Mám toho veľa, asi som len vyčerpaná. To bude chrbtica. Som už dlho v strese, preto mi búši srdce. Takto si často vysvetľujeme signály, ktoré nám telo posiela – a naozaj to môže byť pravda. Problém však je, že srdcovo-cievne ochorenia sa vedia „tváriť“ nenápadne. Dlhé roky sa vyvíjajú bez bolesti a bez dramatických príznakov. A keď sa ozvú, […]
Menej ako 1 min.
min.
Mám toho veľa, asi som len vyčerpaná. To bude chrbtica. Som už dlho v strese, preto mi búši srdce. Takto si často vysvetľujeme signály, ktoré nám telo posiela – a naozaj to môže byť pravda.
Problém však je, že srdcovo-cievne ochorenia sa vedia „tváriť“ nenápadne. Dlhé roky sa vyvíjajú bez bolesti a bez dramatických príznakov.
A keď sa ozvú, nemusí to byť „učebnicová“ bolesť na hrudi, ale napríklad dýchavičnosť, pokles výkonnosti, zvláštny tlak v hrudníku, nevoľnosť či bolesť, ktorá napodobňuje bolesti chrbta. Aj preto sa nestačí spoliehať sa len na jeden údaj – krvný tlak.
Umelá inteligencia pomáha už aj pri diagnostike infarktov. Kardiológ opisuje, ako ich rozoznať
Je problém aj 135/85?
Krvný tlak okolo 135/85 mmHg dnes u mnohých ľudí stále nevyvoláva obavy. Určite nejde o hodnoty, pri ktorých by hrozil kolaps. Moderná medicína sa však na tieto čísla pozerá inak než pred pár desaťročiami, pretože pri dlhodobom trvaní významne zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.
Podľa európskych smerníc European Society of Hypertension a European Society of Cardiology sa za optimálny považuje tlak pod 120/80 mmHg.
Hodnoty v rozmedzí 130 – 139/80 – 89 mmHg sú už klasifikované ako vysoký normálny tlak, teda stav na hranici hypertenzie. Americké odporúčania American College of Cardiology a American Heart Association sú ešte prísnejšie – tlak v tomto rozpätí zaraďujú priamo do 1. štádia hypertenzie.
Dôvodom sprísňovania hraníc sú dlhodobé dáta. Metaanalýzy prospektívnych kohortových štúdií ukázali, že krvný tlak v rozmedzí 130 – 139/80 – 89 mmHg zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení približne o 50 percent v porovnaní s nižšími hodnotami.
Zvýšené je nielen riziko srdcového infarktu a mozgovej príhody, ale aj kardiovaskulárnej mortality. Tieto súvislosti pretrvávali aj po zohľadnení ďalších rizikových faktorov, ako sú vek, fajčenie či cholesterol.
Zlom v chápaní „bezpečného tlaku“ priniesli aj veľké klinické štúdie. Výsledky známej štúdie SPRINT ukázali, že intenzívne znižovanie systolického tlaku pod 120 mmHg vedie k nižšiemu výskytu závažných kardiovaskulárnych udalostí v porovnaní s tradičným cieľom pod 140 mmHg. Inými slovami, nižší tlak v dlhodobom horizonte znamenal lepšiu prognózu.
Netypické prejavy infarktu
Ischemická choroba srdca patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí. „Rovnako ako väčšina kardiovaskulárnych ochorení spojených s ateros…
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
