Pilierom slovenského poľnohospodárstva je rastlinná výroba. V rámci nej hrajú jednoznačný prím obilniny a olejniny. V novej štatistike mesiaca si to ukážeme na konkrétnych číslach. V roku 2023 sme na Slovensku mali vyše 2,3 milióny hektárov poľnohospodárskej plochy, no na poľnohospodársku produkciu sa z nej využíva zhruba 1,8 milióna hektárov. Priamo sa potraviny vyrábajú predovšetkým na ornej […]
Menej ako 1 min. min.
Pilierom slovenského poľnohospodárstva je rastlinná výroba. V rámci nej hrajú jednoznačný prím obilniny a olejniny. V novej štatistike mesiaca si to ukážeme na konkrétnych číslach.
V roku 2023 sme na Slovensku mali vyše 2,3 milióny hektárov poľnohospodárskej plochy, no na poľnohospodársku produkciu sa z nej využíva zhruba 1,8 milióna hektárov.
Priamo sa potraviny vyrábajú predovšetkým na ornej pôde, ktorá sa vlani osiala na 1,3 milióna hektárov. Zvyšok tvoria trávne porasty, lúky a pasienky.
A čo na ornej pôde slovenskí pestovatelia pestujú najviac? Nielen od pohľadu na slovenské polia, ale aj z dlhodobých údajov štatistického úradu vieme povedať, že Slovensko je krajinou obilnín a olejnín. Obilniny zaberajú v priemere skoro 60 percent ornej pôdy, olejniny ďalších 20 percent.
Pre porovnanie, obilniny sú dlhodobo osiate na ploche prevyšujúcej 700 tisíc hektárov ornej pôdy, zelenia sa nepestuje ani na ôsmich tisícoch hektárov, strukoviny na šesť a pol tisíc hektároch a zemiaky na vyše päť a pol tisíc hektároch.
Oba druhy plodín pestujeme vo výrazne väčšej miere, ako spotrebitelia a trh potrebuje, preto sa veľká časť z nich vyváža. Ide o jedni z mála plodín, kde je Slovensko produkčne sebestačné. Pri obilninách sa sebestačnosť dlhodobo hýbe okolo miery 160 percent, pri olejninách je to dokonca vyše 230 percent. Keby sme zobrali len ornú pôdu, v zelenine je produkčná sebestačnosť štvrtinová, keď pridáme produkciu zo záhrad, dostaneme sa na 50 percent.
Nejde pritom o plodiny, ktorá by boli, na prácnejších plodín, ako zelenina a ovocie, špeciálne dotačne zvýhodnené. No ich výhodou je, že sa pestujú na obrovských rozlohách, čo je výhodné dotácií, ktorých väčšina sa vypláca na hektár pôdy. No je to iba jeden z dôvodov, prečo na ornej pôde dominujú. Veľký vplyv majú nižšie náklady na produkciu, vyššia výnosnosť, dostupnosť pracovnej sily či klimatické podmienky.
S prehľadom najvýznamnejšie miesto má pšenica, ktorej osevná plocha postupne pomaly rasti – z 374 tisíc hektárov v roku 2017 po vlaňajších 405 tisíc hektárov. Sebestačnosť Slovenska v produkcii pšenice je vyše 210 percent, čo znamená, že veľká časť sa vyvezie do zahraničia.
Po nej nasleduje kukurica. Takzvane na zrno, čiže na potravinárske účely alebo ako krmivo, sa pestuje na 141 tisíc hektároch. No k tomu treba pripočítať 57 tisíc hektárov kukurice pestovanej výhradne na kŕmne účely na výrobu siláže, ktorá je výživovo bohatšia a vypĺňa krmivové medzery mimo vegetačných období.
Až na treťom je iná plodina ako obilnina – repka, ktorú farmári vlani vysiali na 148 tisíc hektároch. Takmer polovica z vyše 500 tisíc ton pozbieraných repkových semien ide na výrobu MERO biopalív. V produkcii repky sme sebestačný zhruba na 180 percent.
Štvrté miesto opäť patrí do obilnín: na 113 hektároch ornej pôdy sa pestuje jačmeň – na krmivo, potravinárske účely ale skoro spolovice na výrobu sladu, čiže piva.
Piatou najčastejšou plodinou je slnečnica, osiata na 60 tisíc hektároch.
Na ornej pôde ale nemá miesto len týchto päť plodín. Nasledujúce grafy ukazujú, aké obilniny a olejniny sa na Slovensku pestujú.
