Autorka Eva Kőrösi: tvorba mi dáva možnosť, ako lepšie komunikovať s deťmi. V priebehu dvoch rokov jej vyjde už druhá knižka

Žiarčanka Eva sa k tvorbe dostala postupne, keď boli jej dve dcéry ešte malé. S druhou bola práve na materskej dovolenke, keď vznikli postavičky, teda maňušky, vďaka ktorým sa naučila lepšie rozpoznávať a chápať emócie. So šikovnou autorkou sme sa rozprávali v kaviarni, kde nám rozpovedala príbeh o tom, ako s tvorbou začala, ale aj o tom, ako sa dopracovala k druhej knihe, ktorá bude nielen pre deti, ale aj dospelých – rodičov aj starých rodičov.

Kedy sa vo Vás zrodila myšlienka tvoriť o takejto téme?

Ja som bola na materskej dovolenke s dvoma dcérami a zistila som, že to až tak emočne nezvládam. Začala som navštevovať terapeutku, ktorá ma naviedla na kurz filiálnej terapie, teda kurz rodičovských zručností. Je to desaťtýždňový kurz, ktorý intenzívne absolvujete pod odborným vedením psychoterapeuta. Všetky možné situácie, ktoré zažívate doma s deťmi, to s ním preberáte, ako ich môžete riešiť, inak reagovať, čo urobiť lepšie na zvládnutie emócie dieťaťa aj vašej emócie. U mňa prišlo následne veľa AHA momentov, keď som si hovorila, prečo mi niekto toto nepovedal už skôr, keby som vedela, ako to robiť, ušetrila by som si veľa nervov, kriku aj šedivých vlasov (úsmev). Na kurze som získala zručnosti a odporúčania, ako k výchove pristúpiť. Začala som ich praktizovať tak, že sme si doma vytvorili Žirinku a Zebričku, ktoré nás sprevádzali ťažkými situáciami, hádkami, hnevom a následne aj kompromismi. Oveľa lepšie sme potom s dcérami zvládali rôzne situácie s maňuškami, ktoré nepredstavovali ani mamu ani žiadneho iného dospeláka, ktorý prikazuje a rozhoduje. Boli to tie postavičky, čo počúvali, chápali a zrkadlili emóciu detí. Keď deti dokázali nájsť riešenie pre maňušky, dokázali to aplikovať aj do svojho života. Postupne tak vznikli príbehy z nášho života, ale aj zo života iných rodín. Emócie sú v knihe pochopené a prijaté. Dôležité tiež je, aby sa dieťa nehanbilo za emócie, ktoré prežíva. Aj my ako rodičia by sme k emóciám mali pristupovať tak, že sú v poriadku.

Máte ešte tieto maňušky, Žirinku a Zebričku?

Pôvodne to boli iba moje ruky. Deti im dali mená, lebo majú rady zdrobneninky. Maňušky šije ručne Majka (Mária Ďurišová), ktorá sa tomu venuje a ja ich využívam aj v autorskom divadielkovom čítaní, ktoré realizujem ku knižke na materských školách. Deti nedokážu vnímať dlho hovorené slovo, preto im hrám divadielko s maňuškami a takto prezentujem knihu. Deti sa samé zapájajú do komunikácie s maňuškami. Využívajú ich často aj v knižniciach pri čítaní iných knižiek.

Momentálne finišujete s prípravou už druhej knihy, v čom sa bude líšiť od prvej?

Bude dlhšia, hrubšia, bude tam viac príbehov a príbehy budú troška zložitejšie, teda bude pre staršie deti. Na sedemdesiatich dvoch stranách nájdete sedem príbehov zo života. Sú o hľadaní riešení a to aj vtedy, keď sa situácia zdá byť ťažká či nemožná. V prvej knihe sa hovorilo o emóciách, bola určená pre menšie deti, dvoj – trojročné. V druhej knihe Žirinka vyrástla, už nechodí do škôlky, ale je školáčka, Zebrička je škôlkarka, budú tam témy ako medziľudské vzťahy, klamanie, ak poviem škaredé slovo, ako to môže ublížiť, bude tam príbeh aj o inakosti, vysmievaní, ale aj pomoci, bude tam príbeh o hendikepovanom zvieratku – bude to pohľad, ako deti vnímajú fyzické či psychické postihnutie – berú hendikepované deti také aké sú, začleňujú ich. Za každým príbehom tiež budú zverejnené aj otázky a úvod k diskusii, ako aj vyjadrenie odborníkov pre rodičov, aby vedeli s deťmi hovoriť aj o šikane, inakosti, hendikepoch, klamstve. V aktuálne pripravovanej knihe sú príbehy, ktoré učia deti aj nás dospelých, ako byť empatickejší, súcitnejší, láskavejší, pomáhať druhým, nesúdiť inakosť, radšej komunikovať. Hovorí o tom, ako sa hádať, odpúšťať a hlavne ako hľadať riešenia. Tak ako žirafa, zebra a ich starí aj noví kamaráti.

Na prvej knihe spolupracovali viacerí odborníci, je tomu tak aj teraz? Kto na knižke spolupracoval?

Keď som začínala s písaním, oslovila som Ninu Bohušovú, ako pre ňu, tak aj pre mňa išlo o prvotinu. Druhú knihu s názvom Žirinka a Zebrička hľadajú riešenia, tiež ilustrovala Nina. Prvá kniha vznikla s odborníkmi, psychológmi a špeciálnymi pedagógmi, a tak to je aj pri druhej knihe. Konkrétne ide o akreditovanú lektorku terapeutického rodičovstva a psychologičku Zuzanu Benkovičovú, špeciálnu pedagogičku s dlhoročnou praxou v materských školách Evu Žiakovú, liečebnú poradkyňu v Centre včasnej intervencie Alžbetu Poloňovú či Janu Vyskočil Račkovú, ktorá je psychologička so zameraním na prácu s traumou, stresom a podporou duševného zdravia detí aj dospelých. Nesmiem zabudnúť ani na editorku Soňu Adamčík Borušovičovú a na môjho manžela, grafického dizajnéra Martina Kőrösiho.

Ako to vyzerá s vydaním druhej knihy, kedy uzrie svetlo sveta?

Vydanie knihy môže verejnosť podporiť na fundraisingovej a crowdfundingovej platforme Donio. Kto si knihu kúpi v predpredaji, má istotu, že mu v knižnici nebude chýbať. Do tlače by mala ísť koncom marca a z tlače príde najneskôr začiatkom mája. K dispozícii bude v kníhkupectvách, knižniciach aj na e-shope.

Pri prvej knihe ste absolvovali aj množstvo besied na rôznych miestach, bude to tak aj teraz?

S prvou knihou som absolvovala takmer štyridsať čítaní naprieč Slovenskom, od východu po západ – boli sme v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, vo Zvolene a v ďalších mestách, v kníhkupectvách či v škôlkach, s besiedkou som bola aj vo všetkých žiarskych škôlkach. Nová kniha bude určená pre predškolákov, prvákov a druhákov. Príbehy sú zamerané viac na hľadanie riešenia na akýkoľvek problém. Príbehy riešia rôzne témy (klamanie, inakosť – rozdielnosti, výsmech, hnev a škaredé slová, tlak a neistotu pri vykonávaní krúžkovej činnosti u detí, súťaženie a súperenie a iné), do ktorých každé dieťa skôr či neskôr určite dorastie a stretne sa s rovnakou alebo podobnou životnou situáciou.

Kniha dáva dospelým možnosť zastaviť sa a pozrieť sa na veci inak. Deťom zas ukazuje svet taký, aký je – niekedy ťažký a neistý. No zároveň plný riešení, láskavosti a nádeje. Cieľom knihy je pomôcť dieťaťu aj rodičovi hľadať riešenia na tieto situácie a s nimi spojené emócie a vedieť ich lepšie zvládnuť. Určite sa potom chystám aj do škôl, uvidíme podľa toho, kedy dorazí knižka, pravdepodobne to stihneme najskôr v septembri.

Autori hľadajú často inšpiráciu vo svojom živote, ale aj vo svojom okolí. Ako to bolo u Vás? Sú pre vás inšpiratívne vlastné dcéry?

Áno, je to tak. Prvý príbeh som vytvorila na základe mojej dcéry, no podnety prišli aj od čitateľov. Veľa mi dali aj spomínané organizované besiedky, keď za mnou prišli deti a hovorili, čo ich trápi, ako sa cítia, kedy sú nahnevané. Inšpiráciou je pre mňa aj bežný život a situácie, ktoré zažívam. Snažím sa to písať tak, aby ten záver bol iný, aby porozumenie bolo hlboké. Rodičia si čítajú knižku radi, často sa v tom vidia, knižka hovorí o tom, ako by mohli reagovať.

Môžeme ešte niečo prezradiť z chystanej knižky?

Okrem toho, že sú tam naozaj silné emócie, ako neistota, výsmech, odmietnutie, v príbehoch nájdeme aj lásku, pomoc a dôveru. Bonusovým príbehom je ten, v ktorom sa zo Žirinky a Zebričky stanú skutočné sestry, pretože aj témy osvojenia, odlúčenia či nových rodín sú dnes dôležité a potrebné. Okrem toho, v pripravovanej knihe sú aj hádanky, deti budú medzi stránkami hľadať skryté predmety, čo môže byť zábava pre malých aj veľkých. Za každým príbehom tiež čitatelia nájdu k danej téme aj vyjadrenie odborníkov a odporúčania pre rodičov. Po každom príbehu sa rodičia či starí rodičia môžu s deťmi porozprávať, počúvať ich a zároveň si s nimi budovať silné puto a vzťah, a to aj vďaka viacerým otázkam. 

Pre koho je kniha určená?

Ja som jej spolu s editorkou aj ilustrátorkou určila vekovú hranicu. Knižka sa v kníhkupectve niekde zaradí, je to pre 3 +, ale je naozaj určená pre všetkých od nula do 99 rokov, všetci máme emócie a vieme ich spracovať a zvládať raz lepšie, inokedy horšie.

Ďakujem za rozhovor a verím, že aj druhej knižke sa bude dariť tak, ako prvej!

(mdeb)
Foto: Jana Kollárová, Peter Vörös