Rusko nevie pre americké sankcie na Gazprombank zaplatiť za prepravu plynu cez Bulharsko. To môže skomplikovať dodávky plynu pre Maďarsko, Srbsko aj Rakúsko. Ak chce Rusko prepravovať plyn cez Bulharsko, musí nájsť podľa Bulharska riešenie, ak chce službu naďalej dostávať. Pokračovať v platbách mu nedovoľujú americké sankcie na viac ako 50 bánk vrátane Gazprombank a […]
Menej ako 1 min. min.
Rusko nevie pre americké sankcie na Gazprombank zaplatiť za prepravu plynu cez Bulharsko. To môže skomplikovať dodávky plynu pre Maďarsko, Srbsko aj Rakúsko.
Ak chce Rusko prepravovať plyn cez Bulharsko, musí nájsť podľa Bulharska riešenie, ak chce službu naďalej dostávať.
Pokračovať v platbách mu nedovoľujú americké sankcie na viac ako 50 bánk vrátane Gazprombank a jej dcérskych spoločností v Hongkongu, Luxembursku, vo Švajčiarsku, v Juhoafrickej republike a na Cypre. Americké ministerstvo financií tvrdí, že Rusko využívalo Gazprombank ako „spojku na nákup vojenského materiálu pre svoje vojnové úsilie proti Ukrajine“, ako aj na platenie vojakov.
Bulharsko stále čaká na konkrétny návrh od Gazprom Export, akým spôsobom sa platby realizujú. „Ide o bilaterálny vzťah na zmluvnom základe. Bulgartransgaz bude dôsledne plniť svoju zmluvu a neumožní tranzit zemného plynu, ak sa za službu nedostane zaplatené,“ povedal minister energetiky Vladimir Malinov.
Ministerstvo financií USA totiž 21. novembra oznámilo uvalenie sankcií na Gazprombank a jej dcérske spoločnosti, čo ohrozuje tranzit ruského plynu cez Bulharsko. Je to jediná ruská banka, mohli doteraz prebiehať platby za ruský plyn. Platby však cez banku prúdili aj opačným smerom – v prípadoch, keď Rusko potrebovalo zaplatiť za tranzit.
V reakcii na americké sankcie zrušil minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin požiadavku, aby platby za zemný plyn išli výlučne cez Gazprombanku. To znamená, že všetky spoločnosti, s ktorými Gazprom obchoduje, si budú musieť nájsť sprostredkovateľa, teda inú banku.
Hoci Putinov dekrét o zrušení požiadavky platiť za plyn cez Gazprombank pomohol upokojiť európsky trh s plynom, na druhej strane ešte viac skomplikoval platobný systém. Finančné inštitúcie sú stále neisté ohľadom právnych rizík. Sprostredkujúce banky môžu byť totiž za spoluprácou so sankcionovanou bankou vystavené sekundárnym sankciám.
Sankcie komplikujú život nielen krajinám, ktoré si od Ruska kupujú plyn, ale aj samotnému Rusku, ktoré je zaviazané zmluvne zaviazané, aby za tranzit cez Bulharsko platilo.
Spoločnosť Gazprom má rezervovanú takmer celú kapacitu plynovodu TurkStream, ktorý sa od bulharských hraníc nazýva BalkanStream, až do roku 2039. Plynovod vedie cez Turecko, Bulharsko a Srbsko do Maďarska.
„Ešte je čas a momentálne sú všetky splatné platby zrealizované,“ vysvetlil Malinov. Ruská spoločnosť zaplatila za tranzit do konca novembra a ďalšiu platbu očakáva Bulharsko koncom decembra.
Tlak Maďarska a Srbska
Plynovod TurkStream, vybudovaný tesne pred ruskou inváziou, obchádza Ukrajinu a dodáva ruský plyn po dne Čierneho mora na európske územie Turecka a následne do Bulharska, kde sa nazýva BalkanStream. Od začiatku roku 2025 – po uzavretí ukrajinskej trasy – bude tento plynovod jedinou trasou pre prepravu ruského plynu do Európy.
Bulharsko nevyužíva tranzitovaný plyn pre vlastnú potrebu, ale na jeho preprave zarába viac ako 150 miliónov eur ročne.
Ak nedostane bulharský prepravca zaplatené, ruský plyn by mal prestať prúdiť 20. decembra. Svoju úlohu v rozhodovaní Bulharska zohráva úlohu aj fakt, že Bulgartransgaz tiež nepriamo dlhuje Gazprombank ďalších 250 miliónov eur za vybudovanie plynovodu.
Podľa niektorých pozorovateľov však Bulharsko tranzit nezastaví. Stopka by tvrdo zasiahla Srbsko a Maďarsko. Najmä Maďarsko by len ťažko hľadali náhradu za tieto významné množstvá ruského plynu.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó koncom novembra pripustil, že sankcie „by mohli viesť k veľkým problémom v regióne“. Povedal, že vláda v Budapešti bude koordinovať činnosť s Bulharskom a Azerbajdžanom. Na zmiernenie sankcií to strany Spojených štátov tlačí aj Európska únia.
Bulharská páka na Rakúsko
Koncom roka 2023 Bojko Borisov, bývalý premiér a líder poprednej bulharskej strany GERB, priznal, že Bulharsko sa pokúsilo využiť tranzit ruského plynu ako argument na presvedčenie Rakúska, aby Bulharsko vpustilo do Schengenu.
Plynovod je v Bulharsku veľkou politickou otázkou. Borisov bol obvinený, že počas svojej poslednej vlády v rokoch 2017 až 2021 Bulharsko odovzdalo kontrolu nad projektom Rusku. Hoci vtedajší premiér tvrdil, že projekt je plne v bulharskej réžii, uniknutá komunikácia ruských politikov ukazuje, že Kremeľ mal prostredníctvom ruských a bieloruských spoločností plnú kontrolu nad jeho výstavbou.
V októbri 2023 bulharská vláda oznámila, že uvalí novú daň na tranzit ruského plynu do strednej Európy cez Turkish Stream, čím nahnevala Srbsko a Maďarsko. Vláda v Budapešti pohrozila vetovaním členstva Bulharska v Schengene a nový poplatok bol zrušený. Borisov opakovane tvrdil, že Bulharsko zarába na tranzite ruského plynu, aj keď Rusko v roku 2022 prestalo dodávať plyn, čím porušilo zmluvy.
