Trump chce začleniť Čínu do vznikajúcej bezpečnostnej architektúry obmedzenia jadrových zbraní

USA, 22. februára 2026 – Po vypršaní zmluvy New START sa svet ocitol bez záväzných limitov medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Prezident Donald Trump odmietol iba predĺženie dohody a namiesto toho presadzuje novú bezpečnostnú architektúru, ktorá má prvýkrát zahrnúť aj Čínu. Otázkou zostáva, či ide o realistický plán na stabilizáciu globálnej rovnováhy, alebo o začiatok novej éry jadrovej rivality troch veľmocí.

Expirácia zmluvy New START predstavuje historický zlom v globálnej bezpečnostnej architektúre. Prvýkrát po viac ako pol storočí totiž prestali platiť právne záväzné limity, ktoré obmedzovali dve najväčšie jadrové mocnosti sveta, Spojené štáty a Rusko. S koncom dohody miznú nielen číselné stropy na hlavice a nosiče, ale aj systém vzájomných inšpekcií a výmeny dát, ktorý bol kľúčový pre udržiavanie strategickej predvídateľnosti.

Prezident Donald Trump sa rozhodol zmluvu ďalej nepredlžovať. Namiesto toho hovorí o potrebe „lepšej, modernizovanej“ dohody, ktorá by zodpovedala bezpečnostnej realite roku 2026, nie geopolitickým pomerom roku 2010. Podľa jeho administratívy už nestačí bilaterálny rámec medzi Washingtonom a Moskvou. Kľúčovým prvkom novej koncepcie má byť zapojenie Číny. Trump opakovane zdôrazňuje, že skutočná kontrola zbrojenia v 21. storočí nie je možná bez tretej veľkej jadrovej mocnosti. Práve snaha začleniť Peking do vznikajúcej bezpečnostnej architektúry je najzásadnejším posunom oproti doterajšej praxi.

Čo bola zmluva New START a prečo skončila

Zmluva New START bola podpísaná v roku 2010 za administratívy prezidenta Baracka Obamu a jeho ruského náprotivku Dmitrija Medvedeva. Nadväzovala na dlhú tradíciu americko-ruských dohôd o obmedzení strategických jadrových zbraní siahajúcu až do éry studenej vojny. Dohoda stanovila jasné limity:

• maximálne 1 550 rozmiestnených jadrových hlavíc na každej strane,
• maximálne 700 rozmiestnených nosičov (medzikontinentálne balistické rakety, balistické strely na ponorkách a strategické bombardéry).
• maximálne 800 vlastnených nisičov

Okrem číselných stropov bola zásadná aj jej verifikačná zložka. Zmluva umožňovala pravidelné inšpekcie na mieste, výmenu dát o počtoch zbraní a notifikácie o presunoch či testoch. Práve tieto mechanizmy prispievali k transparentnosti a znižovali riziko nedorozumenia alebo eskalácie. Platnosť zmluvy bola pôvodne stanovená na desať rokov av roku 2021 bola predĺžená o ďalších päť rokov, do roku 2026. Ďalšie predĺženie už právne možné nebolo, čo otvorilo otázku jej náhrady.
Trumpova administratíva tvrdí, že New START reflektovala bezpečnostnú realitu roku 2010, nie situáciu o pätnásť rokov neskôr. Svet sa podľa Washingtonu zásadne zmenil.

Zmluva podľa amerických predstaviteľov nezahŕňala niekoľko kľúčových oblastí:

• ruské taktické (čiže nestrategické) jadrové zbrane, ktorých má Moskva podľa odhadov tisíce,
• nové ruské strategické systémy, napríklad moderné hypersonické či iné „exotické“ nosiče,
• predovšetkým však čínsky jadrový arzenál, ktorý nebol nijako obmedzený ani monitorovaný.

Minister zahraničia Marco Rubio opakovane vyhlásil, že v 21. storočí nemožno budovať „skutočnú“ kontrolu zbrojenia bez zapojenia Číny. Podľa neho by pokračovanie čisto bilaterálnej dohody znamenalo jednostranné obmedzenie Spojených štátov v čase, keď iná jadrová mocnosť svoj arzenál rýchlo rozširuje. Z pohľadu Bieleho domu preto nebolo zmysluplné udržiavať rámec, ktorý nezohľadňuje novú trojstrannú dynamiku medzi Washingtonom, Moskvou a Pekingom.
Čína ako „chýbajúci článok“ jadrovej architektúry

Čína bola po desaťročia považovaná za jadrovú mocnosť s relatívne obmedzeným arzenálom, založeným na princípe minimálneho odstrašenia. Situácia sa však v posledných rokoch výrazne zmenila. Odhady hovoria o približne 600 jadrových hlaviciach, čo je síce výrazne menej ako viac ako 5 000 hlavíc, ktorými disponujú Spojené štáty a Rusko, tempo rastu je však bezprecedentné. Peking buduje nové silá pre medzikontinentálne balistické rakety (ICBM) a modernizuje svoje nosné systémy na pevnine, na mori aj vo vzduchu. Americké spravodajské projekcie počítajú s tým, že do roku 2030 by Čína mohla disponovať viac ako 1 000 hlavicami. Takýto vývoj by zásadne zmenil strategickú rovnováhu a vytvoril situáciu, kedy by USA čelili dvom porovnateľne silným jadrovým protivníkom súčasne.

Spojené štáty sa tak podľa vlastného hodnotenia ocitajú v novom bezpečnostnom prostredí. Zatiaľ čo počas studenej vojny aj po jej skončení dominovala bilaterálna jadrová rovnováha medzi Washingtonom a Moskvou, dnes sa do centra diania dostáva tretí pól. USA teraz musia počítať s možnosťou koordinovaného alebo paralelného tlaku zo strany Ruska a Číny. V takejto situácii sa podľa americkej administratívy stáva tradičný model USA – Rusko nedostatočným a potenciálne nebezpečným. Washington preto argumentuje, že akákoľvek budúca bezpečnostná architektúra musí byť minimálne trilaterálna, inak hrozí, že obmedzenie dvoch aktérov vytvorí priestor pre neobmedzený rast tretieho.

Čína však účasť na trilaterálnych rokovaniach dlhodobo odmieta. Jej predstavitelia argumentujú, že čínsky arzenál je stále výrazne menší ako americký a ruský, a že by zapojenie do rovnakého režimu znamenalo faktické „zmrazenie“ v pozícii trvalo slabšieho aktéra. Peking opakovane vyzýva Spojené štáty a Rusko, aby najprv ďalej znížili svoje arzenály na úroveň bližšiu čínskym kapacitám. Až potom by podľa neho bolo možné uvažovať o širšom multilaterálnom rámci. Tento zásadný rozpor, americká snaha o okamžité zapojenie Číny verzus čínska stratégia vyčkávania, predstavuje hlavnú prekážku pri budovaní novej bezpečnostnej architektúry obmedzenia jadrových zbraní.

Americké obvinenia z testovania a tlak na Čínu

Napätie okolo zapojenia Číny do novej bezpečnostnej architektúry sa ďalej vyostrilo potom, čo Washington verejne obvinil Peking z porušenia moratória na jadrové testy. Podľa amerických predstaviteľov mala Čína v roku 2020 vykonať nízkovýnosový jadrový test, ktorého cieľom bolo overiť nové konštrukčné prvky zbraní. Americká strana tvrdí, že čínska armáda využila techniku ​​známu ako „decoupling“, teda odpálenie nálože v podzemnej dutine, ktorá má znížiť seizmickú stopu explózie a sťažiť jej detekciu medzinárodnými monitorovacími systémami. Takýto postup by síce výbuch úplne neskrýval, ale mohol by komplikovať jeho jednoznačnú identifikáciu. Peking tieto obvinenia jednoznačne odmietol a označil ich za politicky motivované. Čínski predstavitelia trvajú na tom, že krajina dodržiava svoje dobrovoľné moratórium na jadrové testy a že Spojené štáty využívajú nepodložené tvrdenia ako nástroj tlaku v širšom geopolitickom súperení.
Spor sa odohráva na pozadí nie úplne dokončeného režimu zákazu jadrových testov. Spojené štáty aj Čína podpísali Comprehensive Nuclear-Test-Ban Treaty, avšak ani jedna z týchto krajín ju doteraz neratifikovala. Zmluva preto formálne nenadobudla platnosť. Napriek tomu od konca 90. rokov medzi hlavnými jadrovými mocnosťami platí dobrovoľné moratórium na vykonávanie jadrových explózií. Táto nepísaná norma významne prispela k obmedzeniu závodov vo vývoji nových typov zbraní a posilnila globálny režim nešírenia. Obnovenie testov, alebo aj len obvinenia z ich vykonávania, však môže túto normu oslabiť. Ak by sa veľmoci začali navzájom obviňovať bez jasných dôkazov a súčasne signalizovali pripravenosť obnoviť testovanie, mohlo by to viesť k erózii jednej z posledných silných bŕzd jadrovej eskalácie.

V širšom kontexte možno americké obvinenia chápať nielen ako otázku technického porušenia moratória, ale aj ako súčasť politickej stratégie. Tlak na Čínu v oblasti testovania môže byť nástrojom, ako ju prinútiť k väčšej transparentnosti, alebo ju zatlačiť k rokovaciemu stolu. Zároveň sa objavujú úvahy, že Washington si týmto spôsobom pripravuje pôdu na možné obnovenie vlastných testov. Prezident Trump už predtým hovoril o testovaní „na rovnakej báze“ ako ostatné mocnosti, čo vyvolalo obavy z návratu k otvoreným jadrovým skúškam. Experti z organizácie Arms Control Association varujú, že takýto postup by mohol spustiť reťazovú reakciu. Neoverené obvinenia a politizácia otázky testov podľa nich podkopávajú dôveru a môžu viesť k novému kolu závodov v zbrojení namiesto posilnenia kontroly zbraní.

Trumpova vízia novej bezpečnostnej architektúry

Prezident Trump hovorí o potrebe „modernizovanej zmluvy, ktorá vydrží dlho do budúcnosti“. Nová dohoda by podľa jeho administratívy mala reflektovať technologický aj geopolitický vývoj posledných pätnástich rokov. Mala by zahŕňať:

• strategické aj taktické jadrové zbrane,
• nové zbraňové systémy vrátane hypersonických nosičov či potenciálnych orbitálnych platforiem,
• a predovšetkým čínsky jadrový arzenál, ktorý doteraz nebol súčasťou žiadneho obmedzenia.

Cieľom je vytvoriť širší a realistickejší rámec, ktorý by zodpovedal multipolárnemu svetu, nie bipolárnej logike studenej vojny. Trumpova stratégia kombinuje tlak a ponuku dialógu. Na jednej strane Spojené štáty pokračujú v modernizácii svojho jadrového arzenálu a po expirácii New START majú teoreticky možnosť navýšiť rozmiestnené kapacity. Na strane druhej Biely dom deklaruje ochotu konať, avšak „z pozície sily“. Logika tejto politiky vychádza z presvedčenia, že iba silné a moderné odstrašenie môže vytvoriť podmienky pre vyváženú a dlhodobo udržateľnú dohodu.

Trump naznačil možnosť širšieho plánu USA – Rusko – Čína zameraného na obmedzenie alebo dokonca postupné znižovanie jadrových arzenálov. Takáto trilaterálna iniciatíva by bola bezprecedentná a mohla by zásadne premeniť globálne bezpečnostné prostredie. Otázkou však zostáva jej realistická uskutočniteľnosť. Zásadné rozdiely v počtoch hlavíc, strategických prioritách i politickej dôvere robia spoločnú dohodu mimoriadne zložitú. Budúcnosť novej bezpečnostnej architektúry tak bude závisieť od toho, či sa podarí zladiť tri rozdielne strategické kalkulácie. Teda americkú snahu o širšiu kontrolu, ruské požiadavky na rovnováhu a čínsku neochotu vstúpiť do systému, ktorý vníma ako asymetrický.

Trump priznáva že mu Rusko a Čína chýba

USA, 20. februára 2026 – Vo štvrtok sa vo Washingtone konalo prvé zasadnutie novej organizácie “Rada mieru”. Prinášame kľúčové vyhlásenia amerického lídra.       Rada mieru bude v podstate dohliadať na činnosť OSN a zabezpečovať jej riadne fungovanie. OSN má „obrovský potenciál“, ale organizácia ho „nerealizovala“. „Posilníme OSN, aby sme zabezpečili jej životaschopnosť.“ Štáty venujú na projekty Rady „skromnú sumu“ 10 miliárd dolárov na riešenie globálnych konfliktov. Kazachstan, Azerbajdžan, Spojené arabské emiráty, Maroko, Bahrajn, Katar, Saudská Arábia, Uzbekistan a Kuvajt vyčlenili viac ako 7 miliárd dolárov na pomoc sektoru Gazy. V priebehu nasledujúcich 10 dní sa môže vyjasniť, či […]

Donald Trump potrebuje na záchranu svojej veľmoci „lacné“ peniaze

USA, 17. februára 2026 – Konečné rozhodnutie bude prijaté po vypočutiach a hlasovaní na Kapitolskom pahorku.   29. januára americký prezident Donald Trump oznámil, že na post predsedu Rady guvernérov Federálneho rezervného systému USA navrhuje Kevina Warsha. Nie je to ešte menovanie, ale len predstavenie kandidáta. Konečné rozhodnutie o Warshovi bude prijaté po vypočutí a hlasovaní na Kapitolskom pahorku, konkrétne v bankovom výbore Senátu USA. Pripomínam, že v súčasnosti je predsedom FEDu USA Jerome Powell, ale jeho funkčné obdobie končí 15. mája tohto roku. Kevin Warsh má nahradiť Jeromea Powella, ktorý vedie Federálny rezervný systém od 5. februára 2018.   […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Trump chce začleniť Čínu do vznikajúcej bezpečnostnej architektúry obmedzenia jadrových zbraní appeared first on Armádny magazín.