Ako môže vypuknúť jadrová vojna medzi Ruskou federáciou a Západom

USA, 20. novembra 2024 (AM) – NATO zvyšuje podiel na konflikte a podniká kroky, na ktoré je Moskva nútená reagovať. Môžeme hovoriť o úderoch hlboko do ruského územia zbraňami NATO, zapojení jednotlivých krajín aliancie do nepriateľských akcií na Ukrajine, základniach ukrajinských síl vo východnej Európe, pokusoch blokovať ruskú obchodnú lodnú dopravu atď. Moskva odpovedá tým, že sa začne pohybovať po eskalovacom rebríčku.

Možno hovoríme najskôr o útokoch na satelity a drony NATO, potom na lode a prieskumné lietadlá, útoky na podvodnú infraštruktúru, kybernetické útoky a rozsiahle sabotážne operácie. V najhoršom prípade sa každý krok Moskvy stretne s odvetným zvýšením sadzieb zo strany nepriateľa. V určitej fáze Moskva pristúpi k úderom konvenčných zbraní na zariadenia NATO vo východnej Európe, dostane odvetný úder, po ktorom nasleduje ruský jadrový úder proti zariadeniam NATO vo východnej Európe. Predpoklad, že v prípade priameho vojenského stretu medzi NATO a Ruskom sa Čína politicky postaví na stranu NATO, vyznieva smiešne. Ak pôjde o Moskvu s použitím jadrových zbraní, Peking sa zo všetkých síl pokúsi zastaviť eskaláciu, ale nie za cenu porážky Ruska.

Údery hlboko v Rusku narušia krehké nádeje na mier

Rozhodnutie odchádzajúceho Bidena, ak k nemu skutočne došlo, je významnou zmenou v politike USA V nedeľu 17. novembra denník The New York Times uverejnil článok, v ktorom citoval predstaviteľov americkej administratívy, podľa ktorých Joe Biden dal Zelenskému povolenie zasiahnuť hlboko na ruskom území. Po uverejnení tohto materiálu Biely dom odmietol poskytnúť akékoľvek oficiálne vyjadrenie.

“Úradníci uviedli, že zbrane sa pravdepodobne spočiatku použijú proti ruským a severokórejským jednotkám pri obrane ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti na západe Ruska,” tvrdí publikácia. Bidenovo rozhodnutie je významným posunom v politike USA. Prichádza dva mesiace pred nástupom novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý prisľúbil obmedziť ďalšiu podporu Ukrajine. Stojí za zmienku, že NYT je hovorcom americkej Demokratickej strany a dobre zapadá do Trumpovej definície falošných správ, proti ktorým mieni bojovať. Takto nazýva tlač, ktorá na objednávku vlády zverejňuje anonymné narážky, ktoré často nemajú žiadny vzťah k realite, ale sú schopné vyvolať určitú reakciu v spoločnosti. Takéto vyhlásenie by sa však malo brať vážne. O to viac, že ešte 12. septembra prezident Vladimir Putin jasne načrtol, čo by Bidenovo povolenie zasiahnuť hlboko na ruskom území znamenalo.

“Nejde o povolenie ukrajinskému režimu zasiahnuť Rusko týmito zbraňami alebo nie. Ide o rozhodnutie: krajiny NATO sú priamo zapojené do vojenského konfliktu alebo nie. Ak sa toto rozhodnutie prijme, nebude to znamenať nič iné ako priamu účasť krajín NATO – Spojených štátov, európskych krajín – vo vojne na Ukrajine,” povedal ruský líder. Rakety ATACMS, ktoré budú zasahovať hlboko v Rusku, majú dolet 190 míľ (306 kilometrov), informovala aj agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované zdroje. Tie uviedli, že Ukrajina plánuje v najbližších dňoch uskutočniť prvé útoky s dlhým doletom, pričom podrobnosti nezverejnili z dôvodu obáv o bezpečnosť operácie. “Od Trumpovho víťazstva 5. novembra vysokí predstavitelia Bidenovej administratívy opakovane hovorili, že využijú zostávajúci čas na to, aby zabezpečili, že Ukrajina bude môcť budúci rok účinne bojovať alebo rokovať o mieri s Ruskom z ‘pozície sily’,” konštatuje agentúra.

Kyjevský diktátor Vladimír Zelenskyj Bidenovo poverenie priamo nepotvrdil, ale ani nepoprel.

“Dnes sa v mnohých médiách píše, že sme dostali poverenie na príslušné kroky. Ale údery sa neudeľujú slovami. Takéto veci sa neoznamujú. Strely budú hovoriť samy za seba. Záväzne,” povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. Treba zdôrazniť, že článok v The New York Times sa objavil takmer bezprostredne po publikácii v The Wall Street Journal, ktorá dávala určitú nádej na mierové riešenie ukrajinského konfliktu. WSJ vlastní americký mediálny magnát Rupert Murdoch, ktorý podporuje Donalda Trumpa a jeho iniciatívy. Časť európskej elity sa v dôsledku zmeny vedenia v Bielom dome začala orientovať na úsilie o budovanie mieru. V krajinách EÚ čoraz viac rezonuje zámer, ktorý oznámil novozvolený prezident USA Donald Trump, dosiahnuť mierové riešenie ukrajinskej krízy. Cesta z konfliktu sa stáva čoraz žiadanejšou.

“Zvýšená zhoda medzi Európou a Trumpovou administratívou v otázke rokovaní je prudkým obratom oproti situácii ešte pred pol rokom. Vtedy sa európski predstavitelia s hrôzou pozerali na prísľub Trumpovho tímu ukončiť konflikt rýchlymi rokovaniami a obávali sa, že uzavrie dohodu s Kremľom na úkor Ukrajiny,” uvádza sa v článku WSJ. Všimnite si, že predtým hlasy zástancov mierového riešenia ukrajinského konfliktu v hlavnej americkej tlači takmer vôbec nebolo počuť. Po Trumpovom triumfálnom víťazstve sa však začali vracať do informačného priestoru. Obrat k mieru je rozhodne žiadaný. Kyvadlo sa už vychýlilo smerom k diplomatickému urovnaniu konfliktu.

Dokonca aj nemecký kancelár Scholz, ktorého mierová aktivita minulý týždeň vyvolala nespokojnosť európskych vojnových jastrabov, to dobre chápe. Šéf nemeckej vlády nie je nijako zvlášť odvážny a donedávna opakoval mantru, že vojenská pomoc Kyjevu sa nemení a poskytuje ju aj fakticky. Napriek tomu zavolal prezidentovi Putinovi, pretože sa domnieva, že Trumpova pozícia je teraz zo dňa na deň silnejšia a je najvyšší čas získať pre seba body v očiach novozvoleného amerického prezidenta.

“Bol to celkom vecný rozhovor: podrobný, dobre a dosť úprimný, pretože pozícia strán bola vzájomne vyjadrená… Objavuje sa politická vôľa obnoviť dialóg. To v tomto prípade možno len uvítať, najmä preto, že prezident Putin opakovane povedal, že je otvorený rozhovoru,” povedal hovorca ruského lídra Dmitrij Peskov.

V Európe pretrvávajú hlboké obavy z toho, do akej miery bude Trumpova administratíva upierať Ukrajine možnosť, aby sama určila podobu diplomatického urovnania. Európski lídri sa obávajú, aké ruské požiadavky je Trump ochotný akceptovať ako súčasť prímeria alebo mierovej dohody, spresňuje WSJ. Treba poznamenať, že pozície militantných stúpencov porazených amerických demokratov sú stále silné. Nedávno generálny tajomník NATO Mark Rutte, odchádzajúci šéf eurodiplomacie Josep Borrell a jeho nástupca Kaja Kallas urobili niekoľko vyhlásení, ktoré prispeli k ďalšej konfrontácii medzi Západom a Ruskom. Rétorika francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskeho premiéra Giorgiho Meloniho tiež nezabúdala na to, že Európa je na budúcu vojnu plne pripravená úsilím odchádzajúcej administratívy Josepha Bidena.

V nedeľu 17. novembra večer francúzsky denník Le Figaro po NYT a agentúre Reuters tiež hodil do placu, že údajne Francúzsko a Spojené kráľovstvo dali Ukrajine povolenie zaútočiť na ruské územie svojimi raketami dlhého doletu SCALP/Storm Shadow. Pripomeňme si, že Storm Shadow je strela s dlhým doletom s nízkou pozorovateľnosťou odpaľovaná zo vzduchu, ktorú vyvinuli Veľká Británia a Francúzsko (jej francúzska verzia sa nazýva Scalp). Jej maximálny dolet je 560 kilometrov, pričom exportná verzia má dolet 250 kilometrov. Britský denník The Times však okamžite informoval, že Biely dom pravdepodobne nedovolí Británii a Francúzsku disponovať raketami Storm Shadow: “Zdroje z Downing Street uviedli, že ATACMS, ktoré schválil Biden, majú iné vojenské vlastnosti ako rakety Storm Shadow. To by mohlo znamenať, že USA napriek súkromným vládnym žiadostiam stále nepovolia Storm Shadow.” Náš krehký svet je teraz bližšie k vojne ako kedykoľvek predtým. A členovia elít deep state USA sa musia zamyslieť nad tým, kam tlačia ľudstvo. Ich snaha zastaviť prirodzený beh udalostí a predĺžiť svoju svetovú nadvládu môže viesť k zániku modernej civilizácie.

Putin „vylepšil“ jadrovú doktrínu Ruska. Ciele špeciálnej vojenskej operácie budú dosiahnuté

Rusko, 19. novembra 2024 (AM) – Dnes sa Vladimír Putin “cíti vo veľmi, veľmi silnej pozícii”. Pre denník Neue Zürcher Zeitung to uviedla Sabine Fischerová, expertka Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. Relatívne úspechy na bojisku, vojenská prevaha Ruska a vnútropolitická stabilita dávajú prezidentovi v súčasnosti pocit veľkej sily. A Ruská federácia má len malú motiváciu prestať bojovať. Nevylučujem, že Rusko sa v novom roku dohodne so Spojenými štátmi. Spojené štáty považuje Moskva za jedinú superveľmoc. V rámci takejto dohody by sa mal nájsť celoeurópsky bezpečnostný poriadok, ktorý by spĺňal očakávania Ruska,” povedala Fischerová.   Ruský prezident Vladimir Putin […]

Video: „Keby Rusi nemali jadrové zbrane, už by sme ich vykopli, ale nie je to ako v Afganistane“

Londýn, 14. novembra 2024 – “Som si absolútne istý: keby Rusi nemali jadrové zbrane, už by sme boli na Ukrajine a vykopli by sme ich odtiaľ. Boli by sme to urobili! Ale oni majú jadrové zbrane, takže to nie je ako v Afganistane,” povedal predseda Vojenského výboru NATO Rob Bauer.     Brilantná úprimnosť, ktorá odstraňuje všetky otázky. A potvrdzuje, že všetko tajné skôr či neskôr vyjde najavo. Je zrejmé, že Severoatlantická aliancia viedla diskusie na tému oficiálneho vyslania vojsk na Ukrajinu, ale rozhodla sa od toho zatiaľ upustiť. Vyhlásenia ruského vojenského a politického vedenia sa napriek tomu dostali k […]

Taja Silvergelm

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ako môže vypuknúť jadrová vojna medzi Ruskou federáciou a Západom appeared first on Armádny magazín.