V januári sme si s mladými matičiarmi a členom Výboru Matice slovenskej Michalom Matečkom pripomenuli okrem Ľudovíta Štúra aj ďalšieho národovca. 23. januára 2026 uplynulo 150 rokov od úmrtia jednej z výrazných ale zároveň najkomplikovanejších postáv národného diania, Jonáša Záborského. Pri tejto príležitosti sme k jeho pamätnej tabuli na Hlavnej 67 s úctou zavesili nový […]
Menej ako 1 min.
min.
V januári sme si s mladými matičiarmi a členom Výboru Matice slovenskej Michalom Matečkom pripomenuli okrem Ľudovíta Štúra aj ďalšieho národovca. 23. januára 2026 uplynulo 150 rokov od úmrtia jednej z výrazných ale zároveň najkomplikovanejších postáv národného diania, Jonáša Záborského. Pri tejto príležitosti sme k jeho pamätnej tabuli na Hlavnej 67 s úctou zavesili nový veniec. Záborský, hoci často v názorovom konflikte so štúrovcami, bol neoddeliteľnou súčasťou našej cesty k národnej svojbytnosti.
Jonáš Záborský vo svojich dielach kritizoval svoju dobu, odhaľoval jej slabosti, neresti, pokrytectvo vládnucich vrstiev, národnej inteligencie a bežného ľudu. To, čo sa nepáčilo jeho odporcom vtedy, nepáčilo by sa takým ani dnes. Práve ním sa začína obdobie realizmu v literatúre. Jeho kritický pohľad a literárny odkaz sú dodnes zrkadlom, v ktorom by sme sa mali ako národ pravidelne zrkadliť. Jonáš Záborský bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, evanjelický neskôr katolícky kňaz.
Pamätná tabuľa je umiestnená na mieste, kde v minulosti sídlila Košická kráľovská akadémia s filozofickou a právnickou fakultou a neskôr Právnická akadémia. Tu, na prelome rokov 1849/1850 pôsobil ako učiteľ gréčtiny aj Jonáš Záborský.
Mgr. Martina Matečková, Dom Matice slovenskej v Košiciach
Foto: Anna Naštová
