Globálny dlh: aký je a kam môže viesť?

USA, 2. februára 2026 – USA zaujímajú hlavné miesto v globálnom dlhu.

Minulý týždeň sa konalo každoročné stretnutie Svetového ekonomického fóra v Davose (19. – 23. januára). Zdá sa, že politici, ekonómovia a novinári podrobne rozobrali všetky vystúpenia a vyhlásenia, ktoré odzneli na fóre. Samozrejme, v centre pozornosti sa ocitol prejav 47. prezidenta USA Donalda Trumpa. Kľúčovou témou sa nečakane stala otázka osudu Grónska a možnej budúcnosti vzťahov medzi Starým a Novým svetom. A dokonca zatienila otázku Ukrajiny, ktorá bola plánovaná ako jedna z kľúčových. Neočakávanou témou sa stala aj „Rada mieru“, ktorú inicioval Trump. Samozrejme, diskutovalo sa aj o tradičných témach, ako sú ekológia a klíma, zelená ekonomika, umelá inteligencia, obchod a investície atď. Ale to všetko skôr zo zvyku alebo „pre formu“. A z tých otázok, ktoré nie sú „pre formu“, možno pravdepodobne vyzdvihnúť ešte očakávané prasknutie „bubliny“ na akciových trhoch a hrozbu pravdepodobnej svetovej ekonomickej krízy už v roku 2026.

Chcel by som však upriamiť pozornosť aj na vyhlásenie prezidenta a generálneho riaditeľa WEF Berga Brendeho (ktorý nahradil Klausa Schwaba, ktorý viedol fórum v rokoch 1971 až 2025), ktoré urobil deň pred stretnutím (17. januára). Nový šéf WEF v rozhovore pre noviny Le Temps vyhlásil: „Najdôležitejším štrukturálnym ekonomickým problémom je globálny dlh, ktorý je najvyšší od roku 1945.“ Podľa neho sú úroky z dlhu najväčšou položkou rozpočtu v niektorých krajinách. Mnohí pozorovatelia vtedy komentovali tieto slová šéfa WEF takto: téma globálneho dlhu bude kľúčovou témou stretnutia v Davose. Trump však zamiešal karty. A téma globálneho dlhu sa dostala nielen na druhé, ale až na tretie miesto.

Vyššie uvedené slová Berge Brendeho mnohých zaujali, pretože šéf WEF neuviedol čísla o výške globálneho dlhu – ani súčasného, ani toho, ktorý bol v roku 1945. Je zrejmé, že pri porovnávaní súčasného dlhu a dlhu z roku 1945 mal Berge Brende na mysli nie absolútnu, ale relatívnu hodnotu. T. j. dlh v porovnaní s hrubým domácim produktom (HDP). Je pozoruhodné, že v tých vystúpeniach na WEF 2026, ktoré boli zverejnené na internete, sa tiež nikde neuvádzajú čísla globálneho dlhu. Chcel by som poznamenať, že v médiách a dokonca aj v odbornej literatúre sa z nejakého dôvodu na opis a analýzu dlhových problémov svetovej ekonomiky a ekonomík jednotlivých krajín používajú takmer výlučne čísla týkajúce sa iba štátneho dlhu. T. j. nie je poskytnutý úplný obraz, v ktorom by sa zohľadňovali nielen dlhy štátu, ale aj súkromného sektora.

Skúsme odpovedať na zaujímavú otázku o výške globálneho dlhu, ktorý zohľadňuje štátne aj súkromné dlhy. Existuje niekoľko zdrojov informácií o tomto ukazovateli: Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Inštitút medzinárodných financií. Kým prvé dve organizácie sú všeobecne známe, tretia je známa len úzkemu okruhu odborníkov. Inštitút medzinárodných financií (Institute of International Finance – IIF) je medzinárodná súkromná organizácia. Bola založená v roku 1983 38 bankami popredných západných krajín v reakcii na krízu medzinárodného zadlženia na začiatku 80. rokov. V súčasnosti je členom IIF viac ako 400 bánk, spoločností a fondov z viac ako 60 krajín.  Sídlo IIF sa nachádza vo Washingtone, pobočky má v Pekingu, Singapure, Dubaji a Bruseli.

IIF zvyčajne prehodnocuje odhady globálneho dlhu raz za pol roka (niekedy raz za štvrťrok; pravda, niekedy sa pôvodný odhad môže neskôr korigovať).  V roku 2013 sa tento dlh pohyboval na úrovni 200 biliónov dolárov. Na začiatku roka 2023 inštitút odhadoval tento dlh na 298 biliónov dolárov. A už v prvom štvrťroku 2023 prekročil hranicu 300 biliónov dolárov. Na začiatku roka 2024 – 311 biliónov dolárov. Na začiatku roka 2025 – už 318 biliónov dolárov. A v polovici minulého roka dosiahol dlh rekordnú výšku 338 biliónov dolárov. T. j. za rok 2023 sa globálny dlh zvýšil o 13 biliónov dolárov, za rok 2024 – o 7 biliónov dolárov a za prvú polovicu minulého roka – o 20 biliónov. Rýchle zrýchlenie dynamiky globálneho dlhu v minulom roku.

Zrejme z tohto dôvodu vyjadril predseda WEF Berge Brende takú obavu o globálny dlh. Najskôr mal k dispozícii nejaké údaje o globálnom dlhu aj za druhú polovicu roku 2025, ale nezverejnil ich. Pravdepodobne preto, že čísla sú ešte „surové“. Okrem toho môžu byť šokujúco vysoké. Podľa odhadov MMF dosiahol HDP všetkých krajín sveta v roku 2025 výšku 115 biliónov dolárov. Relatívnu výšku globálneho dlhu v polovici roku 2025 možno teda odhadnúť na 294 % HDP. Globálny dlh takmer trojnásobne prevyšuje svetový HDP.

Z akých zložiek sa skladá celková výška globálneho dlhu? Predstavuje súčet štátneho a neštátneho (súkromného) dlhu. Súkromný dlh sa zase skladá z dlhu domácností, nefinančných spoločností a organizácií a finančného sektora. Štruktúru globálneho dlhu, ktorú inštitút vypočítal na rok 2025, som nenašiel. Tu je však rozpis globálneho dlhu na začiatku roka 2024 (v biliónoch dolárov; v zátvorkách – podiel na celkovej výške globálneho dlhu, %):

-štátny sektor – 91,4 (29,0)

-sektor domácností – 59,1 (18,8)

-nefinančné spoločnosti a organizácie – 94,1 (29,9)

-finančný sektor – 70,4 (22,3).

Inštitút medzinárodných financií neuvádza presné rozdelenie globálneho dlhu podľa krajín. Uvádza sa však, že približne dve tretiny z 315 biliónov dlhu (v polovici roka 2024) pripadali na rozvinuté ekonomiky, kde najväčší podiel mali Japonsko a USA. Rozvojové krajiny zároveň nahromadili 105 biliónov dlhov. Údaje o globálnom dlhu pravidelne poskytuje aj MMF. Podľa údajov Medzinárodného menového fondu dosiahol celkový svetový dlh v septembri 2025 výšku 251 biliónov dolárov, čo predstavuje 235 % svetového HDP. Z toho štátny dlh predstavoval 99,2 bilióna dolárov (93 % svetového HDP) a súkromný dlh 151,8 bilióna dolárov (143 %). V správach MMF sa uvádza, že v roku 2025 došlo k spomaleniu a dokonca k určitému zníženiu súkromného dlhu pri súčasnom zrýchlení rastu štátneho dlhu.

V databáze MMF sa podarilo nájsť rozdelenie globálneho dlhu na vonkajší a vnútorný. Ide však o údaje spred piatich rokov. Celková výška globálneho dlhu na konci roka 2020 dosiahla 246 biliónov dolárov. Vonkajší globálny dlh (súhrnné medzinárodné záväzky krajín) predstavoval 31 % uvedenej sumy; podiel vnútorného globálneho dlhu bol teda 69 %. K dispozícii je aj geografické rozloženie globálneho dlhu (podľa krajín). Najväčší dlh na konci roka 2020 mali Spojené štáty – 95,53 bilióna dolárov. To predstavuje 39 % celkového globálneho dlhu. Výška vonkajšieho dlhu USA na konci roka 2020 bola odhadovaná na 20,28 bilióna dolárov. To predstavuje 26,5 % globálneho vonkajšieho dlhu.

Je potrebné upozorniť, že odhady globálneho dlhu, ktoré robí MMF, sú podstatne nižšie ako odhady Inštitútu medzinárodných financií. Vysvetlenie je veľmi jednoduché: Inštitút zahrňuje do celkového ukazovateľa výšku dlhu finančného sektora, zatiaľ čo MMF ho nezahrňuje. A ako je zrejmé z uvedených čísel, tento dlh nie je o moc nižší ako štátny dlh a je vyšší ako dlh domácností. Čo je finančný sektor? Predovšetkým banky, ktoré sú beneficientmi súčasného dlhového modelu ekonomiky. Áno, banky a iné finančné inštitúcie majú dlhy, ale ja by som tieto dlhy nazval „technickými“ alebo „prevádzkovými“. Nakoniec, verejný sektor, sektor domácností a sektor nefinančných spoločností a organizácií sú dlžníkmi práve organizácií finančného sektora. Preto sa mi zdá úplne oprávnené, že Medzinárodný menový fond nezahŕňa dlh finančného sektora do celkového globálneho dlhu.

Ale aj bez finančného sektora, ako už bolo uvedené vyššie, globálny dlh podľa odhadov MMF dosiahol 235 % svetového HDP.  T. j. tento dlh je dvaapolkrát vyšší ako suma, ktorá označuje iba štátny dlh. A to je veľmi vážne. Zrejme túto sumu (alebo približne túto) mal na mysli šéf WEF Berge Brende, keď 17. januára vyjadril veľké obavy v súvislosti so súčasným globálnym dlhom, ktorý dosiahol úroveň z roku 1945. Pravda, v žiadnom zdroji som nenašiel údaj o relatívnej výške globálneho dlhu v roku ukončenia druhej svetovej vojny. Možno však predpokladať, že globálny dlh bol skutočne vysoký.  Existujú len jednotlivé fragmenty obrazu globálneho dlhu, ktorý bol pred osemdesiatimi rokmi. Tak napríklad v roku 1945 predstavoval štátny dlh USA 251,4 miliardy dolárov, čo zodpovedalo 112 % HDP krajiny.

Vráťme sa však k dnešnému globálnemu dlhu vo výške 235 % HDP.  Myslím si, že ani predseda VEF Berge Brende nevie, čo robiť s takýmto dlhom. Predstavme si, že úroková sadzba na všetky úvery a pôžičky je 5 % ročne. Myslím si, že v priemere je podstatne vyššia, päť percent je konzervatívny odhad. To znamená, že na splácanie globálneho dlhu podľa nášho hypotetického príkladu je potrebná suma rovnajúca sa 11,75 % HDP. Reálny rast svetového HDP bol podľa údajov MMF v posledných rokoch na úrovni približne troch percent ročne. A v najbližšej budúcnosti tempo hospodárskeho rozvoja nebude vyššie. Skôr bude nižšie. Pri tak vysokej úrovni globálneho zadlženia nemá ľudstvo veľa možností na prežitie. Dlhy sa musia kryť majetkom, ktorý vytvorili predchádzajúce generácie. Takisto aj prírodnými zdrojmi, ktoré vo väčšine krajín podľa ústav boli národným bohatstvom, ale teraz prechádzajú pod kontrolu svetových úžerníkov.

Existuje aj možnosť pokryť staré dlhy pomocou nových úverov a pôžičiek. Väčšina krajín využíva tento spôsob. Výsledkom je, ako ukazujú štatistiky MMF a Inštitútu medzinárodných financií, rast pyramídy globálneho dlhu. Tento rast má však svoje limity. Šéf WEF v spomínanom rozhovore upozornil na to, že úroky z dlhu sú v niektorých krajinách najväčšou položkou rozpočtu. Príklady však neuviedol. Ja ich uvediem. Podľa výsledkov za rok 2024 v krajinách s príjmami pod priemerom predstavovalo splácanie štátneho dlhu v priemere 10,55 % rozpočtových výdavkov. V krajinách s príjmami nad priemerom tento ukazovateľ dosiahol 8,54 %. Rekordérom v podiele rozpočtových výdavkov na splácanie úrokov zo štátneho dlhu sa stala Srí Lanka – 49,44 %. Prakticky polovica rozpočtu! V skupine lídrov sú aj takéto krajiny (%): Ghana – 32,79; Zambia – 26,53; Brazília – 24,14; India – 23,23 atď. A tu sú ukazovatele niektorých ekonomicky rozvinutých krajín Západu (%): USA – 12,91; Veľká Británia – 7,76; Taliansko – 7,64.

Je pozoruhodné, že v USA v roku 2025 rozpočtové výdavky na obsluhu štátneho dlhu prekonali výdavky na obranu. Americký štátny dlh rýchlo rastie. Len za prvý rok pôsobenia 47. prezidenta USA v Bielom dome sa zvýšil o 2,2 bilióna dolárov a dnes už presahuje 38,5 bilióna dolárov. Samozrejme, USA zaujímajú hlavné miesto v globálnom dlhu. Podiel USA na svetovom štátnom dlhu podľa údajov MMF na konci roku 2025 predstavoval 34,5 %. Podiel USA na svetovom súkromnom dlhu (bez súkromného dlhu finančného sektora) podľa mojich odhadov predstavoval 28,3 %. A to napriek tomu, že podiel USA na svetovom reálnom HDP (t. j. vypočítanom na základe parity kúpnej sily národných mien voči americkému doláru) podľa odhadov MMF v roku 2025 predstavoval 14,65 %, t. j. miera zaťaženia USA štátnymi a súkromnými dlhmi je extrémne vysoká.

Myslím si, že 47. prezident USA Donald Trump to všetko veľmi dobre cíti. A chápe, že zastaviť rast amerického štátneho a súkromného dlhu „civilizovanými“ metódami už nebude možné. A preto sa hlava Bieleho domu stáva čoraz agresívnejšou. Zrejme si spomenul, že existuje len jeden spôsob, ako vyriešiť problém nesplatiteľných dlhov – začať veľkú vojnu a po víťazstve nad zvyškom sveta vynulovať svoje astronomické záväzky.

Michail Chazin: „Spojené štáty americké majú stratégiu, ktorú veľmi dlho nemali“

USA, 10.decembra 2025 – V poslednej časti programu Večer s Vladimírom Solovjevom som hovoril o novej ekonomickej stratégii USA. Vznik novej stratégie národnej bezpečnosti v USA bol dôsledkom oveľa dôležitejšieho rozhodnutia, ktoré bolo prijaté približne pred mesiacom a pol až dvoma mesiacmi – myslí si ruský ekonóm Michail Chazin. Spojené štáty americké majú ekonomickú stratégiu, ktorú veľmi dlho nemali. A táto stratégia je energetická superveľmoc.   Nezlučiteľnosť s impériom dolára Kúzlo tejto stratégie spočíva v tom, že je nezlučiteľná s impériom dolára. Je to stratégia Spojených štátov amerických. Z tohto dôvodu bolo potrebné v rámci tejto stratégie zmeniť všetko, vrátane stratégie národnej […]

Video s Pjakinom: Prečo chce americký fond zrazu cárske dlhy

Rusko, 24. januára 2026 – Prinášame audionahrávku a video z najnovšej analýzy V.V.Pjakina, kde vysvetlil: „Investičný fond Noble Capital RSD podal žalobu proti Rusku o vrátenie cárskych dlhov. Jedná sa o sumu 225,8 miliárd dolárov. Ako žalovaná strana je uvedené ministerstvo financií, centrálna banka a Fond národného blahobytu Ruska. Investičný fond sa domnieva, že pohľadávka môže byť uhradená zo zmrazených ruských aktív. Je to nový pokus ako kedysi s Lena Goldfields? Viac vo videu…       *Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Globálny dlh: aký je a kam môže viesť? appeared first on Armádny magazín.