Minister pôdohospodárstva Richard Takáč kritizoval predchodcov za vynechanie agropotravinárstva z plánu obnovy a chcel v ňom nájsť peniaze pre farmárov a spracovateľov. Ani po poslednej revízii plánu sa ale sektor peňazí z pandemického krízového nástroja nedočkal. „Jedna veľká nula“, týmito slovami v desiatkach vystúpení kritizoval agrominister Richard Takáč (Smer-SD) svojich predchodcov za to, že v Národnom pláne […]
Menej ako 1 min. min.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč kritizoval predchodcov za vynechanie agropotravinárstva z plánu obnovy a chcel v ňom nájsť peniaze pre farmárov a spracovateľov. Ani po poslednej revízii plánu sa ale sektor peňazí z pandemického krízového nástroja nedočkal.
„Jedna veľká nula“, týmito slovami v desiatkach vystúpení kritizoval agrominister Richard Takáč (Smer-SD) svojich predchodcov za to, že v Národnom pláne obnovy a odolnosti nevyčlenili žiadne peniaze pre sektor poľnohospodárstva a potravinárstva.
Plán obnovy je špeciálny krízový balík peňazí, ktorý vytvorila EÚ na naštartovanie ekonomiky po pandémii COVID-19. Slovensko z nástroja dostalo vyše šesť miliárd eur.
Každá členská krajina sama rozhodovala o tom, ako peniaze použije. Slovenský plán začala tvoriť vláda Igora Matoviča (OĽaNO) a po jeho demisii ju dokončil kabinet pod vedením Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, teraz Demokrati).
Výsledný plán nakoniec nevyčlenil žiadne peniaze na investície do poľnohospodárstva a potravinárstva, čo vtedy veľmi nahnevalo ľudí zo sektora. Bol to rovnako začiatok predčasného konca vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského vo funkcii.
Mičovský pre agropotravinárske odvetvie do plánu požadoval opatrenia za dve miliardy eur. Pre potravinárov žiadal podporu energetických úspor, farmárom chcel pomôcť s budovaním biometánových a bioplynových staníc a desiatky miliónov chcel
Ján Mičovský tým dokonca podmienil svoje ďalšie zotrvanie vo funkcii. Nepomohlo, sektor sa do plánu aj tak nedostal.
Od nuly k nule
Za vynechanie výroby potravín si vláda vypočula kritiku z celého sektora. Najväčšia agropotravinárska komora (SPPK) to označila za „výsmech do očí poľnohospodárov a potravinárov“.
Silno sa pre to do vlády pustila aj opozícia. Asi najhlasnejšie vtedy opozičný poslanec a dnešný minister Richard Takáč.
„Bývala vláda mala najväčšiu možnosť z plánu obnovy a odolnosti využiť prostriedky, aby sme posunuli poľnohospodárstvo a potravinárstvo na úplne inú koľaj. Bohužiaľ predchádzajúce vlády včlenili na to jednu veľkú nulu eur“, hovoril Takáč na predvolebnej diskusii portálu EURACTIV Slovensko.
Vyčlenenie peňazí z plánu obnovy v roku 2023 dokonca menoval ako jednu z jeho hlavných politických priorít. Tieto slová sa dostali aj do programového vyhlásenia vlády.
„Vláda, vedomá si nízkej miery konkurencieschopnosti slovenských prvovýrobcov i spracovateľov (…) zintenzívni využitie národných i komunitárnych finančných prostriedkov, najmä fondov EÚ a prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti na podporu tých sektorov, ktoré budú mať najväčší prínos pre vidiek a potravinovú bezpečnosť,“ píše vláda.
„Spravím všetko preto, aby sme vedeli presunúť časť finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti pre rezort pôdohospodárstva,“ hovoril poľnohospodárom v prvom ministerskom vystúpení Takáč.
V roku 2023 ohlásil, že agrorezort sa bude podieľať na čerpaní z REPowerEU, čo je časť plánu obnovy, ktorá mala pomôcť štátom EÚ odstrihnúť sa od ruských palív a prejsť na čisté energie. V tlačovej správe sa ale píše len o podieľaní sa na tvorbe legislatívy, čo mohol agrorezort aj predtým. Zároveň ale sľubuje, že bude hľadať v pláne nevyužité peniaze na iných rezortoch.
Súčasná vláda mala už niekoľko možností tento záväzok splniť. Keďže sa niektoré sľúbené investície, reformy a míľniky zadrhli a hrozilo, že pre to Slovensku prepadnú peniaze, vláda už urobila niekoľko revízií plánu.
V tej poslednej z januára tohto roka zmenila určenie viac ako 400 miliónom eur z plánu obnovy. Najviac peňazí sa presmerovalo do školstva a zdravotníctva. Peňazí sa dočkalo aj ministerstvo pôdohospodárstva, keď 50 miliónov eur pôjde do zalesňovania štátnych lesov. Poľnohospodárstvu a potravinárstvu ostala „jedná veľká nula“, čo pre portál EURACTIV Slovensko potvrdila aj sekcia plánu obnovy na Úrade vlády.
„Na uvedené oblasti neboli vyčlenené špeciálne prostriedky. Podnikateľské subjekty z týchto odvetví sa mohli uchádzať o podporu cez projekty v rôznych výzvach v rámci Plánu obnovy a odolnosti,“ uviedol Tomáš Dittrich zo sekcie plánu obnovy. Poľnohospodárske podniky mohli žiadať o investičnú podporu pre inovácie, digitalizáciu či výstavbu bioplyniek a fotovoltiky.
Ide ale o výzvy, do ktorých sa mohli zapojiť všetci podnikatelia naprieč odvetviami a s ktorými počítal už pôvodný plán obnovy. „Tieto výzvy sú však už v súčasnosti uzatvorené,“ dodal Dittrich.
Poľnohospodárstvo sa peňazí teda v pláne obnovy zatiaľ nedočkalo a zrejme ani už nedočká. Podľa vicepremiéra pre plán obnovy Petra Kmeca išlo o poslednú revíziu plánu, ak sa nič mimoriadne nestane. „Po tejto revízií na 100 percent preberáme politickú zodpovednosť za plán obnovy,“ hovoril Kmec. Odôvodňuje tým aj fakt, že revíziu už vláda nepošle do medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvo pôdohospodárstva na otázky ohľadom zapojenie sektora do plánu obnovy neodpovedalo.
Kde by sa zišlo viac ako nula
Informácie o podpore agropotravinárstva z plánu obnovy nemá ani Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), no „veľmi pozitívne hodnotí“ každú snahu dostať akékoľvek peniaze z plánu obnovy do sektora.
Komora v čase tvorby plánu obnovy žiadala peniaze hlavne na pozemkové úpravy, budovanie krajinotvorných prvkov pre ochranu biodiverzity a adaptáciu na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia a závlahy.
Práve manažment vody v krajine bol medzi poľnohospodármi jednou z najčastejšie požadovaných opatrení. Plán obnovy na to využilo viacero krajín, vrátane susedného Česka. Pestovatelia minulý týždeň upozornili vládu na výrazný deficity vlahy na celom území Slovenska vyzvali vládu, aby na vodný manažment hľadali peniaze, kde sa dá vrátane plánu obnovy.
„Určite by našli svoje využitie – môžeme napríklad spomenúť produkčné investície do prvovýroby, spracovania, podporu efektivity potravinárstva, zavlažovania,“ menuje, ako by sa dali využiť peniaze z plánu obnovy hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Väčšina členských krajín peniaze pre farmárov a spracovateľov v národných plánoch našlo. Vyčlenené zdroje sa pohybovali od jedného do trinástich percent. Využili ich na podporu potravinárskej výroby, precízneho poľnohospodárstva, závlahy, pozemkové úpravy, odbornú prípravu, agrolesníctvo či skladovania a obnovy bitúnkov.
