Ministerstvo spravodlivosti považuje stredajšiu tlačovú konferenciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku za zjednodušujúcu a politizujúcu mimoriadne citlivú tému boja proti korupcii. Údaje, ktoré Žilinka prezentoval, nezodpovedajú podľa Ministerstva dátam, ktorými disponujú Policajný zbor a samotní vyšetrovatelia. Informovala o tom Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia Ministerstva. Zmeny v trestnej politike „Ide o rozdielne vstupy a rozdielne rozsahy sledovaných […]
Menej ako 1 min.
min.
Ministerstvo spravodlivosti považuje stredajšiu tlačovú konferenciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku za zjednodušujúcu a politizujúcu mimoriadne citlivú tému boja proti korupcii.
Údaje, ktoré Žilinka prezentoval, nezodpovedajú podľa Ministerstva dátam, ktorými disponujú Policajný zbor a samotní vyšetrovatelia. Informovala o tom Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia Ministerstva.
Zmeny v trestnej politike
„Ide o rozdielne vstupy a rozdielne rozsahy sledovaných prípadov. Z takýchto čísel nie je možné robiť automatické a kategorické závery, aké dnes generálny prokurátor verejne prezentoval,“ pokračovalo Ministerstvo.
Údaje prezentované Žilinkom nedávajú podľa rezortu spravodlivosti odpovede na zásadné otázky, či ide o dôsledok zmien v trestnej politike, dôkaznej núdze, personálnych kapacít, rozhodnutí súdov alebo o korekciu excesov z minulosti. „Vytrhnuté čísla bez kontextu nevypovedajú o kvalite ani efektivite boja proti korupcii,“ tvrdí Ministerstvo.
Zároveň odmieta spôsob, akým bola táto téma komunikovaná. Verejné odkazy prostredníctvom tlačových konferencií nie sú podľa MS nástrojom koordinácie inštitúcií, už vôbec nie pri boji proti korupcii.
Takýto postup namiesto odbornej spolupráce vytvára podľa rezortu napätie, spochybňuje dôveru v štát a posúva odbornú tému do roviny politického konfliktu.
Sankčná politika
Súčasné nastavenie sankčnej politiky pre korupciu v Slovenskej republike je podľa rezortu plne v súlade s právom Európskej únie.
„Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 umožňuje členským štátom postihovať vybranú korupciu do výšky 10-tisíc eur aj inými prostriedkami než trestným právom. Slovenská republika sa napriek tomu rozhodla postihovať aj túto korupciu trestným právom,“ vysvetlilo Ministerstvo.
Konštatovalo, že kritika trestných sadzieb generálnym prokurátorom je hrubo zavádzajúca. Rezort vysvetlil, že trestné sadzby majú predovšetkým preventívno-represívny účinok a nemajú priame spojenie s efektivitou trestného stíhania. „Moderná kriminológia potvrdzuje, že pre páchateľa je rozhodujúca skôr pravdepodobnosť odhalenia a rýchlosť uplatnenia trestu než samotná prísnosť sankcie,“ uvádza Ministerstvo s tým, že je pripravené podporiť odbornú, vecnú a apolitickú diskusiu o zlepšení boja proti korupcii.
„Odmieta však verejné zjednodušenia, ktoré deformujú realitu, spochybňujú prácu orgánov činných v trestnom konaní a oslabujú dôveru verejnosti v spravodlivosť ako takú,“ uzavrelo MS.
Miera stíhania korupcie na Slovensku podľa generálneho prokurátora Žilinku výrazne klesla. V roku 2025 nebol odhalený ani jeden korupčný trestný čin na najvyšších miestach štátu. Žilinka o tom informoval na stredajšej tlačovej konferencii. Išlo o jednu z tém tohtotýždňového stretnutia Žilinku s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD).
Predseda vlády na ňom vyjadril nesúhlas so stanoviskom Generálnej prokuratúry k hodnoteniu boja proti korupcii v rámci pripravovanej správy o stave právneho štátu. Šéf prokuratúry zároveň kritizoval zmeny v Trestnom zákone i reorganizáciu Policajného zboru.
