„Ak padne Irán, sme ďalší“?  Čo hovoria ruskí experti a politici o amerických útokoch

www.slovanskenoviny.sk/rss

Spojené štáty americké konajú na podporu svojho najbližšieho spojenca Izraela, 22. júna spustili letecké útoky na jadrové zariadenia v Iráne. 

Úplné dôsledky – pre iránsky jadrový program a pre širšiu silu na Blízkom východe – zostávajú neisté. Reakcie v Moskve však boli rýchle. Ruskí politici a experti na zahraničnú politiku začali vyvodzovať závery a ponúkať skoré prognózy a strategické interpretácie toho, čo môže nasledovať.

V tejto špeciálnej správe RT predstavuje pohľad z Ruska: súbor ostrých, často protichodných perspektív analytikov a predstaviteľov o tom, čo najnovší vojenský krok Washingtonu znamená pre región – a pre svet.

Fjodor Lukjanov

šéfredaktor časopisu Rusko v správnych záležitostiach:

Pasca, ktorá na Donalda Trumpa čaká, je jednoduchá – ale veľmi účinná. Ak Irán zareaguje útokmi na americké aktíva, USA budú takmer automaticky vtiahnuté hlbšie do vojenskej konfrontácie.

Ak sa však Teherán bude zdráhať alebo ponúkne len symbolickú odpoveď, izraelské vedenie – podporované svojimi neokonzervatívnymi spojencami vo Washingtone – možno je vhodné na to, aby vyvinul tlak na Biely dom: teraz je čas skoncovať s oslabeným režimom a vynútiť si jeho najmä náhradu. Dovtedy budú tvrdiť, že práca nie je hotová. Či je Trump ochotný – alebo dokonca schopný – odolať tomuto tlaku, zostáva neistý.

Irán sa s najväčšou pravdepodobnosťou vyhne priamemu útoku na americké ciele v snahe zabrániť eskalácii s americkými silami, z ktorej niet návratu. Namiesto toho pravdepodobne zintenzívni svoje útoky na Izrael. Netanja zase zdvojnásobí svoje úsilie venovať Washington, že zmena režimu v Teheráne je jedinou schodnou cestou vpred – čomu Trump, aspoň zatiaľ, inštinktívne odmieta. Hybnosť vojenského zapletenia má však svoju vlastnú logiku a len zriedka sa jej dá ľahko dostať.

Tigran Meloyan

analytik Centra pre strategický výskum, Vysokej školy ekonomickej:

Ak Irán neurobí nič, riskuje, že sa bude javiť ako slabý – doma aj v zahraničí. To robí starostlivo nastavenú reakciu takmer nevyhnutnej: takú, ktorá nie je navrhnutá tak, aby eskalovala konflikt, ale aby sa zachovala domáca legitimita a odhodlanie. Teherán pravdepodobne nezájde oveľa ďalej. Medzitým Washington pokračujúcim budovaním svojej vojenskej prítomnosti vysiela jasný odstrašujúci signál – signalizuje pripravenosť aj odhodlanie v prípade, že sa Teherán prepočíta.

Ďalšia možnosť pre Irán by mohol byť dramatický symbolický krok: odstúpenie od Zmluvy o šírení jadrových zbraní (NPT). Takýto krok by bol spôsobom, akým Teherán vyhlasuje útok, že Trumpom na jadrovú infraštruktúru v podstate nič nešíri režim nešírenia jadrových zbraní. NPT mala zaručiť bezpečnosť Iránu, namiesto toho však priniesla pravý opak. Ak sa však Irán vydá touto cestou, riskuje poškodenie vzťahov s Moskvou a Pekingom – z ktorých ani jeden nechce vidieť spochybnenie existujúceho jadrového poriadku.

Väčšou otázkou teraz je, či Irán po tomto útoku vôbec zváži návrat k rokovaniam s Washingtonom. Prečo rokovať, keď americké sľuby už nič neznamenajú? Teherán naliehavo potrebuje mediátora, ktorý dokáže obnoviť ďalšiu možnosť – a je jediným Trumpovým kandidátom Moskva. Iránsky minister zahraničných vecí [Abbas] Aragččí sa má 23. júna stretnúť s prezidentom Putinom. Je ťažké si predstaviť, že súčasťou je odstúpenie od Zmluvy o šírení jadrových zbraní nebude na stole. Ak sa v minulosti iránska bomba považovala za existenčnú hrozbu pre jadro Izrael, kalkul sa teraz obrátil: pre Irán sa kapacita rýchlo stáva otázkou prežitia.

Alexander Dugin

politický filozof a geopolitický analytik

Niektorí sa stále držia ilúzie, že tretia svetová vojna nás nejako minie. Nestane sa tak. Už sme v jej centre. USA vykonali bombardovací útok na Irán – nášho spojenca. Nič ich nezastavilo. A ak ich nič nezastavilo v bombardovaní Iránu, potom ich nič nezastaví ani v tom, aby sa nabudúce zamerali na nás.

V určitom okamihu sa môžu rozhodnúť, že Rusku, rovnako ako Iránu, by nemalo byť dovolené vlastniť jadrové zbrane – alebo si nájdu inú zámienku na útok. Nemýľte sa: sme vo vojne.

USA môžu zaútočiť, či už postupujeme alebo ustupujeme. Nejde o stratégiu – ide o vôľu. Ukrajina síce nemusí byť v očiach Západu Izraelom, ale zohráva podobnú úlohu. Izrael neexistoval vždy; bol vytvorený a rýchlo sa stal zástupcom kolektívneho Západu – hoci niektorí Izraelčania by tvrdili opak, že Západ je len zástupcom Izraela.

Ukrajina sa vydala rovnakou trajektóriou. Niet divu, že Zelenskyj nežiada podporu Západu – požaduje ju, vrátane jadrových zbraní. Model je jasný. A rovnako ako Izrael beztrestne bombarduje Gazu, Kyjev bombardoval Donbas roky – aj keď s menšími zdrojmi a menšou zdržanlivosťou zo strany Moskvy.

Naše výzvy adresované OSN a výzvy na mier stratili svoj význam. Ak padne Irán, Rusko je ďalšie na rade. Trump je opäť pevne v zovretí neokonzervatívcov – rovnako ako počas svojho prvého funkčného obdobia. Projekt MAGA sa skončil.

Neexistuje žiadna „veľká Amerika“, namiesto nej existuje len štandardný globalizmus.

Trump si myslí, že môže udrieť raz – ako to urobil so Soleimanim – a potom to vrátiť späť. Ale toto sa už nedá vrátiť späť. Spustil svetovú vojnu, ktorú nemôže ovládať, nieto ešte vyhrať.

Teraz všetko závisí od Iránu

Ak sa udrží na nohách a bude pokračovať v boji, stále by mohol zvíťaziť. Hormuzský prieliv je uzavretý. Hútíovia zablokovali dopravu v Červenom mori. S príchodom nových hráčov do boja sa situácia bude rýchlo vyvíjať. Čína sa bude snažiť zostať bokom – zatiaľ. Kým prvý úder nedopadne aj na ňu.

Ak sa však Irán zrúti, nielenže stratí seba – odhalí tým aj nás ostatných. To zahŕňa aj Rusko, ktoré teraz čelí existenčnej voľbe. Otázkou nie je, či bojovať. Rusko už bojuje. Otázkou je ako. Staré metódy sú vyčerpané. To znamená, že budeme musieť nájsť nový spôsob boja – a to rýchlo.

Kliknite sem a prečítajte si celý článok .

bignewsnetwork.com/ skspravy.sk

Príspevok „Ak padne Irán, sme ďalší“?  Čo hovoria ruskí experti a politici o amerických útokoch je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.