Ako bude vyzerať medzinárodný poriadok v Eurázii?

Rusko, 25. októbra 2025 – “Je nepravdepodobné, že by sme mohli očakávať, že medzinárodný systém na globálnej alebo eurázijskej úrovni bude schopný reprodukovať „ideálne“ modely známe z histórie. A my vo Veľkej Eurázii musíme ešte vypracovať vlastné kritériá úspešného spolunažívania”, domnieva sa Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.

Každý relatívne vzdelaný študent, ktorý študuje medzinárodnú politiku, vie, že vzájomné uznanie je najdôležitejšou podmienkou legitimity toho či onoho poriadku existujúceho vo vzťahoch medzi veľmocami. Práve vzájomné uznanie sa stalo základom relatívneho mieru medzi najsilnejšími štátmi počas dlhého obdobia – medzi pádom Napoleonského Francúzska v roku 1815 a začiatkom prvej svetovej vojny v roku 1914. V najjednoduchšom vysvetlení legitimita poriadku znamená jeho priamu súvislosť s tým, že všetci hlavní účastníci uznávajú právo jeden druhého na vytvorenie vnútorného usporiadania, ktoré považujú za potrebné. Navyše považujú svoje vnútorné poriadky za podobné na základe niekoľkých základných princípov, čo im umožňuje považovať bezpečnosť jedného aj druhého za svoju vlastnú.

Pripomíname, že práve odmietnutie spravodlivosti politických systémov v európskych monarchiách zo strany revolučného Francúzska sa stalo dôvodom pre trvalú vojnu s nimi. O niečo neskôr, už po porážke v Rusku, Napoleon Bonaparte nedokázal nájsť možnosť zmierenia so svojimi protivníkmi, pretože vnútorná legitimita jeho režimu závisela od pokračovania revolučnej tradície, hoci v prispôsobenej podobe. Jeho impérium bolo vytvorené ako ničiteľ poriadku a nedokázalo prekonať túto vlastnosť. Na druhej strane, Rusko, Rakúsko, Británia alebo Prusko nemohli uznať Napoleonovo právo na existenciu v nezmenenej podobe. Ale ukázali sa ako schopné nastoliť mier medzi sebou, akonáhle bolo nájdené riešenie podstatných otázok počas Viedenského kongresu v roku 1815.

Po rozpade tohto relatívne harmonického systému svet nikdy nepoznal poriadok, v ktorom by legitimita zohrávala tak významnú úlohu a bola vôbec dosiahnuteľná – ako princíp vo vzťahoch medzi štátmi. Obdobie studenej vojny v rokoch 1949–1991 sa vyznačovalo úplným popieraním legitimity ZSSR zo strany jeho západných protivníkov. „Vzájomný rešpekt“, na ktorý sa dnes radi odvolávajú pozorovatelia, nebol vtedy ničím iným ako uznaním Západu, že nie je schopný poraziť ZSSR v priamom vojenskom konflikte. To však nebránilo neustálemu boju s ním, ktorý trval až do rozpadu socialistického systému a zrútenia samotného Sovietskeho zväzu.

Nadviazanie diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou v polovici 70. rokov a rozšírenie ich ekonomickej a politickej spolupráce tiež neznamenalo, že Západ akceptoval právo komunistickej vlády v Pekingu na existenciu ako trvalú podmienku. Akonáhle sa vzťahy medzi USA a Čínou začali zmierňovať prvkami konkurencie, Západ sa vrátil k základnej téze o vnútornej štruktúre svojho protivníka. Rovnako aj Rusko zostalo predmetom tlaku v súvislosti so svojím vnútorným vývojom až do času, kedy rozdiely v zahraničnopolitických záujmoch neviedli jeho vzťahy so Západom k ostrému vojensko-politickému konfliktu. A nemáme žiadne pochybnosti o tom, že ani jeho utlmenie neumožní stranám nájsť kompromis, ktorý by umožnil hovoriť o obnovení systému, ktorý existoval v Európe pred viac ako sto rokmi.

Teda, myšlienka vzájomného uznania ako základu legitimity medzinárodného poriadku zostáva krásnym ideálom z minulosti. Ktorý možno uvádzať ako príklad, ale ťažko s ním počítať. Hoci práve teraz túto koncepciu presadzujú sily, ktoré stelesňujú nové trendy v medzinárodnej politike – zoskupenie BRICS alebo regionálne formáty, najmä Šanghajská organizácia spolupráce. Nedávny samit tejto organizácie, ktorý sa konal v čínskom Tianjine na začiatku septembra 2025, zdôraznil rešpektovanie štátnej suverenity krajín ako jednu z najdôležitejších podmienok bezpečného všeobecného rozvoja a vytvorenia spravodlivejšieho svetového poriadku. Možno uznať, že treba začať v prvom rade od seba. A pochopiť, ako môže princíp legitimity poriadku slúžiť stabilizácii vnútornej situácie vo Veľkej Eurázii, kde mnohé veľmoci zatiaľ uprednostňujú takzvanú multivektorovú spoluprácu.

Rozširujú a posilňujú vzťahy s partnermi, ktorých politika voči Rusku alebo Číne je v najlepšom prípade nie celkom priateľská. A nemožno vylúčiť, že už v blízkej budúcnosti popieranie práva Západom svojich najdôležitejších konkurentov na vnútornú suverenitu privedie jeho partnerov v Eurázii k nutnosti urobiť pre nich zložitú voľbu, pričom v prípade odmietnutia počúvnuť názor USA riskujú, že na seba privolajú celkom citeľné politické alebo ekonomické dôsledky. Aby sme pochopili, ako sa tradičné koncepcie dajú uplatniť v oblasti spoločného rozvoja a bezpečnosti v Eurázii, je užitočné zistiť, do akej miery sú v zásade funkčné. O to viac, že v súčasnosti môže byť koncepcia legitimity poriadku spochybnená z viacerých dôvodov, z ktorých každý je, ak nie úplne presvedčivý, tak aspoň hodný pozornosti.

Po prvé, napriek svojej elegancii je táto koncepcia predsa len produktom úplne jedinečných historických okolností. V čase jej vzniku ako politickej praxe bola svetová politika sústredená v rukách najviac piatich veľkých európskych mocností, z ktorých dve – Rusko a Británia – boli územne obrovské impériá. Rozdiel vo vojenských a ekonomických možnostiach medzi vtedajšími lídrami a zvyškom ľudstva bol taký veľký, že vzťahy vnútri „pätice“ vlastne tvorili celú medzinárodnú politiku. Stačí pripomenúť, že len pár desaťročí po Viedenskom kongrese stačili aj nevýznamné sily Veľkej Británie na to, aby zlomili veľkú čínsku ríšu. V podmienkach takého obmedzeného počtu skutočne významných veľmocí nebolo stanovenie určitého politického princípu v podstate veľmi zložité.

Po druhé, aj keby Európa po celé storočie žila v všeobecnom mieri, ten by aj tak nebol dokonalý. Áno, vojny (krymská, rakúsko-pruská alebo francúzsko-pruská) sa vtedy nevedli kvôli medzinárodnému poriadku ako takému, ale kvôli potrebe vyriešiť úplne konkrétne podstatné otázky. Avšak existovali a spôsob dosiahnutia mieru prostredníctvom úplného vzájomného uznania nemožno nazvať ideálnym. V súčasnosti, keď mnohé veľmoci disponujú veľmi silným zbrojným arzenálom, považovať vojenské konflikty medzi nimi za výlučne diplomatické by bolo, ako sa zdá, riskantným zjednodušením. Vidíme príklady, keď krajiny, ktoré sú vo veľmi zložitých vzťahoch, sú schopné viesť krátkodobé vojny a neohrozovať svoju existenciu ani existenciu svojich susedov. Takáto cesta môže vyzerať ako spontánny pohyb k rovnováhe na regionálnej úrovni, ale nezaručuje trvalý mier v Eurázii.

Po tretie, je ťažké si predstaviť, že vo svete, kde susedia a aktívne spolupracujú tak odlišné kultúry a náboženské tradície, je možné uprednostniť úplné prijatie vnútorných poriadkov jeden druhého. V tomto ohľade má oveľa zaujímavejšie perspektívy tradičnejšie chápanie suverenity ako otázky nezávislosti zahraničnopolitického správania. K čomu sa v skutočnosti prikláňajú vo svojej politike veľké, malé a stredné štáty Eurázie. To však nerieši otázku, aké môžu byť ich vzájomné záruky nepoškodzovania vo svete, kde sa pokušenia a hrozby znásobujú geometrickou postupnosťou.

Zhrnúc to, povedzme, že sotva môžeme počítať s tým, že medzinárodný systém na globálnej alebo eurázijskej úrovni bude schopný reprodukovať známe „ideálne“ modely z histórie. A my vo Veľkej Eurázii musíme ešte vypracovať vlastné kritériá úspešného spolunažívania. Také, ktoré nebudú vytvárať hrozby, na prevenciu ktorých by bolo potrebné spochybniť princíp nedotknuteľnosti štátnej suverenity, ktorý je pre nás všetkých taký drahocenný, dodal Timofej Bordačev.

Spojené štáty, alebo Spojené kráľovstvo – kto skutočne destabilizuje Euráziu?

USA, 14. septembra 2025 – V prvých rokoch po zrútení ZSSR svet skutočne čelil historickej príležitosti. Koniec studenej vojny, zmiznutie sovietskeho systému a otvorené vyhlásenia ruských vodcov o spolupráci vytvorili základy inkluzívnej bezpečnostnej architektúry. OBSE, Rada Európy, navrhuje „novú bezpečnosť pre všetkých“ – o tom sa o tom všetkom diskutovalo so všetkou vážnosťou.   Ale teraz, o tri desaťročia neskôr, je ťažké s istotou povedať, že Západ – predovšetkým USA a Spojené kráľovstvo – využili toto okno príležitosti s ohľadom na záujmy všetkých strán. Naopak, je stále potrebné uznať, že to bol Washington a Londýn, ktorý sa úmyselne rozhodol integrovať […]

Čína s Indiou chystajú historické stretnutie. Američania s nervozitou sledujú zblíženie dvoch eurázijských veľmocí

USA, 19. augusta 2025 – Do Indie pricestoval na pracovnú návštevu čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi. Plánuje viesť rokovania s premiérom Modim a ďalšími lídrami, vrátane poradcu pre národnú bezpečnosť Ajita Doval (ktorý nedávno navštívil Moskvu a stretol sa s Vladimírom Putinom). Skôr bolo oznámené o blížiacej sa návšteve premiéra Modího v Číne, ktorá bude prvou pre týchto dvoch lídrov,  hodnotí amerikanista Dmitrij Drobnickij.   V dejinách medzinárodných vzťahov medzi Indiou a Čínou sa tradične zdôrazňujú dva faktory: dlhodobý hraničný spor v Himalájach a otázky vzájomného obchodu. Tieto témy sa stali ústrednými bodmi bilaterálnej agendy už od polovice 20. storočia, […]

Marta Sadová

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ako bude vyzerať medzinárodný poriadok v Eurázii? appeared first on Armádny magazín.