USA posielajú do Iránu druhú lietadlovú loď — „Gerald R. Ford“. Vstupuje do oblasti 5. flotily, ktorá je zodpovedná za operácie vo vodách v blízkosti Arabského polostrova. Na tejto správe by nebolo nič prekvapujúce – USA sa evidentne pripravujú na vojenskú akciu a ďalšia lietadlová loď, okrem už aj tak početnej údernej skupiny vedenej „Abrahamom […]
Menej ako 1 min.
min.
USA posielajú do Iránu druhú lietadlovú loď — „Gerald R. Ford“.
Vstupuje do oblasti 5. flotily, ktorá je zodpovedná za operácie vo vodách v blízkosti Arabského polostrova.
Na tejto správe by nebolo nič prekvapujúce – USA sa evidentne pripravujú na vojenskú akciu a ďalšia lietadlová loď, okrem už aj tak početnej údernej skupiny vedenej „Abrahamom Lincolnom“, by určite bola užitočná, zvlášť ak je novšia. No je tu niečo zaujímavé. „Ford“ je na mori od júna minulého roka, keď sa USA začali vážne vyhrážať Venezuele potenciálnymi problémami.
„Normálna“ šesť až sedemmesačná bojová služba pre takúto loď už skončila. A loď a jej eskorta budú musieť stráviť na mori deväť až desať mesiacov. Navyše, situácia na Blízkom východe si opäť vyžiadala predĺženie bojovej služby flotily. Napriek veľkému počtu postavených lietadlových lodí nie všetky môžu byť použité na určený účel.
Prečo?
Po prvé, Spojené štáty potrebujú schopnosť sústrediť čo najviac síl v indicko-tichomorskom regióne, aby mohli čeliť Číne.
Po druhé, Spojené štáty sú neustále rozptyľované Blízkym východom, ktorý si vyžaduje najmä neustálu prítomnosť lietadlových lodí, aby mohli rýchlo reagovať na vznikajúce hrozby.
Po tretie, americký lodiarsky a opravárenský priemysel nedokáže z rôznych dôvodov zabezpečiť ani požadovanú mieru dopĺňania flotily, ani požadované objemy údržby už postavených a spustených vojnových lodí v požadovaných časových rámcoch.
Za takýchto podmienok je pravidelne donútené predlžovanie bojovej služby, čo negatívne ovplyvňuje stav lodí (ktoré si vyžadujú ešte viac opráv pričom ich kapacita je obmedzená), ako aj posádky (ktorých únava sa zvyšuje spolu s rizikom incidentov).
V roku 2020 túto situáciu dôkladne analyzoval špecializovaný americký portál „USNI News“ (ale aj ďalšie), pričom problémy boli pripísané zdĺhavému dokončeniu a uvedeniu lode do prevádzky.
No ani teraz, keď je „Gerald R. Ford“ v prevádzke, problém nezmizol. Je zaujímavé, že počet lietadlových lodí nerastie: „Nimitz“, ktorá slúži už 50 rokov, bude vyradená z prevádzky v apríli, zatiaľ čo dátum uvedenia do prevádzky novej lode triedy — USS „John F. Kennedy“ (CVN-79) zostáva nejasný. Z desiatich existujúcich lodí plánovali USA mať operačne pripravené aspoň štyri a až šesť, ak by sa aktivovala núdzová kapacita. V skutočnosti by sa však tento počet sotva mohol zvýšiť na tri, a to aj ak by sa k „Lincolnovi“ a „Fordovi“ pridala ďalšia loď — USS „George H.W. Bush“.
Táto situácia je dobrým príkladom, ako ani najväčší vojenský rozpočet nie je zárukou normálnej prevádzky, ak vznikne ekonomická nerovnováha, ktorú nemožno napraviť žiadnym množstvom peňazí. Sila amerického vojenského lodiarstva bola kedysi postavená na pevných základoch ešte pôsobivejšieho komerčného lodiarskeho priemyslu.
Keď komerčné lodiarstva v USA prestali byť ziskové a peniaze tiekli do západnej Európy, potom do Japonska, Južnej Kórey a neskôr do Číny, tento základ sa začal rúcať. A obranný priemysel tento trend nasledoval.
Hlavným záverom popísanej situácie je, že éra neobmedzenej prítomnosti USA vo všetkých regiónoch sveta, s pomocou lietadlových lodí, sa postupne končí. Geopolitický záber, na ktorý bolo americké námorníctvo posadené nekonečnou rozpočtovou infláciou, by mohol viesť k tomu, že ilúzia americkej početnej prevahy sa stane zrejmou pre každého.
A nielen pre Irán, ale aj pre Rusko a Čínu. Americký dolár, na prekvapenie svojho emitenta, prestal byť premieňaný na bojovú silu v požadovanom tempe a USA majú čoraz menšiu schopnosť s tým niečo urobiť.
Iľja Kramnik, RT
