Úrady v Iráne prepustili na kauciu dvoch vysokopostavených reformistických politikov, ktorí boli zadržaní pred niekoľkými dňami v rámci razií proti účastníkom a podporovateľom protivládnych protestoch v januári. S odvolaním sa na miestne médiá o tom v piatok informovala agentúra AFP. K prepusteniu Džaváda Emáma a Ebráhíma Asgharzádeho došlo ešte vo štvrtok. Trump zopakoval, že by […]
Menej ako 1 min.
min.
Úrady v Iráne prepustili na kauciu dvoch vysokopostavených reformistických politikov, ktorí boli zadržaní pred niekoľkými dňami v rámci razií proti účastníkom a podporovateľom protivládnych protestoch v januári.
S odvolaním sa na miestne médiá o tom v piatok informovala agentúra AFP. K prepusteniu Džaváda Emáma a Ebráhíma Asgharzádeho došlo ešte vo štvrtok.
Podľa správy agentúry Fars boli obaja obvinení z „podkopávania národnej jednoty“ a „spolupráce s nepriateľskou propagandou“. Predpokladá sa, že v najbližších dňoch sa na slobodu dostane aj Azar Mansúríová, ktorá Reformný front vedie od roku 2023.
Táto 60-ročná poradkyňa reformistického exprezidenta Mohammada Chatámího bola zadržaná minulú nedeľu spolu s Emámom a Asgharzádehom.
Spolu s nimi sa vo väzbe ocitol aj Mohsen Amínzáde, bývalý námestník ministra zahraničných vecí za éry exprezidenta Muhammada Chatámího.
Ďalšie osoby úrady predvolali na výsluch. Asgharzáde je bývalý člen parlamentu a Emám je hovorca Reformného frontu, hlavnej koalície reformistického tábora v Iráne, Emám bol v roku 2009 aj jedným z manažérov predvolebnej kampane Míra Hosejna Músavího, vedúcej osobnosti iránskej opozície a bývalého premiéra, ktorý je od roku 2011 v domácom väzení.
K zadržaniu skupiny proreformných politikov došlo mesiac po masových protestoch, ktoré v Iráne vypukli koncom decembra 2025 pre prehlbujúcu sa hospodársku krízu a rýchlo sa rozšírili po celej krajine ako odpor proti autoritárskej vláde.
Nepokoje eskalovali počas nocí 8. a 9. januára, keď sa odohrali brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti protestujúcim. O život prišli tisíce ľudí.
Iránske úrady toto použitie sily obhajujú s tvrdením, že eliminovali „žoldnierov najatých úhlavnými nepriateľmi – Spojenými štátmi a Izraelom“.
Túto oficiálnu verziu udalostí v Iráne verejne kritizovalo niekoľko popredných novinárov a reformistických politikov, ktorí sa tak vystavili možnému stíhaniu, doplnila DPA.
V snahe odradiť ľudí od ďalších protestov iránske úrady spustili v januári masové zatýkanie a zastrašovanie, ktoré viedlo podľa niektorých zdrojov k zadržaniu desaťtisícov ľudí.
