Boje medzi Izraelom a Iránom sa zatiaľ zdajú byť obmedzené iba na tieto dve krajiny a z OSN i ďalších strán sa ozývajú volania po zdržanlivosti. Čo ak však vypočuté nebudú? Čo ak boje eskalujú a rozšíria sa? Existuje niekoľko najhorších možných scenárov, napísal portál BBC News. Irán vydal varovanie po tom, čo USA pomohli […]
Menej ako 1 min. min.
Boje medzi Izraelom a Iránom sa zatiaľ zdajú byť obmedzené iba na tieto dve krajiny a z OSN i ďalších strán sa ozývajú volania po zdržanlivosti. Čo ak však vypočuté nebudú? Čo ak boje eskalujú a rozšíria sa? Existuje niekoľko najhorších možných scenárov, napísal portál BBC News.
Irán vydal varovanie po tom, čo USA pomohli Izraelu zachytiť rakety
Prvým z nich je možnosť, že sa do konfliktu nechajú zatiahnuť Spojené štáty. Napriek všetkému popieraniu zo strany USA je Irán presvedčený, že americké sily izraelské útoky schvaľovali a aspoň mlčky podporovali.
Zapojenie USA
Irán by mohol zasiahnuť americké ciele na celom Blízkom východe – napríklad tábory špeciálnych jednotiek v Iraku, vojenské základne v Perzskom zálive a diplomatické misie v regióne.
Ako pripomenul spravodajský portál Al-Džazíra, Spojené štáty udržiavajú svoju vojenskú prítomnosť na Blízkom východe po celé desaťročia a v súčasnosti majú 40 až 50-tisíc vojakov na najmenej 19 miestach. Spojené štáty sa obávali, že by k podobným útokom mohlo dôjsť a vopred z oblasti stiahli časť diplomatov a rodín vojakov.
Americký minister zahraničia Marco Rubio vo vyhlásení na sieti X varoval Teherán, aby sa nepokúšal o odvetu proti americkému personálu v regióne. „My nie sme zapojení do útokov proti Iránu a našou prioritou je ochrana amerických síl v tejto oblasti,“ uviedol Rubio.
Čo by sa stalo, keby bol napríklad v Tel Avive alebo kdekoľvek inde zabitý americký občan? Prezident Spojených štátov Donald Trump by sa mohol ocitnúť v situácii, keď bude nútený konať.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už dlho čelí obvineniam, že sa snaží vtiahnuť USA do vojny proti Iránu a vojenskí analytici uvádzajú, že iba USA majú bombardéry a protibunkrové bomby schopné preniknúť do najhlbších iránskych jadrových zariadení, ako je predovšetkým Fordo.
Ak by sa však Amerika aktívne zapojila do vojny, znamenalo by to obrovskú eskaláciu s dlhými, potenciálne ničivými následkami, píše BBC News.
Ďalšou možnosťou je, že do konfliktu budú zatiahnuté štáty Perzského zálivu. Ak by sa Iránu nepodarilo poškodiť dobre chránené vojenské a iné ciele Izraela, mohol by skúsiť zamieriť raketami na ľahšie ciele v Perzskom zálive, najmä na krajiny, ktoré podľa Iránu v priebehu rokov napomáhali jeho nepriateľom.
Regionálna vojna
Štáty Perzského zálivu – predovšetkým Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar – nemajú záujem o regionálnu vojnu, do ktorej by bol zapojený Irán, a nerady by sa ocitli v situácii, keď by museli voliť medzi Izraelom a Iránom, napísal portál think-tanku Atlantická rada.
Ich ekonomická vízia závisí od regionálnej stability a od dosiahnutia rovnováhy, ktorá by chránila ich ekonomické aj politické záujmy. V posledných rokoch fungovali v úlohe sprostredkovateľov, čo posilnilo ich geopolitickú úlohu a diplomatický vplyv. Ale táto úloha je teraz ohrozená, dodal Atlantic Council.
V oblasti je navyše veľa energetických a infraštruktúrnych cieľov – a treba si pripomenúť, že bol Irán obvinený, že v roku 2019 zaútočil na ropné polia v Saudskej Arábii, zatiaľ čo iránski spojenci, povstaleckí Húsíovci, zaútočili o tri roky neskôr na ciele v Spojených arabských emirátoch.
V mnohých krajinách Perzského zálivu sú tiež americké letecké základne; ak by ich Irán napadol, mohli by o ony žiadať, aby im na pomoc prileteli americké bojové lietadlá.
Medzi ďalšie potenciálne nebezpečné scenáre patrí možnosť, že sa Izraelu nepodarí zničiť iránske jadrové kapacity na výrobu zbraní. Čo ak sú iránske jadrové zariadenia príliš hlboko a príliš dobre chránené? „Aký nebezpečný vôbec je iránsky jadrový program?“ pýta sa BBC News.
Irán trvá na tom, že nevyvíja bombu a že jeho jadrový program nie je určený na nič iné, len na mierové energetické účely, napísal magazín Time.
Jadrový program
Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu však našli čoraz viac dôkazov o opaku. Iránske zásoby 60-percentného obohateného uránu, čo je tesne pod úrovňou pre výrobu zbraní, sú podľa inšpektorov dostatočne veľké na to, aby sa z nich v prípade ďalšieho obohatenia dalo vyrobiť niekoľko bômb.
Analytici pred izraelským úderom uvádzali, že by Irán teoreticky mohol vyrobiť materiál potrebný na bombu už o týždeň a že žiadna iná krajina nemá takú úroveň obohateného uránu bez toho, aby zároveň mala program jadrových zbraní.
Predpokladá sa, že by mohol byť ukrytý hlboko v tajných baniach. Izrael možno zabil niekoľko jadrových vedcov, ale žiadne bomby nemôžu zničiť iránske know-how a odborné znalosti. Čo ak izraelský útok presvedčí iránske vedenie, že jediným spôsobom, ako odvrátiť ďalšie útoky, je čo najrýchlejšie preteky o jadrový potenciál? Čo ak noví vojenskí lídri okolo stola budú tvrdohlavejší a menej opatrní ako ich mŕtvi predchodcovia?
Drahá ropa
Prinajmenšom by to mohlo Izrael donútiť k ďalším útokom, čo by mohlo región vystaviť nepretržitým cyklom úderov a protiúderov. Izraelčania majú pre túto stratégiu brutálny výraz; hovoria jej „kosenie trávy“, napísal BBC News.
Ďalším negatívnym dopadom, ktorého následky už sa začínajú objavovať, môže byť globálny ekonomický šok. Po izraelských úderoch už začali stúpať ceny ropy. Britský denník The Daily Telegraph citoval jedného z vysokých predstaviteľov iránskeho režimu, podľa ktorého Teherán vážne zvažuje uzavretie Hormuzského prielivu.
Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv s Arabským morom, je najvýznamnejšou svetovou bránou pre lodnú dopravu ropy a zabezpečuje takmer pätinu celosvetovej prepravy ropy, teda približne 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne. Jeho uzavretie by ďalej obmedzilo prepravu ropy, čo by mohli ešte zhoršiť na opačnej strane Arabského polostrova iránski spojenci Húsíovci zosilnením útokov na lodnú dopravu v Červenom mori.
Mnoho krajín na celom svete už trpí krízou životných nákladov. Rastúca cena ropy by zvýšila infláciu v globálnom ekonomickom systéme, ktorý už tak dosť trpí pod ťarchou Trumpovej colnej vojny.
A nezabúdajme, že jediný, kto z rastúcich cien ropy ťaží, je ruský prezident Vladimir Putin, ktorému by do kremeľskej pokladne náhle pritiekli ďalšie miliardy dolárov na zaplatenie jeho vojny proti Ukrajine, dodáva BBC News.
