Európska únia čelí najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia, no nerieši jej základné príčiny, ako sú vysoké ceny energií, rastúca regulačná záťaž a nákladové znevýhodnenie priemyslu. Naopak, odpovedá ďalšími administratívnymi zásahmi, ktoré tento problém ešte viac prehlbujú, upozornil vo štvrtok Klub 500. Riešia sa len symptómy Aktuálne návrhy Európskej komisie vrátane opatrení na urýchlenie priemyselnej […]
Menej ako 1 min.
min.
Európska únia čelí najhlbšej kríze konkurencieschopnosti za posledné desaťročia, no nerieši jej základné príčiny, ako sú vysoké ceny energií, rastúca regulačná záťaž a nákladové znevýhodnenie priemyslu.
Naopak, odpovedá ďalšími administratívnymi zásahmi, ktoré tento problém ešte viac prehlbujú, upozornil vo štvrtok Klub 500.
Riešia sa len symptómy
Aktuálne návrhy Európskej komisie vrátane opatrení na urýchlenie priemyselnej kapacity a dekarbonizácie a návrhu na dekarbonizáciu firemných vozových parkov neriešia podľa zamestnávateľov podstatu problému, ale len jeho symptómy.
„Európska únia sa dnes správa, akoby problémom nebola strata konkurencieschopnosti, ale nedostatok regulácií. Výsledkom je, že namiesto návratu výroby do Európy urýchľujeme jej odchod,“ uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Kým globálni konkurenti cielene podporujú cenovo dostupnú energiu, investície a výrobu, Európska únia podľa neho odpovedá na úpadok priemyslu ďalšou reguláciou, povinnými kvótami a administratívne vytváranými trhmi.
EÚ podľa rebríčka konkurencieschopnosti IMD 2025 dosahuje priemerné skóre len 69,1 bodu, zatiaľ čo USA 84,3 bodu a Čína 82,1 bodu.
Priveľa regulácie
Únia zaostáva nielen za USA a Čínou, ale aj za viacerými vyspelými ekonomikami, a to aj v oblasti inovácií a technologického rozvoja. Gregor dodal, že kým USA a Čína riešia, ako vyrábať viac, lacnejšie a rýchlejšie, Európa rieši, ako viac regulovať.
Komisia síce uznáva, že vysoké ceny energií sú kľúčovým problémom európskeho priemyslu, no nenavrhuje reformu trhu s elektrinou, nerieši extrémne rozdiely cien energií medzi členskými štátmi, ktoré v niektorých prípadoch presahujú 50 %, odmieta otvoriť otázku samotného fungovania energetickej únie, burzovej cenotvorby, nepracuje s negatívnymi aspektami energetickej únie a princípmi burzových obchodov, ani s priemyselnými tarifami, ani s dostatočnými nepriamymi kompenzáciami nákladov v systéme obchodovania s emisnými kvótami.
„Bez lacnej a predvídateľnej energie nebude mať európsky priemysel šancu obstáť. Žiadne ‚Made in EU‘ nálepky ani povinné kvóty nenahradia fyzickú realitu cien energií,“ zdôraznil Gregor.
