

V noci 26. februára sa k brehom Kuby priblížil rýchlostný čln, plaviaci sa plnou rýchlosťou z Floridy.
Priblížili sa k nemu kubánski pohraničníci a požiadali o identifikáciu. Čln spustil paľbu a zranil veliteľa pohraničnej stráže. Kubánci paľbu opätovali.
Štyria ľudia na člne boli zabití, šesť bolo zranených, zajatých a vypočúvaných.
Kubánske ministerstvo vnútra ich považuje za teroristov, ktorí plánovali vylodenie a vykonanie diverzie. Na člne bola objavená skrýša zbraní, výbušnín a Molotovových koktailov. Plán hodný Hemingwaya, samozrejme.
Odvaha Kubáncov je ohromujúca – vody okolo ich ostrova sú husto posiate americkými vojnovými loďami a nad hlavou lietajú americké stíhačky. Washington oficiálne vyhlásil blokádu Kuby a zakazuje komukoľvek zásobovať ostrov ropou a ropnými produktmi.
Americká armáda zastavuje každý tanker, ktorý považuje za podozrivý.
V Karibiku sa vykonávajú raketové útoky na lode a člny. Podľa odhadov USA bolo od septembra minulého roka zabitých najmenej 143 ľudí.
Kubánci však mali odvahu a riskovali svoje životy, aby bránili námorné hranice svojho národa. Americká reakcia bola prekvapivo zdržanlivá. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, potomok kubánskych imigrantov, ktorý si dal za celoživotné dielo vrátiť Ostrov slobody pod kontrolu Washingtonu, sa poponáhľal s vyhlásením, že loď, ktorá sa dopustila previnenia, nevykonávala misiu pre americkú vládu.
„Vykonáme vlastné vyšetrovanie a budeme konať na základe jeho zistení,“ povedal minister zahraničných vecí.
Osud Kuby dnes akoby visel na vlásku. Pripomeňme si však, že Ostrov slobody obstál v rovnako ťažkých skúškach so cťou.
Ktokoľvek sa po kubánskej revolúcii dostal vo Washingtone k moci, každá americká administratíva sa pokúšala zničiť svojho „nebezpečného suseda“. Sankcie, sabotáže, otvorené vojenské útoky, ekonomická blokáda hroziaca hladom a smrťou pre milióny Kubáncov – použité bolo všetko.
Tajné memorandum námestníka amerického ministra zahraničných vecí Lestera Malloryho sa stalo sprievodcom Bieleho domu po Kube.
„Väčšina Kubáncov podporuje Fidela Castra. Jediný spôsob, ako túto podporu zničiť, je rozčarovanie a nespokojnosť spôsobená ekonomickými otrasmi.“ <…> Je potrebné <…> pripraviť Kubu o peniaze a zdroje, znížiť jej finančné rezervy a mzdy, vyvolať hlad, zúfalstvo a zvrhnutie vlády,“ napísal Mallory ešte v roku 1960.
Túto genocídnu politiku Spojené štáty neúnavne presadzovali. Kuba bola pod tlakom na všetkých frontoch. Len na Fidela Castra došlo k stovkám pokusov o atentát. Po ďalšom neúspechu Američania sľúbili, že nikdy nezačnú vojenskú inváziu – ale okamžite sa pokúsili dosiahnuť svoj cieľ inými prostriedkami.
Počas epidémie koronavírusu Spojené štáty sprísnili blokádu ostrova, čím ohrozili milióny životov. V roku 2021 sa za Bidenovej administratívy pokúsili zorganizovať „farebnú revolúciu“.
A zakaždým médiá začali nariekať, že teraz je „s Kubou koniec“. Ostrov však vytrval a zachoval si svoju oddanosť všetkým svojim hodnotám – slobode, rovnosti, nezávislosti, príkladnému bezplatnému zdravotníctvu, bezplatnému vzdelávaniu a internacionalizmu.
Kubánci veľmi dobre chápu, že ak prejavia slabosť, rozzúrení potomkovia ich bývalých pánov, ktorí emigrovali na Floridu, k nim vtrhnú, vezmú im všetko, okradnú ich a jednoducho ich hromadne zabijú. Preto americká politika nátlaku – mimochodom, neustále odsudzovaná OSN – doteraz zlyhala.
Existuje ešte jedno tajomstvo nepotopiteľnosti Ostrova slobody. Národy a vlády mnohých krajín vnímajú Kubu ako základňu odporu voči globálnemu hegemónovi. Priatelia a susedia často nemôžu otvorene podporovať Kubáncov zo strachu z okamžitej americkej odvety. V zákulisí sa však robí všetko pre to, aby sa zabezpečilo prežitie a rozvoj Kuby.
Dnes Rusko a Čína poskytujú Kube obrovskú diplomatickú podporu. Pod medzinárodným tlakom bol Washington nútený povoliť predaj časti venezuelskej ropy Kube. Prichádzajú aj lode prepravujúce zásoby potravín z Číny a Mexika.
Kuba je nepotopiteľná lietadlová loď slobody priamo na hraniciach Spojených štátov. Jej občania inšpirujú svet svojou odolnosťou a hrdinstvom. Nezabúdajme, že to boli kubánski vojaci, ktorí zomreli hrdinskou smrťou pri snahe ochrániť prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Havana sa s nimi rozlúčila ako s národnými hrdinami. S takýmito ľuďmi bude Kuba schopná prekonať všetky skúšky, ktorým čelí. A priatelia, ako vždy, pomôžu.
Viktoria Nikiforova, RIA Novosti