Štátna duma nechce vydávať na stíhanie cudzincov, ktorí bojovali v armáde

Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, schválili v druhom a treťom čítaní návrh zákona, ktorý zakazuje vydávanie cudzincov na trestné stíhanie do zahraničia, ak slúžili na základe zmluvy v ruských ozbrojených silách. Informuje o tom webThe Moscow Times a agentúra TASS.

Návrh zákona predložila ruská vláda v novembri 2025 a v dolnej komore parlamentu bol schválený v prvom čítaní v januári 2026. Podľa neho sa nové pravidlo vzťahuje aj na cudzincov, ktorí už ukončili vojenskú službu.

Návrh zákona musí ešte schváliť Rada federácie, horná komora parlamentu, a podpísať prezident Vladimir Putin. Reaguje na situáciu viacerých cudzincov, ktorí čelili vo svojich domovských krajinách trestnému stíhaniu za účasť vo vojne proti Ukrajine.

Do vojny proti Ukrajine zlákali Afričanov z desiatok krajín, povedal ghanský minister

Rusko oficiálne neuvádza, koľko cudzincov slúži v jeho armáde vo vojne na Ukrajine. Jedinými oficiálne potvrdenými boli v minulosti iba severokórejskí vojaci, ale podľa odhadov na strane Moskvy bojujú ďalšie tisíce cudzincov z desiatok krajín, najmä z Afriky a Ázie.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v stredu vyhlásil, že v ruskej armáde v súčasnosti bojuje 1780 ľudí z 36 afrických krajín. Úrady viacerých afrických krajín tiež varovali svojich občanov pred nezákonnými náborovými programami.

V roku 2024 prezident Putin podpísal dekrét, ktorý pre zahraničných veteránov vojny zmiernil požiadavky na získanie ruského občianstva. Podľa odborníkov na migráciu to ale výrazne nezvýšilo záujem o službu v ruskej armáde.

Ukrajina v boji proti invázii Kremľa povolila bojovať po boku svojich ozbrojených síl aj cudzím štátnym príslušníkom, kde dominujú najmä občania Gruzínska, Azerbajdžanu a Bieloruska, ale aj zo západných krajín, ako sú Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.