Ako chcú Spojené štáty riadiť Venezuelu, je záhada, nič konkrétne k tomu zatiaľ neuviedli, povedal ČTK Radek Buben zo Strediska ibero-amerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. USA podľa neho uznávajú za venezuelského prezidenta Edmunda Gonzáleza, avšak jeho meno na tlačovej konferencii amerického prezidenta Donalda Trumpa vôbec nepadlo. Buben povedal, že Venezuela je pre USA hodnotná […]
Menej ako 1 min. min.
Ako chcú Spojené štáty riadiť Venezuelu, je záhada, nič konkrétne k tomu zatiaľ neuviedli, povedal ČTK Radek Buben zo Strediska ibero-amerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej. USA podľa neho uznávajú za venezuelského prezidenta Edmunda Gonzáleza, avšak jeho meno na tlačovej konferencii amerického prezidenta Donalda Trumpa vôbec nepadlo. Buben povedal, že Venezuela je pre USA hodnotná nielen zásobami ropy, ale tiež pre vzácne zeminy a minerály.
Spojené štáty v sobotu vo Venezuele podnikli rozsiahle letecké útoky, zadržali a z tejto juhoamerickej krajiny odviezli jej autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura. Donald Trump neskôr vyhlásil, že USA budú riadiť Venezuelu, kým nebude možné bezpečne odovzdať moc.
Ako to chcú urobiť, však nie je podľa odborníka vôbec jasné. „To je najväčšia záhada, pretože zatiaľ k tomu nič konkrétne nepovedali. Od leta 2024 uznávajú USA za venezuelského prezidenta víťaza vtedajších vládou sfalšovaných volieb Edmunda Gonzáleza, za ktorým stojí reálna hlava radikálnej venezuelskej opozície María Corina Machadová. Avšak Gonzálezovo meno vôbec nepadlo a meno Machadovej len raz v zmysle, že nemá potrebný rešpekt, „uviedol Buben. Trump už v sobotu vylúčil okamžitú podporu opozičných lídrov Machadoovej či Gonzáleza ako nových lídrov krajiny.
Buben doplnil, že spomínaná naopak bola podporovateľka Madurovho režimu a viceprezidentka Delcy Rodríguezová. „Teraz podľa ústavy prezidentka, s ktorou mal Marco Rubio rokovať,“ uviedol Buben.
Venezuela je pre USA podľa experta dôležitá nielen kvôli zásobám ropy, ale tiež vzácnych zemín a minerálov. Vďaka týmto vlastným surovinám mala podľa Bubna Čína doteraz „v hrsti celý svet“.
„Venezuela sa tiež po roku 1998 štylizovala do úlohy symbolického vodcu emancipačných síl na kontinente a bola vlajkovou loďou odporu k USA a neskôr aj Izraelu a spolupracovala s americkými nepriateľmi, Ruskom, Čínou, Iránom, kolumbijskými gerilami či Hizballáhom. Kľúčová bola jej podpora Kuby, dôležitý aspekt pre tradičné americké jastraby, ako je Marco Rubio,“ uviedol Buben.
Mať úspech v strete s takýmto režimom je podľa neho pre Trumpa veľmi cenné. Zvlášť v čase, keď mu, ako Buben povedal, Čína ukázala limity jeho moci a závislosť amerických politikov od vývozu sóje či priemyslu na vzácnych zeminách. Ovládnutie Venezuely podľa experta tiež uľahčí vracanie venezuelských migrantov späť do ich vlasti.
Kým Spojené štáty uviedli, že vpád do Venezuely a splnomocnenie sa Madura boli v zhode s americkým právom, kritici hovoria o nelegálnosti a o porušení základných princípov Charty OSN. Bezpečnostná rada OSN bude o situácii v pondelok rokovať. USA ako stály člen tohto grémia majú právo veta, takže nemožno očakávať žiadne záväzné rozhodnutie proti Washingtonu.
Venezuelský autoritársky prezident Nicolás Maduro a jeho žena Cilia Floresová, ktorých v noci na sobotu zajalo a odviezlo z krajiny americké komando, sú vo väzenskej väznici v newyorskej štvrti Brooklyn. Čelí obvineniu z podielu na dovoze drog do USA. Vo Venezuele medzitým najvyšší súd poveril viceprezidentku Delcy Rodríguezovú, aby dočasne prevzala právomoci hlavy štátu.
