⏱️ Čas čítania: 6 min (1,155 slov) 📑 Obsah článku Komplikácie a úmrtnosť Zo sladkého života do rizikovej zóny Zdravotný aj ekonomický problém Moderná liečba mení hru Čo brzdí pokrok? Prevencia má zmysel Vedeli ste, že na Slovensku žije takmer pol milióna ľudí s cukrovkou? A že mnohí z nich o svojom ochorení ani netušia? […]
Menej ako 1 min. min.
⏱️ Čas čítania: 6 min (1,155 slov)
📑 Obsah článku
Vedeli ste, že na Slovensku žije takmer pol milióna ľudí s cukrovkou? A že mnohí z nich o svojom ochorení ani netušia? Diabetes už dávno nie je „len“ problémom s hladinou cukru v krvi – je to komplexné ochorenie, ktoré poškodzuje srdce, obličky aj pečeň. A náklady na jeho liečbu rastú raketovým tempom.
Komplikácie a úmrtnosť
Hlavnú úlohu pri úmrtnosti ľudí s cukrovkou zohrávajú komplikácie. „Majú dvakrát vyššie riziko úmrtia na srdcovocievne ochorenia aj zvýšené riziko ochorenia obličiek,“ skonštatovala Veronika Rybanská, analytička z ministerstva zdravotníctva.
Tieto komplikácie postihujú všetky vekové skupiny. Diabetici majú dvakrát až šesťkrát vyššiu mieru hospitalizácie, tieto hospitalizácie sú dlhšie a navyše je u týchto pacientov aj vyššie riziko infekcií.
„Vždy hovorím, že vysoký cukor nebolí, ale, žiaľ, dlhotrvajúca hyperglykémia a následky neliečeného diabetu vedú k poškodzovaniu hlavne ciev a nervových zakončení,“ povedal doc. Peter Jackuliak, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre diabetológiu.
Zo sladkého života do rizikovej zóny
Na začiatku 70. rokov minulého storočia evidovali lekári na Slovensku asi 52-tisíc pacientov s cukrovkou. Dnes ich je v ambulanciách už vyše 420-tisíc – a odhady hovoria, že ďalších 100- až 150-tisíc ľudí o svojom ochorení ani nevie.
A práve týchto pacientov netrápi len cukor v krvi. Viac ako 80 % z nich má zároveň vysoký tlak, 65 % poruchy tukov v krvi a až 13 % zápasí so srdcovým zlyhávaním či s poškodenými obličkami. Čo je najzradnejšie? Väčšina z týchto komplikácií nebolí – no v konečnom dôsledku môžu byť smrteľné.
Zdravotný aj ekonomický problém
„Ročné náklady na liečbu jedného pacienta s cukrovkou sa pohybujú okolo tritisíc eur. Ak sa k tomu pridajú komplikácie ako zlyhávanie srdca alebo obličiek, náklady stúpajú na päťtisíc až šesťtisíc eur ročne,“ upozorňuje Roman Mužik zo zdravotnej poisťovne Dôvera. To sú stámiliónové sumy, ktoré zaťažia zdravotníctvo každý rok.
A to ešte nehovoríme o nepriamych nákladoch – pacienti často vypadávajú z práce, čerpajú dávky zo Sociálnej poisťovne a potrebujú dlhodobú starostlivosť.
Dana Rovňáková zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne doplnila, že pri preventívnych prehliadkach bolo zachytených približne len 17 % z novodiagnostikovaných diabetikov.
Moderná liečba mení hru
„Dlhé roky sme mali pri liečbe cukrovky len obmedzené možnosti,“ hovorí MUDr. Margita Surovčíková z diabetologickej ambulancie v Trstenej. Mnohé staršie lieky síce znižovali hladinu cukru v krvi, no nijako nechránili srdce či obličky. To sa zmenilo zhruba pred desiatimi rokmi, keď prišli nové moderné lieky –SGLT2 inhibítory. Ukázalo sa, že tieto lieky dokážu nielen znížiť hladinu cukru, ale výrazne znížiť aj riziko infarktu, zlyhania obličiek či dokonca predĺžiť život. „Z ‘liekov na cukor‘ sa stali lieky na srdce a obličky – a to doslova,“ dopĺňa doktorka Surovčíková.
Výhodou nových liekov je aj to, že sú bezpečnejšie a môžu byť vhodné aj pre ľudí s nadváhou či vysokým krvným tlakom. Diabetológovia tieto lieky dôverne poznajú a používajú ich už desať rokov.
MUDr. Surovčíková považuje za užitočné aj zvyšovanie povedomia pacientov o liečbe cukrovky 2. typu a moderných liekoch, v dôsledku čoho si ich pacienti pýtajú – pretože čím skôr sa moderná liečba nasadí, tým lepšia je ich šanca na dlhý a kvalitný život bez komplikácií.
Jednou z vážnych komplikácií je aj dialýza. „Ak SGLT2 inhibítory nasadíme štyridsiatnikovi, môže sa dialýze úplne vyhnúť. U osemdesiatnika ju dokážeme aspoň oddialiť,“ vysvetľuje doktorka Surovčíková.
Čo brzdí pokrok?
Zavádzanie nových liekov však často naráža na prekážky – od komplikovaných schvaľovacích procesov až po konzervatívny prístup niektorých lekárov. Navyše, pacienti často očakávajú, že všetko vyrieši lekár. „Pýtajú sa, čo s tým ich cukrom urobíme. Ale je to predsa ich zdravie – oni musia prevziať zodpovednosť,“ zdôrazňuje doktorka Surovčíková.
Prevencia má zmysel
Experti sa zhodujú, že najväčšou nádejou do budúcnosti je prevencia. Každý rok pribudne na Slovensku až 25-tisíc nových diabetikov, mnohí z nich pritom mohli ochoreniu predísť – zdravším stravovaním, viac pohybu, menej stresu a pravidelnými prehliadkami.
„Ak chceme ľuďom predĺžiť život v zdraví, musíme do toho investovať hneď. Nie až keď je neskoro. Začnime sa viac zaujímať o svoje zdravie, skôr než nás cukrovka poriadne prefacká,“ dodala.
(red)
