodovania a platieb“. Napriek optimizmu však lídri kryptoodvetvia varujú, že nejasné regulácie ohrozujú adopciu a infraštruktúru, čo by mohlo podkopať snahy o ekonomickú nezávislosť.

Návrat sankcií: Kryptomeny ako záchrana pred izoláciou

Francúzsko, Veľká Británia a Nemecko aktivovali v auguste 2025 „snapback mechanizmus“ podľa rezolúcie OSN 2231, čím obnovili sankcie proti Iránu v reakcii na údajné zvýšené obohacovanie uránu a obmedzenia prístupu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Tieto opatrenia, ktoré dopĺňajú dlhodobé americké sankcie od roku 1979, znovu odpojili Irán od medzinárodného bankového systému, vrátane SWIFT, a obmedzili export ropy a prístup k dolárom. Výsledkom je hyperinflácia (riál stratil 37 % voči doláru v 2024) a rastúci tlak na alternatívne finančné nástroje.

Na deBlock Sumite, kde sa zišli predstavitelia BRICS a iránski úradníci, Ghalibaf vyhlásil: „Kryptomeny sú jednou z ciest, ako obísť sankcie.“ Irán navrhuje použiť digitálne aktíva na medzinárodné platby, najmä v obchode s BRICS partnermi, kde objem výmeny rastie o 20 % ročne. Podľa plánu by kryptomeny umožnili bezpečné, hranične nezávislé transakcie bez závislosti na sankcionovaných sieťach. Tento prístup nadväzuje na predchádzajúce experimenty: V auguste 2018 Irán uskutočnil prvý import za 10 miliónov USD cez kryptomenu, a v posledných rokoch ťažba BTC generuje výnosy, ktoré sa musia predávať centrálnej banke.

Vláda vidí v kryptách nástroj na de-dolárizáciu: Požiadala Indiu a iné BRICS krajiny o akceptáciu digitálnych platieb, hoci India to v auguste odmietla ako „nie súčasť jej finančnej agendy“. Centrálna banka Iránu, jediný regulátor kryptotrhu, zavádza obmedzenia ako blokovanie brán pre konverziu riálu na kryptomeny, no zároveň povoľuje ťažbu ako zdroj príjmov. Podľa Chainalysis, sankcionované jurisdikcie ako Irán tvoria 39 % globálnych nelegálnych kryptotransakcií v 2024, s rastom o 60 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Varovania z odvetvia: Nejasné pravidlá brzdia infraštruktúru

Napriek vládnemu nadšeniu lídri kryptosektora kritizujú nedostatok jasnosti v reguláciách. Na deBlock Sumite Ehsan Mehdizadeh, CEO najväčšej iránskej burzy Wallex Iran, varoval: „Krajina pod sankciami si nemôže dovoliť odmietať inovatívnu finančnú infraštruktúru. Chýba transparentné regulačné prostredie pre blockchain a kryptomeny.“ Aktuálne pravidlá, vydané v januári 2025 Najvyššou radou kyberpriestoru, zahŕňajú sporadické blokády výpisov a vkladov (napr. 23 dní v januári), čo ovplyvnilo milión Iráncov.

Mehdizadeh zdôraznil riziká: Bez jasných pravidiel hrozí odliv talentov a investorov, čo oslabí infraštruktúru. V 2024 Irán zakázal reklamu kryptomien a zavrel kanály na výmenu riálu, čo viedlo k dočasným alternatívam cez bankové účty. Podľa Crystal Intelligence až 22 % populácie (okolo 20 miliónov ľudí) používa kryptomeny ako ochranu pred infláciou, no obmedzenia bránia retailovému prístupu. Experti ako Saeed Khoshbakht vidia v reguláciách snahu o kontrolu, čo by mohlo viesť k centralizácii namiesto decentralizácie.

Ďalšie výzvy zahŕňajú energetickú krízu: Ťažba BTC, piata najväčšia na svete, spotrebúva obrovské množstvo energie, čo zhoršuje výpadky prúdu a vyvoláva verejný hnev. Vláda povoľuje len licencovanú ťažbu, no hacky ako ten na Nobitex v júni 2025 (straty v miliónoch) ukazujú zraniteľnosť infraštruktúry.

Dopady a riziká: Geopolitický nástroj s dvojim ostrom

Iránsky plán by mohol reshapovať obchod v BRICS, kde kryptomeny uľahčia výmeny mimo dolára – Rusko už v 2024 legalizovalo kryptá pre medzinárodný obchod. Avšak, USA varujú pred tarifami pre neposlušné krajiny, a OFAC sankcionoval iránske siete za pranie 100 miliónov USD cez kryptá (2023–2025). Pre obyvateľov, ktorí vidia v kryptách záchranu pred infláciou, nejasnosti znamenajú riziko strát.

Kryptomeny sú nástrojom suverenity, no bez regulácií sa stávajú chaotickými. Ako uzavrel Mehdizadeh: „Irán pod sankciami potrebuje inovácie, nie prekážky.“ Sledujte BRICS summit – tu sa rozhodne, či kryptá zachránia alebo potopia iránsku ekonomiku.

Príspevok Irán po návrate sankcií vsádza na kryptomeny je zobrazený ako prvý na Kryptoblog24.