Nervozita sa stupňuje a napätie, ktoré vládne vo francúzskych jednotkách sústredených v okolí mesta Verdun na severovýchode krajiny, by sa dalo krájať. Už niekoľko dní sem prúdia posily, ktoré majú vystužiť obranu. Práve tu sa totiž očakáva mohutný nemecký útok. Plukovník Émile Driant, ktorý v oblasti Caureského lesa velí dvom bataliónom horských strelcov, […]
Menej ako 1 min.
Nervozita sa stupňuje a napätie, ktoré vládne vo francúzskych jednotkách sústredených v okolí mesta Verdun na severovýchode krajiny, by sa dalo krájať. Už niekoľko dní sem prúdia posily, ktoré majú vystužiť obranu. Práve tu sa totiž očakáva mohutný nemecký útok.
Plukovník Émile Driant, ktorý v oblasti Caureského lesa velí dvom bataliónom horských strelcov, na to upozorňoval už pred dvoma mesiacmi, keď jeho muži zaregistrovali podozrivú aktivitu na nemeckých líniách. Jeho varovania o nedostatočnosti francúzskej obrany však armádne velenie dlho ignorovalo. Spamätalo sa, až keď indície o chystanej ofenzíve potvrdili zajatí nemeckí vojaci.
Driant zatiaľ robil, čo bolo v jeho možnostiach a v silách jeho vojakov. Tí v lesoch budovali núdzové kryty a prehlbovali komunikačné zákopy, v obavách, že hocikedy môžu okolo nich začať vybuchovať nepriateľské granáty.
„Možno to už nie je ani otázka hodín, útok čakáme naozaj každú chvíľu. Od zajatcov vieme, že to, čo nás asi čaká, bude nesmierne ťažké. Doteraz sme mali šťastie a dúfam, že nás neopustí ani v ďalších dňoch,“ píše večer 20. februára 1916 plukovník svojej manželke. Na druhý deň skoro ráno dáva list spolu so snubným prsteňom svojej sekretárke. „Odovzdajte to, prosím, madame Driantovej, keby niečo…“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
