Ak by sa poslanci Národnej rady správali tak, ako sa správať majú, ľuďom by etický kódex parlamentu nechýbal. Ale za aktuálneho stavu nie je vôbec prekvapivé, ak v novembrovom prieskume verejnej mienky podporilo prijatie kódexu viac ako 90 percent respondentov. V TASR TV to konštatoval predseda Národnej rady Richard Raši. S prijatím etického kódexu, ktorý by určil […]
Menej ako 1 min. min.
Ak by sa poslanci Národnej rady správali tak, ako sa správať majú, ľuďom by etický kódex parlamentu nechýbal. Ale za aktuálneho stavu nie je vôbec prekvapivé, ak v novembrovom prieskume verejnej mienky podporilo prijatie kódexu viac ako 90 percent respondentov. V TASR TV to konštatoval predseda Národnej rady Richard Raši.
S prijatím etického kódexu, ktorý by určil pravidlá správania sa poslancov v parlamente, úplne alebo skôr súhlasí 90,1 percenta respondentov, úplne alebo skôr nesúhlasí 5,3 percenta. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov realizovala pre TASR agentúra AKO v čase od 11. do 18. novembra. „Ja sa tým ľuďom nečudujem, keby z agentúry volali mne, poviem to isté,“ komentoval vysokú podporu prijatia kódexu Raši.
Dodal, že napríklad v Dolnej snemovni britského parlamentu si nevie predstaviť, že by niektorý z poslancov prišiel na rokovanie neformálne oblečený. „Bola by hanba dehonestovať britský parlament tým, že tam prídete oblečený ako nejaký vandal,“ tvrdí Raši. Slovník, ktorý britskí poslanci pri rokovaní volia, je podľa neho absolútne vzdialený hrubým urážkam, aké sa objavili aj na poslednej schôdzi Národnej rady. „To, čo sa udialo nedávno v parlamente, je pre mňa neprípustné, agresia voči poslankyniam je ‚no-go‘ zóna,“ tvrdí Raši.
Etický kódex by mal podľa neho stanoviť rámce prípustného a neprípustného správania sa poslancov a v prípade jeho porušenia by mal nastúpiť so sankciami zákon o rokovacom poriadku parlamentu. „V Európe sú sankcie ďaleko tvrdšie ako u nás. V niektorých štátoch a aj v Európskom parlamente môže byť poslanec aj vylúčený z rokovania na jeden, desať, 30 dní,“ tvrdí Raši.
Koalícia podľa neho plánovala novelu rokovacieho poriadku už pred posledným incidentom v parlamente, stále však rokuje o jej definitívnej podobe. „Návrh zákona o rokovacom poriadku je už zaradený, ale nerátal s tým, k čomu až môže dôjsť,“ povedal Raši.
Ak bude novela schválená, mala by priniesť viacero technických zmien. Predkladateľ pozmeňujúceho návrhu ho podľa Rašiho už nebude musieť v pléne celý prečítať, bude existovať možnosť predložiť ho elektronicky. „Otázka je, ako dlho by mal mať navrhovateľ zákona možnosť rozprávať. Ja si myslím, že stačí 60 alebo 90 minút, nemusí to niekto zneužiť a rozprávať päť hodín,“ tvrdí Raši.
Na otázku, či si navrhovatelia uvedomujú, že obmedzením možností pre opozičnú obštrukciu ju v skutočnosti obmedzia do budúcnosti aj sebe, ak sa dostanú do minoritnej pozície, Raši reagoval, že koaličné strany nechcú obštrukciu zakázať. Tvrdí, že aj na poslednej schôdzi parlamentu ju v istej miere tolerovali. „Však sme o jednom zákone rokovali dva týždne. Obštrukcia bola vyjadrovaná faktickými poznámkami a hláseniami sa do rozpravy, kde všetci rozprávali o tom istom opakovane hodiny,“ povedal.
Aj obštrukcia však podľa neho musí mať stanovené určité limity. „Obštrukcia vám nemôže zastaviť štát. Ak raz nebudeme vo vláde, určite sa budeme snažiť vládu kritizovať, ale musíme si byť vedomí toho, že nemôžeme znefunkčniť demokraticky zvolenú vládu ani Národnú radu,“ konštatoval Raši.
