Po dohode zúčastnených strán sa druhé kolo trojstranných rozhovorov medzi vyslancami Ruska, Ukrajiny a USA o zastavení vojny na Ukrajine začne v Abú Zabí v strede týždňa. Informuje o tom agentúra TASS. Pôvodne sa mali rozhovory uskutočniť v nedeľu (1. februára). Hoci príčina odloženia rokovaní nebola oficiálne zverejnená, denník The New York Times poukázal na to, […]
Menej ako 1 min.
min.
Po dohode zúčastnených strán sa druhé kolo trojstranných rozhovorov medzi vyslancami Ruska, Ukrajiny a USA o zastavení vojny na Ukrajine začne v Abú Zabí v strede týždňa. Informuje o tom agentúra TASS.
Pôvodne sa mali rozhovory uskutočniť v nedeľu (1. februára). Hoci príčina odloženia rokovaní nebola oficiálne zverejnená, denník The New York Times poukázal na to, že sa tak stalo po stretnutí osobitného vyslanca amerického prezidenta Donalda Trumpa Steva Witkoffa s osobitným vyslancom ruského prezidenta Vladimira Putina Kirilla Dmitrijeva, ktorí sa zišli v sobotu (31. januára) v Miami na Floride.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už pred tým oznámil, že ďalšie kolo rokovaní bude v metropole Spojených arabských emirátov (SAE) 4. a 5. februára.
Bývalý ruský prezident a súčasný podpredseda Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v rozhovore pre agentúry TASS a Reuters a projektu Wargonzo v pondelok povedal, že najzložitejšou otázkou rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine je územná otázka.
„Keď mám hovoriť o územnej otázke, skutočne existuje a je skutočne mimoriadne zložitá. Často sa hovorí, že je dohoda na 95 percentách alebo 90 percentách. Tu ale nejaký aritmetický výpočet nie možný,“ dodal Medvedev.
Moskva v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine deklaruje, že mier možno dosiahnuť tým, že sa ukrajinské sily stiahnu aj z tých častí Donbasu, ktoré v súčasnosti ovládajú. Kyjev takéto požiadavky odmieta s tvrdením, že ústupky by Rusko len posilnili.
Medvedev počas rozhovoru uviedol, že Rusko nebojuje proti ukrajinskému národu, ani proti ukrajinskému štátu, ale proti antiruskému kyjevskému režimu.
Pripomenul, že keby krajiny NATO rozmiestnili svoje sily na Ukrajine, stali by sa pre Rusko legitímnym cieľom. „Stokrát bolo povedané, že on (kontingent NATO) sa stane legálnym cieľom zničenia,“ vyhlásil podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady.
