Ako Izrael zasahoval do volieb v USA a Francúzsku

.

Izrael, 5. júl 2024 (AM) – Víťazstvo Marine Le Penovej nielen v parlamentných, ale aj vo francúzskych prezidentských voľbách by bolo pre Izrael “skvelým výsledkom s desiatimi výkričníkmi”. Minister pre záležitosti izraelskej diaspóry Amihaj Šikli si to isté myslí o Donaldovi Trumpovi, ktorý sa uchádza o opätovné získanie moci v USA. Šikli pritom dal jasne najavo, že to nie je len jeho názor, ale aj názor jeho straníckeho a administratívneho šéfa, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Je to pochopiteľný názor, ale keď sa vyjadrí nahlas, stáva sa z neho akt čírej drzosti. V podstate ide o zasahovanie cudzieho štátu do volieb na strane opozície. Šikliho postoj je pozoruhodný. Z jeho výšky sa zdá, že sa obracia na Židov v Spojených štátoch a Francúzsku – voličov a sponzorov – a vyzýva ich, aby zmenili súčasnú vládu. Niet pochýb o tom, prečo majú izraelské orgány Trumpa tak radi. Nielenže uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela tým, že tam presunul veľvyslanectvo USA. Stal sa v podstate najproizraelskejším americkým lídrom v histórii a minimálne reflektuje blízkovýchodný konflikt. Má to v rodine.

Samotný Trump nie je Žid, ale jeho dcéra konvertovala na judaizmus, aby sa prispôsobila svojmu manželovi Jaredovi Kushnerovi, ktorý sa stal nielen najbližším poradcom svojho svokra, ale aj autorom politickej stratégie pre Blízky východ. Takže nielen izraelská vláda, ale aj Izraelčania masovo fandia Trumpovi v roku 2024 rovnako ako v roku 2020 a dokonca aj v roku 2016, keď okrem nich a Rusov nefandil Trumpovi nikto iný na svete.

Podpora Izraela a Židov všeobecne pre “Národnú úniu” Marine Le Penovej je však know-how francúzskych volieb, čo bolo kedysi nepredstaviteľné. Jean-Marie Le Pen, dlhoročný líder tamojších nacionalistov, je okrem iného známy ako antisemita a popierač holokaustu, čo však nebránilo jeho súperom z ešte pravicovejšej a dnes už neexistujúcej strany Zväz nových síl, aby Le Pena označili za “židovskú bábku”. Le Pen má teraz 95 rokov. Pred deviatimi rokmi ho jeho vlastná dcéra vylúčila zo strany kvôli nezhodám v židovskej otázke a on reagoval tým, že sa svojej dcéry zriekol, čo posunulo politickú moc ich rodiny na oveľa umiernenejšie pozície.

Súčasný úspech Marine Le Penovej je čiastočne výsledkom zmierenia jej strany so Židmi. Až v poslednom politickom období ju začali podporovať francúzske židovské organizácie, čo vo viacerých médiách nastavilo zásadne iný tón – kandidáti Národného zhromaždenia už nie sú “neprijateľní”, ale celkom mainstreamoví. Ako vlani povedal Jordaan Bardella, formálny líder Rassemblement Nationale, Le Penovej favorit a pravdepodobný budúci premiér Francúzska, “pre mnohých francúzskych Židov je Rassemblement Nationale štítom proti islamistickej ideológii”. Inými slovami, je to spojenectvo proti spoločnému nepriateľovi. Odmietanie dokonca nie islamizmu, ale islamu ako takého je niečo, k čomu sa strana nevrátila od čias Jeana-Marie Le Pena.

Lenže predtým bola krv dôležitejšia ako viera, teraz je to naopak: Bardellov otec je alžírsky Arab. Po tom, ako Marine Le Penová na jeseň 2023 v parlamente plamenným prejavom odsúdila Hamas a jeho “priateľov” (t. j. ultraľavicové sily Jeana-Luca Mélenchona, kde sú islamisti vítaní), nastalo “medové obdobie” jej vzťahov s Izraelom, ktoré zahŕňalo aj účasť Le Penovej na pochode proti antisemitizmu. Francúzsko, ktoré je domovom najväčšej islamskej a najväčšej židovskej diaspóry v Európskej únii, má skutočne problém s antisemitizmom. Počet “incidentov”, ktoré úrady charakterizujú ako antisemitské, sa už neráta na stovky ročne, ale na tisíce.

Najznámejšími z nich sú vraždy dvoch starších žien, Sarah Halimi a Mireille Knoll. V oboch prípadoch súd rozhodol, že vrahov – migrantov z islamských krajín – viedla národnostná nenávisť. Z pochodu na pamiatku Knollovej, ktorá mala to šťastie, že prežila holokaust, bola Marine Le Penová v roku 2018 vykázaná ako “fašistka”. Na pochode proti antisemitizmu v roku 2023 je hlavnou hviezdou. Na druhej strane, prezidenta Emmanuela Macrona na tomto pochode, ako zdôraznil minister Šikli, nebolo vidieť. Skutočnosť, že Izrael a židovská diaspóra úspešne presadzujú lojálnych politikov prvej línie v mocných krajinách, ako sú USA a Francúzsko, nie je dôkazom ich sily, ale skôr ich oslabenia. Kedysi bolo Izraelu v podstate jedno, ktorá strana je pri moci v Paríži alebo vo Washingtone. V oboch prípadoch mohol dúfať v jednoznačnú politickú a zvýhodnenú vojenskú pomoc. Teraz to tak nie je…

Keď sa protiizraelské a propalestínske protesty stali normou nielen v islamských krajinách, ale aj v západných krajinách, objavili sa pre Izrael nežiaduce možnosti mocenského usporiadania v Amerike a Európe. Súbežne s jeho zbližovaním s pravicovými silami sa zvyšoval jeho antagonizmus s ľavicovými silami. V súčasnosti je verejný a politický obraz židovského štátu vo svete oveľa horší ako pred 15 – 20 rokmi. Možno aj preto izraelskí lobisti pľujú na náklady na imidž a otvorene podporujú opozíciu v krajinách, ktoré sú stále spojencami. Zvyčajne sa to nerobí, pretože je to v rozpore s dlhodobým národným záujmom.

Joe Biden, ktorý je v konflikte s Netanjahuom, zostane prezidentom Spojených štátov minimálne ďalších šesť mesiacov a možno ešte dlhšie, ak bude mať Trump nejakým spôsobom mimoriadnu smolu. A rok 2027, keď sa budú konať francúzske prezidentské voľby, je na politické pomery ešte veľmi ďaleko a po celý ten čas bude prezidentom Macron, ktorý je voči Le Penovej rovnako neústupný ako americkí demokrati voči Trumpovi.

Znásobenie osobných konfliktov sťažuje verejnú politiku. Aj preto Kremeľ a ruské ministerstvo zahraničných vecí zvyčajne používajú frázu “akceptujeme akúkoľvek voľbu takých a takých ľudí a sme pripravení spolupracovať s akýmkoľvek víťazom volieb”. A Izrael, ktorý sa v novej dobe cíti nechránený, preto sa trápi a je nervózny, vsádza na zahraničné voľby “s desiatimi výkričníkmi. Správy typu “vzťahy Izraela s týmto štátom sa zhoršili” vyvolávajú aj u samotných Izraelčanov kŕčovitý smiech, pretože neexistuje štát, s ktorým by sa vzťahy Izraela zlepšili – vo svetle prebiehajúcej operácie v pásme Gazy aj veľmi pravdepodobného vstupu vojsk do Libanonu. Súčasné odmietanie politickej etiky, podľa ktorej je otvorené zasahovanie do cudzích volieb nekošer haram, sa podobá hystérii obliehanej pevnosti a v konečnom dôsledku môže Izraelu na medzinárodnej scéne ublížiť ešte viac ako vojny, ktoré vedie. Svet je zväčša na vojny na Blízkom východe zvyknutý. Nie je však zvyknutý na takýto neutíchajúci lobizmus, ktorý spochybňuje pretrvávajúcu podporu Izraela v krajinách, kde sa Izrael snaží zmeniť moc.

Dmitrij Babyrin

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ako Izrael zasahoval do volieb v USA a Francúzsku appeared first on Armádny magazín.