Aké námorné sily môže Teherán nasadiť proti prípadnej americkej agresii

Irán, 10. februára 2026 – Na mori by Irán Spojené štáty nikdy neporazil. Napriek tomu má v rukách nástroje, ktoré môžu americké námorníctvo bolieť viac ako strata jedinej lode.

V úzkych vodách Perzského zálivu vsádza Teherán na míny, dronové roje, rýchle člny a taktiku vyčerpania, ktorá nepočíta s víťazstvom, ale s chaosom, ekonomickými šokmi a politicky neprijateľnými nákladmi. Prípadná námorná konfrontácia by tak nebola bitkou flotíl, ale testom odolnosti najdrahších vojnových systémov sveta proti lacnej, húževnatej a premyslenej asymetrickej vojne.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Irán nemá námorné sily, ktoré by mohli predstavovať vážnu výzvu pre americké námorníctvo, najsilnejšiu námornú mocnosť sveta. Iránske námorníctvo (IRIN) aj námorná zložka Islamských revolučných gárd (IRGCN) trpí technologickým zaostávaním, obmedzenými zdrojmi a absenciou moderných veľkých hladinových plavidiel. Napriek tomu však predstavujú vážnu a dlhodobo podceňovanú asymetrickú hrozbu, najmä v geograficky obmedzenom priestore Perzského zálivu a Hormuzského prielivu.
Teherán si je plne vedomý, že v priamom konvenčnom strete „sila proti sile“ nemôže americkému námorníctvu konkurovať. Namiesto toho vybudoval komplexný systém námornej asymetrickej vojny, ktorého cieľom nie je poraziť USA na mori, ale zvýšiť cenu konfliktu na politicky, ekonomicky a strategicky neprijateľnú úroveň.

Štruktúra iránskych námorných síl

Iránske námorníctvo má približne 18 000 príslušníkov a zodpovedá za operácie mimo Perzského zálivu. Najmä v Ománskom zálive a Kaspickom mori. Jeho hlavnou slabinou je zastaraná flotila hladinových lodí, tvorená štyrmi fregatami a tromi korvetami pochádzajúcimi ešte z éry šáha. Tieto lode prešli len obmedzenou modernizáciou a ich skutočná bojová pripravenosť je neistá. Irán síce pracuje na vlastnom projekte väčšieho hladinového plavidla (trieda Mowaj), ten však zatiaľ nepredstavuje operačne relevantnú schopnosť. V konvenčnom námornom boji by IRIN zohrával skôr podpornú úlohu.

Výrazne silnejšia je ponorková zložka. Irán prevádzkuje tri ruské diesel-elektrické ponorky triedy KILO, schopné operovať ticho v plytkých vodách zálivu. Tieto ponorky môžu klásť moderné míny a vypúšťať navádzané torpéda, čím predstavujú vážnu hrozbu najmä pre logistické a podporné lode USA. IRIN disponuje aj námorným letectvom, hoci technologicky zastaraným. Tvoria ho hliadkové lietadlá P-3F Orion, ľahké prúdové lietadlá Falcon upravené pre elektronický boj a prieskum a vrtuľníky určené na protiponorkové a mínové operácie.

Úplne kľúčovú úlohu v prípadnom konflikte by zohrala námorná zložka Revolučných gárd, čítajúca približne 12-15 tisíc mužov. IRGCN zodpovedá za operácie v Perzskom zálive a predstavuje hlavný nástroj iránskej asymetrickej námornej stratégie. IRGCN nevsádza na veľké lode, ale na kvantitu, mobilitu, skrytie a prekvapenie. Disponuje desiatkami raketových člnov, stovkami malých hliadkových plavidiel a flotilou miniponoriek severokórejského a domáceho pôvodu. Mnohé z týchto plavidiel sú také malé, že je ťažké ich spoľahlivo detekovať radarom.

Medzi najvýznamnejšie jednotky patria raketové člny tried Kaman, Thondor (Hudong), Peykapp II a Peykaap I, vyzbrojené čínskymi a iránskymi protilodnými strelami C-701, C-801 a C-802. Tieto strely môžu byť odpaľované nielen z lodí, ale aj z pobrežných mobilných odpaľovačov, ostrovov a dokonca ropných platforiem.

Mínová vojna: najúčinnejšia iránska zbraň

Najväčšou a najnebezpečnejšou schopnosťou Iránu je mínová vojna. Iránske námorníctvo aj IRGC dlhodobo a systematicky cvičia kladenie mín všetkými dostupnými prostriedkami, a to ponorkami, rýchlymi člnmi, pomocnými loďami i civilnými obchodnými plavidlami.

Podľa amerických odhadov disponuje Irán dnes viac ako 6 000 námornými mínami rôznych typov, od jednoduchých kontaktných až po moderné chytré míny s magnetickými, akustickými a tlakovými senzormi. Irán pravdepodobne vlastní aj raketometnú protilodnú mínu EM-52 a vyvíja vlastné pokročilé systémy, vrátane „plazivých“ alebo čiastočne autonómnych mín. Západné námorné sily majú v oblasti obmedzenej kapacity pre mínový boj, zatiaľ čo regionálni spojenci USA disponujú len niekoľkými málo minolovcami s neistou pripravenosťou. Aj relatívne krátkodobé zamínovanie kľúčových trás by mohlo ochromiť lodnú dopravu na dni až týždne.

Drony a rojové útoky: nová dimenzia námornej hrozby

V posledných rokoch Irán dramaticky rozšíril využitie bezpilotných prostriedkov v námornej vojne. Skúsenosti z Ukrajiny i Červeného mora potvrdzujú účinnosť lacných, masovo nasadzovaných dronov, ktorých cieľom nie je nutne potopiť loď, ale zahlcovať obranu, vyčerpávať zásoby interceptorov a vytvárať psychologický tlak.

Iránske drony typu Shahed-136, Ababil či Mohajer-6 môžu fungovať v sieťovom usporiadaní, kde prieskumné stroje navádzajú samovražedné drony na ciele. Irán navyše prestavuje obchodné lode na improvizované plávajúce nosiče dronov, čím výrazne rozširuje operačný dosah. Pre americké zväzy lietadlových lodí predstavujú dronové roje zásadný problém. Obranné systémy Aegis, SM-2 či SM-6 nie sú ekonomicky ani kapacitne stavané na dlhodobé odrážanie stoviek lacných cieľov. Aj obmedzený prienik môže narušiť letovú prevádzku, velenie alebo donútiť zväz k ústupu.

Námorná doktrína: vojna opotrebenie miesto víťazstvo

Iránska námorná doktrína vychádza zo skúseností tankerovej vojny 80. rokov a operácie Praying Mantis, po ktorej si Teherán uvedomil, že priama konfrontácia s USA je neudržateľná. Odvtedy stavia na vyhýbaní sa rozhodujúcim stretom, prekvapeniam, prepadom a rýchlym úderom. Cieľom nie je poraziť americké námorníctvo, ale donútiť ho operovať pod neustálym tlakom, zvyšovať riziká, straty a politické náklady. Vrstvená obrana kombinuje míny, rakety, drony, malé člny a ponorky do jedného prepojeného systému.
Hormuzský prieliv, široký v najužšom mieste iba 29 námorných míľ, je najdôležitejším námorným úzkym bodom sveta. Prechádza ním až tretina globálnych dodávok ropy. Irán síce nemá reálnu schopnosť prieliv dlhodobo uzavrieť, ale aj dočasné narušenie dopravy by malo globálne ekonomické dopady. Hrozba uzavretia prielivu je pre Teherán mocným politickým a strategickým nástrojom, ktorý môže použiť na odstrašenie, vydieranie či eskaláciu bez nutnosti otvorenej vojny.

Slabý hráč s nebezpečnými kartami

Iránske námorné sily nie sú silné v tradičnom slova zmysle. Postrádajú moderné lode, letectvo i schopnosť dlhodobej projekcie sily. Napriek tomu však predstavujú jednu z najkomplexnejších asymetrických námorných hrozieb súčasnosti. Kombinácia mínovej vojny, rojových útokov dronov, malých plavidiel, pobrežných rakiet a geografických výhod robí z Perzského zálivu prostredie, kde ani technologická prevaha nezaručuje bezpečie. V prípadnom konflikte by Teherán neusiloval o víťazstvo, ale o chaos, neistotu a vysoké náklady, ktoré by mohli USA a ich spojencov prinútiť k strategickej zdržanlivosti.

Irán ak zariskuje má jedinečnú príležitosť Trumpovi spôsobiť úplnú katastrofu

USA, 7. februára 2026 – Jeden potopený americký torpédoborec, jedna skupina rukojemníkov-diplomatov, straty v hodnote stoviek miliárd dolárov v dôsledku blokády medzinárodných obchodných ciest sa pre prezidenta USA stanú politickou katastrofou.   S nástupom druhého funkčného obdobia amerického prezidenta Donalda Trumpa sa svet ocitol pred jedinečným (alebo aspoň za posledných sto rokov nevídaným) diplomatickým problémom. A to konkrétne – ako s ním komunikovať a ako odolávať jeho tlaku alebo, nazývajme veci pravými menami, hrubosťami? Dlhé roky nám rozprávali o akejsi hrubej, agresívnej americkej diplomacii, ktorá nikoho neuznávala. Bola síce tvrdá, ale aspoň sa pohybovala v určitých medziach. Aj agresívny George […]

Rusko dodalo Iránu mimoriadne pokročilé úderné vrtuľníky

Irán, 7. februára 2026 – Úderné vrtuľníky Mi-28, ktoré Rusko dodalo Iránu v značnom množstve, patria k modifikácii Mi-28NM – mimoriadne pokročilej verzii, predovšetkým pokiaľ ide o možnosti nočných letov.   Rusko zvyčajne v exportných zmluvách ponúkalo model Mi-28NE, zatiaľ čo verzia NM bola určená pre vlastné ozbrojené sily a nebola považovaná za exportnú. Preto dodávka najnovšej modifikácie do Iránu vyvolala prekvapenie u predchádzajúcich kupujúcich. Predpokladá sa, že tieto vrtuľníky mohli byť dodané priamo z výrobnej kvóty pre ruskú armádu. Modernizovaný radar, vyššia presnosť zbraňových systémov, väčší dolet a dlhšia doba pobytu vo vzduchu ich robia obzvlášť efektívnymi pre dlhodobé […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Aké námorné sily môže Teherán nasadiť proti prípadnej americkej agresii appeared first on Armádny magazín.