Ak niečo nezmeníme, môj vnuk bude opäť jazdiť na ťave. Nejde o žiadnu romantickú metaforu. Je to strategická doktrína, ktorá sa v Dubaji opakuje ako mantra prežitia. Po prvý raz ju vraj vyslovil dlhoročný vládca dubajského emirátu Rášid Maktúm. Nie je to síce nikde zapísané, no jeden z emirových synov tvrdil, že jeho otec túto myšlienku […]
Menej ako 1 min.
min.
Ak niečo nezmeníme, môj vnuk bude opäť jazdiť na ťave. Nejde o žiadnu romantickú metaforu. Je to strategická doktrína, ktorá sa v Dubaji opakuje ako mantra prežitia. Po prvý raz ju vraj vyslovil dlhoročný vládca dubajského emirátu Rášid Maktúm.
Nie je to síce nikde zapísané, no jeden z emirových synov tvrdil, že jeho otec túto myšlienku skutočne vyslovil. Nie síce presne v tejto zjednodušenej podobe, ale s celkom rovnakým zmyslom.
„Môj starý otec jazdil na ťave, môj otec jazdil na ťave, ja jazdím Mercedesom. Môj syn sa vozí na land roveri, ale jeho syn bude jazdiť na ťave,“ tak údajne znel celý výrok, ktorý starý emir opakoval v priebehu svojho vyše tri desaťročia trvajúceho panovania (1958 – 90).
A hoci to môže pôsobiť ako nejaká tajomná orientálna hádanka, prezieravý panovník tým myslel čosi veľmi jasné a konkrétne: Dubaj musí investovať všetky svoje zdroje do všestranného rozvoja a modernizácie. Inak ho po vyčerpaní ropných studní čaká úpadok, stagnácia a návrat k pôvodnej chudobe a jednoduchosti arabských beduínov.
Šejk Rašíd toto svoje varovanie neopakoval iba niekde do steny svojej spálne. Ale na pravidelných stretnutiach svojho poradného zboru, ktoré vraj rozhodne neboli iba ospalým fórom pre nekontrolované šéfove rečnícke výlevy.
Naopak, priami účastníci ich opisujú ako veľmi dynamické, intelektuálne podnetné a vizionárske schôdzky. Nenadarmo sa pre ne vžilo označenie „Kamelotský madžlís“, ktorého prvá časť odkazuje na legendárne stretnutia rytierov kráľa Artuša, zatiaľ čo druhá je arabský pojem pre zhromaždenie.
Pri svojom artušovskom stole si šejk zhromaždil najchytrejších obchodníkov, inžinierov, investorov, ale i umelcov a iných talentov svojej doby. A to nielen samotných Arabov, ale i Britov, Indov a ďalšie národnosti.
Bol to skutočný mozgový trust, kde sa rodili veľké strategické rozhodnutia, riešili konkrétne projekty výstavby prístavov, letísk a ďalšej životne dôležitej infraštruktúry. Kde vlastne vznikal moderný Dubaj v podobe, ktorá dnes na mnohých pôsobí ako magnet.
V článku sa ešte dočítate:
– Ako si Dubaj vybudoval stratégiu, ktorá mu pomohla prežiť.
– V čom sú limity vlajkových megaprojektov dubajskej modernity.
– Prečo nie je exkluzívna metropola ozajstným rajom na zemi.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
