Slovenská advokátska komora (SAK) vyjadrila kritiku v súvislosti s novelou Trestného zákona, ktorú schválili poslanci Národnej rady vo štvrtok (11. 12.). Zdôraznila, že jej vyjadrenie nenahrádza komplexné odborné stanoviská, ale obmedzuje sa na potvrdenie dlhodobých principiálnych stanovísk komory, ktoré opakovane tlmočí, informoval mediálny odbor SAK. „Slovenská advokátska komora sa zo zásady nezapája do politickej diskusie […]
Menej ako 1 min. min.
Slovenská advokátska komora (SAK) vyjadrila kritiku v súvislosti s novelou Trestného zákona, ktorú schválili poslanci Národnej rady vo štvrtok (11. 12.).
Zdôraznila, že jej vyjadrenie nenahrádza komplexné odborné stanoviská, ale obmedzuje sa na potvrdenie dlhodobých principiálnych stanovísk komory, ktoré opakovane tlmočí, informoval mediálny odbor SAK.
„Slovenská advokátska komora sa zo zásady nezapája do politickej diskusie a plne rešpektuje právo zákonodarcu meniť a dopĺňať trestné kódexy. Keďže však k diskutovanej novele nebolo otvorené pripomienkové konanie, využívame svoje právo na tlmočenie nášho odborného postoja touto cestou,“ ozrejmila komora.
Pripomenula, že najmenej od rekodifikácie trestných kódexov v roku 2005 opakovane kritizovala v minulosti často zvolený postup zákonodarcu, keď dochádzalo k vytváraniu nových skutkových podstát trestných činov v priamej reakcii na aktuálne diskutované spoločenské témy.
„Trestné právo takto bývalo dlhodobo nesprávne využívané ako nástroj na riešenie otázok, ktoré mali a mohli byť riešené nástrojmi iných právnych odvetví. To viedlo k tendencii nadužívania trestného práva a pokrivovaniu princípov, na ktorých má byť budované moderné trestné právo,“ podotkla SAK.
Ako uviedla, rovnako kriticky vníma aj navrhované zmeny, ako napríklad rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia volebnej kampane či zavedenie trestnej zodpovednosti za popieranie alebo spochybňovanie povojnového usporiadania.
„Trestné právo podľa nášho názoru nikdy nemá byť využívané na hľadanie odpovedí na otvorené spoločenské otázky. Nesprávne používanie týchto nástrojov v iných oblastiach môže byť spôsobilé nielen poškodzovať samotné trestné právo, ale najmä vytvoriť nové komplikácie,“ uviedla SAK.
Dodala, že tiež vždy kriticky vnímala aj pokusy o nesystémové úpravy trestného práva procesného.
„V minulosti sme mali vážne výhrady voči nadužívaniu viacerých inštitútov trestného práva, či už ide o nadužívanie väzby, ale napríklad aj o odbornou komunitou spochybňované aplikovanie ustanovení týkajúcich sa spolupracujúceho obvineného. SAK súhlasí s tým, že trestné právo procesné má byť predmetom kritickej odbornej diskusie a prípadne aj vhodných zmien. Avšak rovnako ako pri trestnom práve hmotnom, aj tu platí, že novelizácie základných kódexov by nikdy nemali byť ad hoc odpoveďou na čiastkové otázky aplikačnej praxe, ale vždy výsledkom systémového a odborného reformného úsilia,“ vysvetlila komora.
Pripomenula tiež svoje kritické stanovisko k „už neakceptovateľnej praxi“ skrátených legislatívnych konaní.
„Tak, ako sme na túto neakceptovateľnú prax opakovane upozorňovali v minulosti, tak to robíme aj teraz a budeme robiť aj v budúcnosti. V tejto súvislosti vyslovujeme odborné želanie, aby došlo buď k jasnejšej legislatívnej úprave limitov skráteného legislatívneho konania, alebo aby boli jasne pomenované ústavné limity tohto postupu Ústavným súdom. V opačnom prípade budú aj základné oblasti trestného práva naďalej poškodzované nesystémovými zásahmi s negatívnym dosahom na základnú právnu istotu,“ skonštatovala SAK.
Parlament vo štvrtok večer schválil novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou sú aj viaceré zmeny, ktoré pribudli do návrhu vo štvrtok ráno v rámci rokovania výborov. Upravuje sa aj inštitút spolupracujúcich obvinených – tzv. kajúcnikov. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.
