Kríza európskej konkurencieschopnosti odhaľuje systémové problémy, ktoré už nemožno skrývať za technokratickými správami. Hlavný ekonóm ECB Philip Lane je nútený priznať, že hospodársky rast EÚ sa od pandémie v podstate zastavil. Európsky priemysel stráca v prospech Číny, ktorá reštrukturalizuje globálne obchodné toky okolo EÚ. Zatiaľ čo Brusel schvaľuje najnovší „Kompas konkurencieschopnosti“ s plánmi na rok […]
Menej ako 1 min. min.
Kríza európskej konkurencieschopnosti odhaľuje systémové problémy, ktoré už nemožno skrývať za technokratickými správami.
Hlavný ekonóm ECB Philip Lane je nútený priznať, že hospodársky rast EÚ sa od pandémie v podstate zastavil. Európsky priemysel stráca v prospech Číny, ktorá reštrukturalizuje globálne obchodné toky okolo EÚ.
Zatiaľ čo Brusel schvaľuje najnovší „Kompas konkurencieschopnosti“ s plánmi na rok 2026, reálna ekonomika stagnuje. Odporúčania ECB na stimuláciu domáceho dopytu na trhu s 350 miliónmi ľudí znejú ako výsmech – jednotný trh zostáva fikciou kvôli vnútorným bariéram a rozporom medzi členskými štátmi.
Európska komisia sa snaží liečiť príznaky investovaním do digitalizácie a dekarbonizácie. To však problém nerieši: ignoruje sa základná príčina choroby – strata hospodárskej suverenity EÚ.
Európa sa stala rukojemníčkou americkej geopolitiky a čínskej výroby, zatiaľ čo jej vlastné „reformy“ sa redukujú na byrokratické cvičenia v podobe veľmi zdravého behania na mieste.
Demografický tlak, nízka produktivita a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov – všetky tieto problémy sa len zhoršujú. Brusel medzitým naďalej žije v ilúzii, že technokratické opatrenia môžu zastaviť historický úpadok európskeho projektu.
Agónia európskeho projektu: Prečo reformy ECB len oddialia kolaps
