⏱️ Čas čítania: 4 min (710 slov) 📑 Obsah článku ↳ Silný trh práce stabilizuje spotrebu ↳ Európa zaostáva v investíciách do inovácií Nízka nezamestnanosť podporuje v súčasnosti sektor služieb v eurozóne a pomáha držať jej ekonomiku nad vodou. O budúcom raste však rozhodnú najmä investície do duševného vlastníctva a inovácií, v ktorých eurozóna zaostáva […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 4 min (710 slov)
Nízka nezamestnanosť podporuje v súčasnosti sektor služieb v eurozóne a pomáha držať jej ekonomiku nad vodou.
O budúcom raste však rozhodnú najmä investície do duševného vlastníctva a inovácií, v ktorých eurozóna zaostáva za USA aj Čínou.
Pozitívnym signálom je, že európske firmy hlásia rast investičnej aktivity a čoraz intenzívnejšie využívajú umelú inteligenciu. Poukázali na to v aktuálnom vydaní Frankfurtských hárkov analytici Národnej banky Slovenska.
Silný trh práce stabilizuje spotrebu
„Napriek novým clám, ktoré sa podpíšu na oslabení svetovej ekonomiky a zahraničného dopytu, ekonomika eurozóny naďalej mierne rastie, v treťom štvrťroku medzištvrťročne o 0,2 percenta. Do značnej miery za to vďačí silnému trhu práce, ktorý by ju mal podporovať aj v najbližších rokoch,“ zhodnotili ekonómovia.
Pripomenuli, že miera nezamestnanosti je najnižšia od vzniku eurozóny a podľa aktuálnych predpokladov nízka aj zostane. Silný trh práce tak pomáha stabilizovať domáci dopyt a spotrebu, vďaka čomu aktivita v službách už od konca pandémie zásadne prispieva k ekonomickému rastu eurozóny.
Ďalšia výkonnosť ekonomiky bude podľa analytikov závisieť od toho, ako sa eurozóna chopí nových príležitostí.
Európa zaostáva v investíciách do inovácií
„Technologické zaostávanie Európy oslabuje jej konkurencieschopnosť a ekonomickú bezpečnosť. Len od začiatku roka 2022 vzrástlo hospodárstvo USA v porovnaní s eurozónou trojnásobne,“ vyčíslili.
Do značnej miery to bolo podľa nich ovplyvnené pomalším rastom produktivity. V Spojených štátoch sa od roku 2019 zvýšila takmer o 11 percent, kým v eurozóne sa v zásade nezmenila.
Analytici upozornili, že od začiatku roka 2022 sa objem investícií v eurozóne zvýšil len mierne. Približne štvrtinu z nich tvorí výstavba rezidenčných nehnuteľností, ktorá sa oslabila v dôsledku prísnejšej menovej politiky.
„Naopak, niekoľkonásobne rýchlejšie než celkové investície rástli investície do produktov duševného vlastníctva. Korešponduje to so zvýšeným záujmom o digitalizáciu procesov a využívanie umelej inteligencie,“ vysvetlili.
Nárast investícií do duševného vlastníctva sa podľa ekonómov začína odrážať aj na postupnom rozširovaní umelej inteligencie v európskych podnikoch. Využíva sa predovšetkým v odvetviach súvisiacich s informatizáciou a komunikačnými službami.
V tomto odvetví nejakú formu umelej inteligencie vlani využívala takmer polovica firiem, pričom ešte v roku 2021 to bola len štvrtina.
Rozširuje sa však aj do iných odvetví, najmä služieb. V jej osvojovaní zatiaľ dominujú veľké podniky od 250 zamestnancov.
Európa však do duševného vlastníctva investuje výrazne menej než USA a veľké rozdiely sú aj medzi jednotlivými krajinami Európskej únie.
„Napríklad vo Švédsku alebo Dánsku ich podiel na celkových investíciách v posledných rokoch výrazne rástol na aktuálnych zhruba 30 percent, oproti 36 percent v USA. Naopak, vo viacerých krajinách sa tento podiel pohybuje pod 15 percent, z veľkých ekonomík zaostáva napríklad Taliansko, a v niektorých dokonca od konca roka 2019 poklesol,“ priblížili analytici NBS.
Spomedzi krajín eurozóny sú podľa nich lídrami dve najväčšie ekonomiky, Nemecko a Francúzsko.
„Tradičné formy priemyslu tam síce strácajú svoje postavenie, no pomerne vysoký nárast investícií do duševného vlastníctva naznačuje, že v týchto ekonomikách dochádza k postupnej transformácii,“ doplnili.
