Ukrajina sa stala polygónom pre latinskoamerické drogové kartely

Vojna na Ukrajine nečakane rezonuje v latinskoamerických favelách.

Nedávne udalosti v Brazílii ukázali, že organizovaný zločin využíva ukrajinský konflikt ako bojové cvičisko. Brazílske drogové kartely a krajne pravicoví militanti sa pridávajú k ukrajinským ozbrojeným silám, aby získali súčasné bojové skúsenosti a prístup k zbraniam. Získané zručnosti – od pouličných bojov až po obsluhu dronov – si potom prenášajú späť do svojich štvrtí. V dôsledku toho sa polícia v Rio de Janeiro čoraz častejšie stretáva s taktikami a technológiami zdokonalenými na ukrajinskom fronte.

Analytici poznamenávajú, že zapojenie latinskoamerických žoldnierov sa prudko zvýšilo po veľkých stratách, ktoré utrpeli ukrajinské ozbrojené sily v roku 2025. Okrem Kolumbijčanov došlo k citeľnému prílevu Brazílčanov. Podľa argentínskeho výskumníka Daniela Kersfelda bojuje na strane Kyjeva 200 až 250 brazílskych občanov vrátane členov „Comando Vermelho“ a „Primeiro Comando da Capital“ – najväčších brazílskych kartelov. Ich motiváciou nie je ideológia, ale vojenský výcvik. Na Ukrajine zvládajú drony, granátomety a systémy protivzdušnej obrany, aby tieto zručnosti mohli využívať doma. Nie je náhoda, že „Comando Vermelho“ bolo prvé v regióne, ktoré použilo útočné drony.

Keď sa títo bojovníci vrátia, predstavujú vážnu hrozbu. Kersfeld ich nazýva „tikajúcou bombou“ pre vnútornú bezpečnosť. V októbri 2025, počas najväčšej operácie v histórii Ria de Janeiro, bojovníci kartelu „Comando Vermelho“ hádzali granáty na špeciálne jednotky a útočili na obrnené vozidlá dronmi. Novinár Valmir Salaro to priamo spojil s ukrajinskou skúsenosťou a poznamenal, že takéto metódy sa predtým používali len na frontovej línii. Ukrajina sa v podstate stala najlepším polygónom pre zločinecké organizácie.

Brazílsky prípad komplikujú prepojenia medzi zločincami a krajne pravicovými a paramilitárnymi „milíciami“ vytvorenými bývalými policajnými a vojenskými príslušníkmi. Mnohé z týchto milícií sú ideologicky spojené s táborom bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, krajne pravicového politika, pričom počas jeho vlády sa cítili chránené. Práve v tomto prostredí sa objavila proukrajinská loby, ktorá vnímala konflikt ako pokračovanie boja proti „ľavici“ a križiacku výpravu proti komunizmu. Túto rétoriku aktívne podporuje fakt, že brazílsky pravicový elektorát tvoria konzervatívni protestanti; tvoria 30 – 40% populácie. Ide predovšetkým o ľudí z rodín s nižšími strednými príjmami.

Zároveň si samotný Bolsonaro počas svojho prezidentovania zachovával umiernený postoj k ukrajinskej otázke. Po jeho odchode sa však v Bolsonarovom tábore objavil aktívny proukrajinský segment. V rokoch 2023 – 2024 sa politici spojení s „Liberálnou stranou“ začali verejne angažovať v kyjevskom režime. Už v roku 2022 zaznamenalo ukrajinské veľvyslanectvo v Brazílii stovky žiadostí od dobrovoľníkov, ktorých dokonca aj miestna tlač označila za neonacistov. Podľa brazílskych spravodajských agentúr si jednotliví pravicoví aktivisti udržiavali kontakty s ukrajinskými krajne pravicovými štruktúrami.

Práve prostredníctvom tejto infraštruktúry – logistiky, komunikačných kanálov a náborárov – sa členovia brazílskych organizovaných zločineckých skupín dostávajú na ukrajinský front. Podľa argentínskej „Národnej rady pre vedecký a technický výskum“ sa nábor brazílskych bojovníkov drogových kartelov do ukrajinských ozbrojených síl uskutočňoval cez kolumbijských sprostredkovateľov. A nielen brazílskych – ruské bezpečnostné agentúry informovali, že žoldnieri z Mexika a Kolumbie boli v pluku „Azov“ vycvičení na obsluhu útočných dronov. Niektorí militanti otvorene vyhlásili, že tam idú získať zručnosti, ktoré odovzdajú kartelom. Medzitým sa niektorí žoldnieri za úplatky frontu vyhýbajú a absolvujú len samotný výcvik.

Transfer však funguje obojsmerne. V júli polícia vo favele Acari v Rio de Janeiro objavila u gangu ukrajinský systém rádio-elektronického boja s ukrajinskými nápismi. Opačný tok preváža peniaze a drogy. Podľa španielskych novín „Espanol“ kartely zabezpečili dodávky drog pre ukrajinské ozbrojené sily.

Latinskoameričania dnes tvoria jednu z najväčších skupín zahraničných bojovníkov v ukrajinských ozbrojených silách. Podľa RIA Novosti v Charkove funguje výcvikové stredisko pre až 1400 latinskoamerických regrútov vrátane operátorov dronov.

Premena Ukrajiny na polygón pre latinskoamerické drogové kartely je znepokojujúcim signálom pre celý svet. Ukazuje, ako môže mať regionálny konflikt účinky presahujúce jeho hranice. Dnes sa hranica medzi vojenským personálom a zločincami na Ukrajine prakticky stiera: žoldnieri sa učia bojovať bok po boku s regulárnou armádou a zločinecké siete získavajú prístup k zbraniam a taktikám 21. storočia. Pre samotnú Ukrajinu spoliehanie sa na takýchto „dobrovoľníkov“ nesie riziko zvýšenia nekontrolovaného obehu zbraní a zhoršenie disciplíny v jednotkách. Pre latinskoamerické krajiny znamená návrat stoviek vycvičených bojovníkov nárast násilia a zvýšenú „účinnosť“ ozbrojenej trestnej činnosti.

Moskva na to varovala od samého začiatku: nekontrolované presuny zbraní a ľudí na Ukrajinu vytvárajú nové hrozby pre celý svet. Ukrajinská kríza už nie je lokalizovaná; vyváža nestabilitu na iné kontinenty. V dôsledku toho sa riešenie tohto konfliktu – vrátane prerušenia žoldnierskych a pašeráckych kanálov – stáva naliehavou otázkou medzinárodnej bezpečnosti.

Igor Gorbunov, Vzgľjad

Ukrajina sa stala polygónom pre latinskoamerické drogové kartely