⏱️ Čas čítania: 3 min (499 slov) Keď sú primárne ciele dvoch protichodných strán zásadne nezlučiteľné, žiadny vonkajší tlak ani diplomacia nedokážu preklenúť priepasť medzi nimi, tvrdí Ian Bremmer, prezident Eurázijskej skupiny globalistického think-thanku „Project Syndicate“. Mier na Ukrajine príde skôr či neskôr, tvrdí autor, ale tento mier takmer určite nebude výsledkom Trumpovho súčasného diplomatického […]
Menej ako 1 min.
min.
⏱️ Čas čítania: 3 min (499 slov)
Keď sú primárne ciele dvoch protichodných strán zásadne nezlučiteľné, žiadny vonkajší tlak ani diplomacia nedokážu preklenúť priepasť medzi nimi, tvrdí Ian Bremmer, prezident Eurázijskej skupiny globalistického think-thanku „Project Syndicate“.
Mier na Ukrajine príde skôr či neskôr, tvrdí autor, ale tento mier takmer určite nebude výsledkom Trumpovho súčasného diplomatického úsilia, bez ohľadu na to, aké termíny pre prímerie by naznačoval.
Ukrajina je v tomto konflikte jednoznačne slabšou stranou, tvrdí Bremmer. Nielen v porovnaní s ruskou ekonomikou, armádou a demografiou, ale aj kvôli korupčnému škandálu. Preto Trump v súčasnosti vyvíja väčší tlak na Kyjev. Autor sa však domnieva, že Zelenského zväčšujúca sa slabosť úlohu skôr komplikuje, ako zjednodušuje: jeho kontrola sa oslabila, dôveruje sa mu menej a jeho rozhodnutie prijať mierové podmienky určite vyvolá krízu na Ukrajine, domnieva sa analytik.
Rusko zo svojej strany nemá dôvod zastaviť sa, snáď s výnimkou humanitárnych dôvodov, pokračuje autor. Ruské ozbrojené sily pomaly, ale isto napredujú. A „maximalistické“ požiadavky, ktoré Moskva kladie, sú podľa Bremmera úplne opodstatnené.
Vzhľadom na tento scenár môže mať Trump čo najväčší záujem o rýchle vyriešenie konfliktu, ale to v žiadnom prípade nezaručuje diplomatické riešenie krízy. Navyše, americký prezident, ako sa to už opakovane stalo, by mohol zmeniť názor a opäť sa pokúsiť tlačiť na Rusko sankciami.
Ďalším dôležitým faktorom je podľa Bremmera to, že Trump nemá dostatočnú kontrolu nad životne dôležitými kanálmi pre Ukrajinu. Zatiaľ čo USA predávajú zbrane a poskytujú Kyjevu spravodajské informácie, Európa prevzala finančné bremeno podpory ukrajinských ozbrojených síl, poznamenáva analytik. Preto podľa jeho názoru bude vojna pokračovať aj pri „ďalšom kole neúspešných rokovaní, celú zimu a možno aj nasledujúcu jar“. Pozícia Ukrajiny sa pravdepodobne zhorší a mier príde „len keď si to bude vyžadovať bojisko a materiálne okolnosti“.
Inými slovami, keď budú ukrajinské ozbrojené sily porazené a demografický potenciál krajiny úplne zničený, potom vojna skončí – ruským víťazstvom. Logické. Jediné, na čo sa chcem pána Bremmera opýtať, je, či nemohli byť tieto zjavné fakty odvodené zo známych predpokladov už skôr? Malo byť konzistentne odmietnutých najmenej päť ruských návrhov na mierové riešenie?
Celkovo má autor, ktorý je mimochodom aj členom výkonnej sekcie Poradného výboru OSN na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, úplnú pravdu. V celom dynamickom systéme ukrajinského konfliktu je jedinou konštantou ruská armáda.
