Jablone a hrušky po zime: prvé konáre, ktoré idú preč, vám často prezradia viac než celý strom naraz

Po zime je koruna často plná konárov, ktoré na prvý pohľad nevyzerajú zle, no strom nimi zbytočne stráca silu. Rez jabloní a hrušiek po zime sa preto oplatí začať od konárov, ktoré strom brzdia alebo ohrozujú. Keď trafíte správne „prvé kusy“, presvetlíte korunu, uľahčíte hojenie rán a znížite riziko chorôb bez zbytočného experimentovania.

Veľa ľudí si všimne, že jabloň alebo hruška po zime vyháňa množstvo drobných výhonov, niektoré konáre sú pritom suché, nalomené alebo sa navzájom šúchajú.

V praxi sa často stáva, že človek začne rezať „to, čo mu zavadzia“, a až potom zistí, že vybral zlý smer: koruna ostala hustá, vnútri tmavá a strom si na jar nesie viac stresu než pomoci.

Najčastejšie to zlyhá, keď sa snažíme vyriešiť všetko naraz. Dobrá stratégia je ísť po poradí: najprv odstrániť konáre, ktoré sú jasne neželané (bez diskusie), až potom riešiť tvar, výšku a jemné presvetlenie.

Takto bude rez jabloní a hrušiek po zime rýchlejší, logickejší a s menším rizikom chýb.

Najprv bezpečnosť a rýchla kontrola: čo si všimnúť ešte pred prvým strihom

Predtým, než zdvihnete nožnice, spravte krátky „obchôdzkový“ pohľad na celý strom. V praxi sa často stáva, že z jednej strany vyzerá koruna prijateľne, no z druhej zbadáte zlomy, poškodenú kôru alebo konár, ktorý sa opiera o iný.

Skontrolujte najmä: nalomenia po snehu a vetre, odreniny, odlomené špičky, a tiež miesta, kde sa konáre krížia. Ak vidíte čerstvé trhliny alebo nestabilný konár, riešte ho medzi prvými.

Pri reze stojte pevne, nepracujte pod visiacimi zlomami a ak je konár príliš ťažký, rozrežte ho po častiach, aby ste nestrhli kôru.

Rez jabloní a hrušiek po zime: ktoré konáre idú preč ako prvé

Keď chcete mať v tom jasno, držte sa jednoduchého poradia. Tieto konáre sú „prvé na odstrel“ takmer vždy, bez ohľadu na odrodu či vek stromu. Veľa ľudí si všimne, že už po ich odstránení koruna doslova „dýchne“ a zrazu vidíte, čo robiť ďalej.

1) Suché, odumreté a zjavne poškodené konáre
Ak je konár bez púčikov, kôra je zvráskavená, drevo pod ňou sivé alebo hnedé a vetva sa ľahko láme, ide preč. Najčastejšie to zlyhá, keď ľudia nechajú suchý konár „pre istotu“ a on sa neskôr stane miestom hniloby alebo lámačom pri vetre.

2) Konáre, ktoré sa krížia a trú o seba
Trenie vytvára ranky a tie sú vstupom pre infekcie. V praxi sa často stáva, že dva podobne silné konáre sa dlhodobo šúchajú a strom to nevyrieši sám. Vyberte ten, ktorý horšie sedí do tvaru koruny (rastie dovnútra, je zle nasmerovaný alebo zbytočne zhusťuje stred).

3) Konáre rastúce dovnútra koruny
Tie robia tieň, zhoršujú presychanie po daždi a zvyšujú tlak chorôb. Veľa ľudí si všimne, že plody sú potom viac na obvode a vnútri je „mŕtva zóna“. Pri reze jabloní a hrušiek po zime je presvetlenie jednou z najväčších výhier.

4) Výhony smerujúce kolmo hore (vlky) tam, kde ich nepotrebujete
Vlky sú rýchle, silné, no často neplodia a len berú energiu. Najčastejšie to zlyhá, keď ich človek nechá príliš veľa a koruna za rok zhustne dvojnásobne. Niektoré vlky sa však dajú využiť na obnovu konára alebo vyplnenie prázdneho miesta – kľúč je vybrať 1–2 vhodné a ostatné odstrániť.

5) Konáre, ktoré visia príliš nízko alebo zavadzajú
Tu platí zdravý rozum: ak konár tlačí do chodníka, do plotu alebo prekáža pri kosení, strom sa vám dlhodobo poďakuje za úpravu. Zároveň si ale dajte pozor, aby ste nevyrezali naraz príliš veľa plodonosného dreva.

Ako rozhodnúť medzi dvoma „kandidátmi“: ktorý konár nechať a ktorý obetovať

V praxi sa často stáva, že sa rozhodujete medzi dvoma podobnými konármi. Pomôže jednoduchá logika: nechajte ten, ktorý smeruje viac von z koruny, má lepší uhol nasadenia a menej tieni stred. Konár s ostrým, úzkym uhlom pri kmieniku býva slabší a ľahšie sa v budúcnosti vytrhne pod úrodou alebo pri vetre.

Veľa ľudí si všimne, že keď si nechajú „pekný rovný konár“ rastúci dovnútra, strom síce vyzerá plný, ale vnútri sa drží vlhko. Preto je lepšie myslieť na svetlo a vzduch než na to, aby bola koruna symetrická ako z katalógu.

Najčastejšie chyby po zime, ktoré zbytočne zhoršia hojenie rán

Najčastejšie to zlyhá, keď sa naraz odstráni príliš veľa. Strom potom vyženie množstvo vlkov a vy ste o rok v rovnakom kole. Druhá častá chyba je rez „na strapce“ – nechávanie dlhých pahýľov, ktoré zasychajú a môžu hnisať.

Režte tak, aby rana bola čistá a konárnik (zhrubnutie pri nasadení) ostal nepoškodený.

Ďalšia chyba je neporiadok v náradí. Ak striháte aj podozrivé alebo poškodené miesta, náradie priebežne očistite. Nejde o paniku, skôr o dobrý zvyk, ktorý znižuje prenášanie problémov. Rez jabloní a hrušiek po zime sa robí raz za čas, preto sa oplatí spraviť ho „čisto“.

Koľko rezať, aby ste strom nevyčerpali

Veľa ľudí si všimne, že po razantnom reze strom na jar vystrelí množstvo nových výhonov. To je prirodzená reakcia, no často nechcená.

Ak sa dá, držte sa pravidla: najprv odstráňte jasne nevhodné konáre a potom sa zastavte a znovu sa na strom pozrite z odstupu. V praxi sa často stáva, že po prvých krokoch je koruna už dostatočne presvetlená.

Ak máte starší strom alebo strom po náročnej zime, režte radšej postupne v priebehu sezón, než jedným veľkým zásahom. Strom tak zvládne regeneráciu s menším stresom a úroda nebude skákať extrémne hore-dole.

Praktický trik na záver: „krok dozadu“, ktorý vás zachráni pred zbytočným rezom

Keď máte pocit, že by ste ešte „niečo“ odstránili, spravte krok dozadu a pozrite sa na korunu ako na celok. V praxi sa často stáva, že človek reže príliš lokálne: zblízka vidí chaos, no z diaľky zistí, že už je to dobré.

Cieľom je koruna, ktorá prepustí svetlo, má logickú kostru a nemá zbytočné konflikty konárov.

Ak si tento postup osvojíte, rez jabloní a hrušiek po zime bude každý rok jednoduchší: začnete „bezpečnými“ konármi, potom vyberiete smer a až nakoniec doladíte detaily.