Budúci eurokomisár pre poľnohospodárstvo povedal, že bude bojovať za dorovnanie dotácií pre slovenských farmárov, no nevedel sľúbiť, že sa tak aj stane, pretože o tom rozhodnú členské štáty. Chce ešte viac ubrať peniaze veľkým podnikom a presmerovať ich k malým a rodinným farmám. Potlesk, smiech, ale aj slzy. Vypočutie kandidáta eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena […]
Menej ako 1 min. min.
Budúci eurokomisár pre poľnohospodárstvo povedal, že bude bojovať za dorovnanie dotácií pre slovenských farmárov, no nevedel sľúbiť, že sa tak aj stane, pretože o tom rozhodnú členské štáty. Chce ešte viac ubrať peniaze veľkým podnikom a presmerovať ich k malým a rodinným farmám.
Potlesk, smiech, ale aj slzy. Vypočutie kandidáta eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena bolo emotívne, no zároveň bez väčších prekvapení.
Luxemburský politik oproti vypočúvaniu exkomisára Janusza Wojciechowského v roku 2019 pôsobil presvedčivejšie, sebavedomejšie, ukázal väčšiu prehľad o sektore a bol pripravený na všetky otázky ohľadom poľnohospodárskej politiky, ktoré ju budú tvarovať v najbližších rokoch.
Hoci ho v niektorých témach europoslanci opakovane tlačili do konkrétnych odpovedí, Hansen sa im úspešne vyhol. Potvrdil tým povesť konsenzuálneho politika, ktorý bude chcieť upokojiť vášne v polarizovanom agrosektore.
Podobne jeho vystúpenie vnímali aj dvaja slovenskí zástupcovia v poľnohospodárskom výbore – Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD, nezradená) a Michal Wiezik (Progresívne Slovensko/RE), hoci majú výhrady k niektorým jeho postojom, ku ktorým sa dostaneme neskôr.
„Vystúpenie pána Hansena boli naučené všeobecné frázy a dával si veľký pozor, aby niečo nesľúbil,“ zhrňuje europoslankyňa Roth Neveďalová, ktorá je jedinou plnohodnotnou členkou agrovýboru za Slovensko.
Michal Wiezik tvrdí, že jeho prejav treba hodnotiť kladne. „V rámci možností a politického ukotvenia prezentoval politicky koherentnú a do veľkej miery progresívnu víziu riadenia direktoriátu, bez zbytočne vyhranených, či dokonca demagogických polôh a útokov na Európsky ekologický dohovor,“ hodnotí.
Napriek tomu sa z jeho vystúpenia dá vytušiť, ako bude vyzerať jeho päťročný mandát. Poľnohospodársku politiku nečakajú žiadne veľké zmeny a keď sa bude rozhodovať, či pôjde cestou ekologickej alebo ekonomickej udržateľnosti, nový komisár ju vyšle skôr na tú druhú.
Čo Hansen chce
Christophe Hansen podľa očakávaní v úvodnom prejave zdôraznil svoje väzby na poľnohospodárstvo, pretože pochádza z farmárskej rodiny. Nie je to nepodstatné, pretože práve na tom stavia svoje politické priority.
Prvou je zníženie byrokracie v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. „Veľmi dobre si pamätám, ako môj otec a potom aj brat bojovali s papierovaním, hoci jediné, čo chceli robiť bola práca na pôde a starosť o zvieratá,“ spomínal.
Z toho vyplýva aj jeho ambícia viac podporovať malé a rodinné farmy, čo počas grilovania zopakoval niekoľkokrát. Rovnako dával dôraz na prilákanie mladých ľudí do sektora, čo je dlhodobé priorita Únie, s ktorou ale nevie pohnúť.
Okrem osobnej skúsenosti budú mať na jeho poľnohospodársku politiku vplyv aj závery strategického dialógu, ktorý spustila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen. Tridsiatky expertov z odvetvia spísala stostranový dokument s odporúčaniami, ako zmeniť agropotravinárstvo v EÚ. Hansen sa zaviazal, že sa nimi bude riadiť.
„Strategický dialóg bol veľmi potrebný, pretože podarilo dostať za jeden stôl množstvo aktérov. Ostrá polarizácia v sektore je vďaka tomu minulosťou,“ uviedol. Ako komisár sa chce ďalej radiť s farmármi a odborníkmi zo sektora a preto sľúbil, že vytvorí Európsku radu pre poľnohospodárstvo a potraviny.
Aký bude rozpočet
Najčastejšia otázka smerom na eurokomisára sa týkala rozpočtu budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2027. Hlavné otázky zneli koľko a odkiaľ. Hansen ich odrážal nejednoznačnými odpoveďami, z čoho je jasné, že ani sám neočakáva, že by sa z eurorozpočtu pre farmárov na ďalších sedem rokov malo ujsť viac peňazí.
Nebolo by to nič prekvapivé. Okrem toho, že EÚ bude hľadať peniaze na financovanie nových priorít, pokles zdrojov v poľnohospodárskych fondoch je dlhodobým trendom. Od roku 1980 sa podiel výdavkov na poľnohospodárstvo z rozpočtu EÚ znížil zo 70 percent na 30 a postupne padá aj v reálnych číslach
„Akékoľvek škrty by boli katastrofou,“ odpovedal na jednu z nich.
Jeho ďalšie reakcie ale skôr naznačujú, že sa aj sám pripravuje na menší balík peňazí pre agropotravinárstvo. Avizuje, že bude hľadať nové, inovatívne zdroje financovania. Najčastejšie hovoril o Európskej investičnej banke (EIB). „Pôjdem do EIB a budem sa prihovárať za pôžičky na inovácie a pre mladých farmárov“.
Viackrát hovoril o mobilizovaní súkromných peňazí cez ukladanie uhlíka do pôdy. Prekvapil aj tým, že pre farmárov by sa mohli využiť nevyužité peniaze z Fondu pre spravodlivú transformáciu, ktorý Únia vytvorila pre uholné a priemyselné regióny.
O pomoc poprosil aj zákonodarcov. „Peniaze nepršia z oblakov. Musíme spoločne vytvoriť tlak na členské krajiny. Ak chceme viac peňazí, musia viac prispievať (do rozpočtu EÚ),“ dodal.
Zároveň ale vyvrátil obavy, že by sa mali poľnohospodárske fondy spojili do jedného balíka so štrukturálnymi fondmi z Kohéznej politiky, čim by vlastne zanikla spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Ide o jeden z možných rozpočtových modelov, s ktorým pracuje eurokomisia a ktorý nedávno vzbudil veľký rozruch v regiónoch ale aj v agrosektore.
Do sto dní chce predstaviť novú víziu pre sektor, čím ho poverila Ursula von der Leyen. „Spoločná poľnohospodárska politika zostane základným rámcom, ktorým budeme plniť jej ciele aj po roku 2027,“ uistil.
Agrodotácie po novom
Hansen sa prihlásil k návrhom strategického dialógu na zmenu prerozdelenia prostriedkov z agrofondov. Zdôrazňoval hlavne to, že dotácie musia podporiť aktívne farmy a tie ktoré ich najviac potrebujú, pričom menoval hlavne malé, rodinné a začínajúce farmy.
Z deviatich miliónov fariem v EÚ až 90 percent tvoria malé rodinné farmy. „To ony nám dodávajú kvalitné potraviny, starajú sa o krajinu a udržiavajú pri živote vidiek,“ povedal.
Veľakrát hovoril o väčšej redistribúcii peňazí smerom k malým podnikom. Je za to, aby museli členské štáty povinne vyčleniť viac peňazí na redistributívnu platbu (dnes je to 10 percent), ktorá sa vypláca na prvé hektáre fariem.
A síce nehovoril o tvrdých dotačných stropoch pre veľkých, viackrát spomenul degresivitu, čím sa rozumie znižovanie dotácií podľa počtu hektárov.
„Miliardári, ktorí z verejných peňazí získavajú miliardy, to nie je poľnohospodárska politika, akú ja chcem,“ vyhlásil.
Hansen sa vyhol priamej odpovedi na otázky týkajúce sa zrušenia priamych platieb, čo ako jednu z možností navrhuje strategický dialóg. Nové dotačné pravidlá treba podľa neho viac šiť na mieru možností a problémov jednotlivých agrosektorov členských štátov. To zdôrazňoval hlavne pri ekologických požiadavkách na farmárov.
V súlade s odporúčaniami expertov zo strategického dialógu je jeho názor na to, ako poľnohospodárov dotlačiť k udržateľnejším postupom. „Farmári potrebujú viac motivácií ako regulácií, aby prispeli k riešeniu klimatickej krízy alebo úbytku opeľovačov,“ myslí si. Prisľúbil vytvorenie nového systému hodnotenia udržateľnosti fariem, podľa ktorého by sa potom prispôsobovali aj environmentálne opatrenia.
Michal Wiezik ambíciu vyplácať dotácie adresnejšie chváli. „Chcel by som veriť, že sa prikloní aj k potrebe merateľných odpočtov ich využívania, len tu budem radšej realista, aj vzhľadom na politickú afiliáciu kandidáta,“ dopĺňa.
Eurokomisár pre všetkých?
Pre Slovensko je povinné smerovanie dotácií od veľkých k malým citlivou témou, keďže poľnohospodárska výroba a teda aj dotačná podpora sa koncentruje do podnikov, ktoré v kontexte EÚ patria k najväčším.
Rovnako tak sú naši farmári veľmi hákliví na fakt, že dostávajú menšie priame platby ako ich kolegovia zo západných štátov. Úroveň slovenských hektárových dotácií je len nad 80 percentami priemeru EÚ.
Vyrovnávanie platieb sa preto otvára pri každej reforme agropolitiky a pýtali sa na to viackrát aj europoslanci z východoeurópskych štátov. „Po dvadsiatich rokov by sme si už zaslúžili rovnaké platby ako kolegovia zo západnej Európy,“ apelovala Katarína Roth Neveďalová.
Na otázku ale konkrétnu odpoveď nedostala. Hansen poukázal na to, že sa o zrýchlenie konvergencie platieb pokúšal bývalý agrokomisár a podporil to aj on ešte ako europoslanec, no neúspešne. „Budem za to bojovať, ale keď členské štáty rozhodnú inak, nič s tým nenarobím,“ odpovedal s tým, že aby sa platby na Slovensku zvýšili, museli by sa okresať v iných štátoch EÚ. Roth Neveďalová jeho postoj kritizuje. „Nie je to správne, férové a ani politicky korektné vyjadrenie niekoho, kto sa chce stať eurokomisárom pre všetky členské státy,“ vysvetľuje.
Podľa slovenskej europoslankyne „jednoznačne vidno, že bude zastupovať záujmy starých členských štátov odmieta uznať problémy východu“. Hansena sa priamo pýtala, či nie je v konflikte záujmov, keďže jeho rodina farmárči a sesternica je ministerkou pôdohospodárstva v luxemburskej vláde. Hansen poukázal na, že pochádza z veľkej rodiny, ktorá ma navyše aj holandské korene. „Keď v Luxembursku hodíte kameňom, je veľká šanca, že trafíte niekoho z mojej rodiny,“ vtipkoval.
„Ak vás to upokojí, zložím prísahu pred Súdnym dvorom EÚ. Budem pôsobiť ako eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo a nie ako Luxemburčan alebo polovičný Holanďan,“ dodal, za čo si vyslúžil potlesk europoslancov.
Obchodné dohody farmárom pomôžu
Najviac odvahy Hansen ukázal pri otázkach na obchodnú dohodu Mercosur. Otváranie sa produkcii z juhoamerických štátov bol jedným z hlavných dôvodov nespokojnosti protestujúcich farmárov.
Hansen sa dohody, ktorá by mohla byť podpísaná už na novembrovom summite G20, viackrát zastal. Argumentuje tým, že obchodné dohody s tretími krajinami pomáhajú európskym poľnohospodárom, čo podľa neho dokazuje rastúci export agropotravnárskej výroby. V roku 2023 dosiahla hodnotu 230 miliárd eur. „Pre našich farmárov je to obrovský bonus. Je dôležité, aby sme mali takéto dohody,“ tvrdí.
Súhlasí s tým, že dohody musia obsahovať zrkadlové doložky, podľa ktorých budú musieť juhoamerický farmári plniť rovnaké ekologické či sociálne štandardy, ak chcú predávať na trhu EÚ. Chce pokračovať v prijímaní legislatívy, ktorá tieto podmienky vyrovnáva, pričom spomenul nariadenie o odlesňovaní, či zákaz dovozu plodín ošetrených neonikotinoidmi.
No upozornil, že vyrokovanie doložiek nie je ľahké, keďže Komisia s krajinami Mercosur o dohode rokuje už 20 rokov. „Často je to ťažké vysvetliť našim partnerom lebo veľmi rýchlo meníme zákony a potom očakávame, že druhá strana ich prijme rovnako rýchlo“.
Snažil sa takisto zmierniť obavy zákonodarcov ohľadom vstupu Ukrajiny do EÚ, keďže jej poľnohospodárska produkcia dosahuje tretinu výroby celej Únie. Povedal, že zapojenie ukrajinského agrosektora musí byť postupné a nesmie spôsobiť európskym farmárom straty. „Pamätám si, ako sa v roku 2004 hneval môj brat (farmár), keď EÚ rozšírila o nové krajiny, pretože sa bál poklesu cien plodín. Nevie, či mal pravdu alebo nie, ale EÚ to zvládla,“ povedal.
Zo slovenského pohľadu je zaujímavé, že v Ukrajine vidí príležitosť tam, kde naši pestovatelia hovoria o najväčšom ohrození: v obilninách. Únia na rozdiel od Slovenska nie je sebestačná v produkcii krmív pre zvieratá, čo Ukrajina môže podľa Hansena vyplniť.
Z vystúpenia budúceho agrokomisára sa dá usúdiť, že nebude motorom zelených politík v sektore. Vo svojom vystúpení takmer úplne vyhol ekologickým vplyvom poľnohospodárstva. Pôde sa nevenoval vôbec a vodnému manažmentu prakticky len v súvislosti so záplavami.
Podobne to bolo aj s biodiverzitou. Neponúkol žiadnu víziu ako zastaviť jej úbytok a tvrdí, že poľnohospodári sami sú pripravení ju chrániť. „Je to chybný a potenciálne nebezpečný postoj, keďže evokuje falošný argument, že za drastický pokles biodiverzity kultúrnej krajiny priamo nemôže poľnohospodárstvo a že jeho odvrátenie je možnosťou, nie nevyhnutnosťou,“ myslí si Wiezik.
Hansen bývalé vedenie Komisie pochválil za to, že po protestoch odpustila plnenie ekologických povinností, ktoré musia plniť, aby mohli čerpať agrodotácie. Taká je aj jeho vízia do budúcnosti: ekologické postupy nemajú byť povinné, ale dobrovoľné a špeciálne zaplatené.
Na jednej strane podporil Európsku zelenú dohodu, no zároveň chválil, že Komisia vlani farmárom odpustila viacero povinností, ktoré jej ciele majú pretaviť do agrosektora. Chce sa s odstupom času pozrieť na výsledky ekoschém, pretože sa podľa neho v jednotlivých krajinách výrazne líšia.
Viackrát hovoril o ukladaní uhlíka do pôdy, ktorý vidí ako ekologické aj ekonomické opatrenie, keďže by mohol byť zdrojom nových príjmov farmárov. Z jeho reakcií je zjavné, že nepovažuje za veľký problém ani emisie v poľnohospodárstve.
Poukázal na to, že 85 percent z nich má na svedomí hovädzí dobytok, s čím podľa neho treba niečo robiť. Plošné znižovanie stavov zvierat ale rázne odmietol. „Musíme sa zamerať na regióny, kde je zaťaženie najintenzívnejšie. Skôr ako na necitlivé príkazy na znižovanie sa musíme sústrediť na technické riešenia a inovácie,“ povedal.
Potlesk si vyslúžil za odpoveď na otázku, či by EÚ mala spotrebiteľov podporiť v prechode na rastlinné stravovanie. „Chcem sa určite vyhnúť prikazovaniu zhora, kto má čo jesť. Bolo by to veľmi nebezpečné a vzdialilo by nás to od občanov EÚ,“ dodal.
Psychické problémy farmárov
Najemotívnejšia bola Hansenova spoveď pri téme duševného zdravia poľnohospodárov. Írska europoslankyňa sa ho pýtala, ako si chce poradiť s faktom, že medzi farmármi je vyššia priemerná miera úmrtí v dôsledku samovrážd.
Budúci agrokomisár odpovedal príbehom o jeho bratovi -farmárovi, ktorý pred dvoma rokmi tragicky zahynul pri páde zo schodov. Pripísal to stresu, ktorý majú poľnohospodári pre vyčerpanosť, finančné problémy a nadmernú byrokraciu. „Nezomrel priamo pre psychické problémy, ale určite k tomu prispel tlak, ktorému čelil pri riadení farmy,“ vysvetlil s tým, že sa chce tejto téme ako komisár venovať.
