Napriek sérii škandálov sa nemeckej krajne pravicovej strane AfD podarilo v eurovoľbách dosiahnuť najlepší výsledok v histórii strany. Triumf zaznamenala aj jej rakúska dvojička FPÖ, ktorá mieni lobovať za opätovné pričlenenie AfD do frakcie Identita a Demokracia. Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok ráno sa krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) umiestnila na druhom […]
Menej ako 1 min. min.
Napriek sérii škandálov sa nemeckej krajne pravicovej strane AfD podarilo v eurovoľbách dosiahnuť najlepší výsledok v histórii strany. Triumf zaznamenala aj jej rakúska dvojička FPÖ, ktorá mieni lobovať za opätovné pričlenenie AfD do frakcie Identita a Demokracia.
Podľa oficiálnych výsledkov zverejnených v pondelok ráno sa krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) umiestnila na druhom mieste za víťaznou stredopravou CDU/CSU (30 percent).
Ide o jej historicky najvyšší výsledok v národných voľbách (15,9 percenta), ktorým sa umiestnila aj pred stredoľavými vládnymi stranami. Prekonala tým dokonca aj stranu SPD kancelára Olafa Scholza (13,9 percenta).
AfD sa podarilo stať najsilnejšou politickou silou v bývalom východnom Nemecku a spolu s CDU/CSU sa umiestnila na prvom mieste u mladých voličov vo veku 16 – 24 rokov.
Výsledok otriasol centristickými stranami v Nemecku, kde krajná pravica zostáva politicky ostrakizovaná kvôli fašistickej minulosti krajiny.
Christian Petry, vedúci poslanec SPD pre záležitosti EÚ, to označil za „šokujúce“. „Stred krajiny musí byť skutočne znepokojený,“ povedal pre Euractiv.
Predseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder zase v reakcii na výsledky volieb vyzval na čo najskoršie vypísanie predčasných parlamentných volieb po vzore Francúzska. Tam prezident Emmanuel Macron po zverejnení predbežných výsledkov vyhlásil termín predčasných volieb.
Šnúra škandálov
AfD prekonala prognózy posledného prieskumu verejnej mienky pred voľbami, ktorý jej prisudzoval 14 percent. Napriek tomu je jej výsledok nižší ako historicky najvyššia hodnota 20 percent, ktorú strana dosahovala začiatkom tohto roka pred tým, ako ju zasiahla séria škandálov. Tie sa tý<a href="https://kalirecords.sk/koncerty/“ title=“kali„>kali jej hlavných kandidátov Maximiliana Kraha a Petra Bystroňa.
Poslanec Bystroň čelí podozreniu, že dostával úplatky od proruskej siete Voice of Europe. Podľa českých vyšetrovateľov plánoval, ako rozšíriť vplyv portálu v Európe, a diskutoval s jeho prevádzkovateľmi o tom, čo by sa malo na stránke zverejniť. Denník Die Zeit upozornil, že v Európskom parlamente mal zoznamovať politikov s Arťomom Marčevským, ktorý za webom stál.
Krah na seba celkovo upútal veľkú pozornosť. V rozhovore pre talianske noviny La Repubblica relativizoval zločiny nacistických jednotiek SS a nemecké úrady začali vyšetrovať jeho asistenta Jiana G. pre podozrenia zo špionáže pre Čínu.
Podľa Petryho svedčí pretrvávajúca podpora AfD o upevňovaní krajne pravicových štruktúr, zatiaľ čo popredný poslanec koaličných Zelených Anton Hofreiter to pripisuje pretrvávajúcej globálnej kríze.
„Vysoká miera neistoty v dôsledku viacerých kríz často vedie k posilneniu autokratických tendencií,“ uviedol Hofreiter pre Euractiv.
Spolulíderka strany Alice Weidel uviedla, že AfD profitovala z toho, že Nemci sa stali „oveľa euroskeptickejšími“, hoci Nemecko zostáva jednou z najviac proeurópskych krajín.
Výrazne doprava stočili aj ďalšie členské štáty
AfD, ktorá by podľa prognóz mala v Európskom parlamente obsadiť 16 kresiel, je kľúčovou hnacou silou širšieho krajne pravicového posunu v Európe.
Predpokladalo sa, že pravicové frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Identita a Demokrocia (ID) spolu s nepridruženými stranami AfD a Fidesz obsadia v novom europarlamente približne štvrtinu kresiel. Takmer 50 percent týchto kresiel pripadlo len na strany z najväčších členských štátov, teda Francúzska, Talianska a Nemecka.
Vo Francúzsku dosiahlo krajne pravicové Národné zhromaždenie drvivé víťazstvo v celoštátnom hlasovaní. V Taliansku sa na vrchol zase dostala vládnuca strana Fratelli d’Italia.
Napriek tomu nebolo isté, či sa dvaja hlavní kandidáti AfD ujmú svojich mandátov v Bruseli vzhľadom na ich účasť v predvolebných škandáloch strany. Weidel v nedeľu večer uviedla, že „o tom rozhodne delegácia“.
Aj susedné Rakúsko zaznamenalo výrazný vzostup krajnej pravice. Extrémistickej Strane slobody (FPÖ) sa tam s 27 percentami podarilo stať najväčšou politickou silou v eurovoľbách. Extrémisti zdvojnásobili počet svojich kresiel z minulého volebného obdobia.
Líder kandidátky FPÖ Harald Vilimsky uviedol, že sa budúcu stredu (19. júna) stretne s Marine Le Pen, aby sa dohodli na stratégii, ako rozšíriť počet europoslancov za skupinu ID. Tá má podľa nového rozloženia kariet teraz pozostávať z 58 poslancov.
Vilimsky by však chcel, aby sa toto číslo navýšilo až na „trojciferné číslo“. Plánuje preto napríklad lobovať za to, aby bola do frakcie opäť pričlenená AfD, ktorú z ID vylúčili krátko pred eurovoľbami. Podľa neho by 16 poslancov AfD frakciu „dobre doplnilo“.
