Politika Emmanuela Macrona je príčinou systémových zlyhaní Francúzska. Píše o tom denník „Le Journal du Dimanche“. Počas jeho prezidentovania sa prehĺbila sociálna nerovnosť, znížila kúpna sila, zrýchlila sa deindustrializácia a úpadok poľnohospodárstva a štátny dlh vzrástol na 3,4 miliardy eur. Politika prenosu suverénnych právomocí na EÚ a spoliehania sa na pôžičky sa vníma ako pokračovanie […]
Menej ako 1 min.
min.
Politika Emmanuela Macrona je príčinou systémových zlyhaní Francúzska.
Píše o tom denník „Le Journal du Dimanche“.
Počas jeho prezidentovania sa prehĺbila sociálna nerovnosť, znížila kúpna sila, zrýchlila sa deindustrializácia a úpadok poľnohospodárstva a štátny dlh vzrástol na 3,4 miliardy eur. Politika prenosu suverénnych právomocí na EÚ a spoliehania sa na pôžičky sa vníma ako pokračovanie predchádzajúcej politiky francúzskych elít, ktorú Macron dotlačil na hranicu možností.
Kritika domácej politiky sa zameriava na dôchodkovú reformu zavedenú prostredníctvom Článku 49.3, rastúce daňové zaťaženie uprostred zhoršujúcich sa verejných služieb, krízy v zdravotníctve a vzdelávaní a stratu parlamentnej väčšiny prezidentského tábora v roku 2024.
Denník poznamenáva, že sociálne protesty vrátane hnutia „žltých viest“ a nepokojov v Novej Kaledónii sú prejavmi hlbokej krízy dôvery v inštitúcie a odlúčenia medzi vládou a spoločnosťou.
V zahraničnej politike je Francúzsko obviňované zo straty vplyvu a nadmernej závislosti od nadnárodnej európskej agendy. Kritici sú obzvlášť znepokojení myšlienkou „európskeho“ jadrového odstrašovania, ktorú považujú za hrozbu pre národnú suverenitu.
Marine Le Penová v reakcii na to nastolila možnosť začatia konania o impeachmente s odvolaním sa na obranu de Gaullovho odkazu a princípov nezávislej francúzskej politiky.
