S revíziou plánu obnovy úplne končí projekt, ktorý mal slovenským psychológom zabezpečiť moderné psychotesty. Nestihol by sa dokončiť, keďže takmer celé štyri roky určené na jeho realizáciu zhltla príprava. Keď v decembri minulého roka vláda oznámila, že bude žiadať o revíziu plánu obnovy, prezentovala to ako pozitívum. Míľniky, ktoré chce z plánu vyškrtnúť, by sa podľa nej […]
Menej ako 1 min. min.
S revíziou plánu obnovy úplne končí projekt, ktorý mal slovenským psychológom zabezpečiť moderné psychotesty. Nestihol by sa dokončiť, keďže takmer celé štyri roky určené na jeho realizáciu zhltla príprava.
Keď v decembri minulého roka vláda oznámila, že bude žiadať o revíziu plánu obnovy, prezentovala to ako pozitívum. Míľniky, ktoré chce z plánu vyškrtnúť, by sa podľa nej aj tak nestihli dokončiť.
Slovensko viac ako 400 miliónov eur presunie na projekty, ktoré za rok a pol, ktorý zostáva v pláne obnovy, stíha. Peniaze sa dolejú najmä do výstavby nemocníc, ale aj na sadenie stromov. Naopak, Slovensko môže zabudnúť na odstránenie jednej z najväčších ekologických záťaží vo forme vysokej pece U.S. Steelu.
Medzi vyškrtnuté projekty patrí aj modernizácia psychotestov. Podľa objemu peňazí ide o menší projekt – jeho zrušením sa uvoľní päť a pol milióna eur. Pre slovenských psychológov však ide o sklamanie, keďže projekt mohol zaceliť dieru na trhu trvajúcu niekoľko dekád.
V tomto článku sa pozrieme na zrušenú modernizáciu psychotestov ako jeden z príkladov cieľa z plánu obnovy, ktorý už naplnený nebude.
- Prečo sa míľnik nestihol?
- Čo to znamená pre slovenských psychológov?
- A ako je na tom zvyšok plánu obnovy v oblasti duševného zdravia?
O čo ide
Psychodiagnostické metódy – napríklad IQ testy, ale aj iné testy slúžiace na diagnostiku – sú na Slovensku zastarané a nedostupné. Problémom je, že Slovensko je príliš malý trh na to, aby sa vydavateľom testov oplatilo vydávať lokalizované verzie.
Tie sa totiž nedajú vytvoriť iba jednoduchým prekladom, napríklad z angličtiny. Test sa musí štandardizovať (alebo adaptovať), čo znamená pretestovať vzorku slovenskej populácie a nastaviť manuál, podľa ktorého potom môžu psychológovia diagnostikovať pacientov. Tento proces môže trvať pri zložitejších testoch aj dva roky.
Dieru na trhu mal zaplátať projekt z Plánu obnovy, ktorý slovenská vláda prijala v polovici roka 2021. Tento konkrétny míľnik mal byť splnený do polovice roka 2025, Slovensko teda na to malo štyri roky.
Koncom minulého roka však vláda oznámila, že v rámci plánovanej revízie bude míľnik vyškrtnutý a rezort zdravotníctva projekt ukončil.
Za dva roky nesplnili žiaden termín
Na splnenie míľnikov na Slovensku dohliada Národná koordinačná a implementačná autorita (NIKA). Ide o úradníkov fungujúcich v rámci úradu podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas-SD). Ministerstvá však môže maximálne napomínať a pomáhať im míľniky plniť. Zodpovednosť za ich plnenie však zostáva na jednotlivých rezortoch.
V prípade psychodiagnostických metód ide o ministerstvo zdravotníctva. „Investícia bola pôvodne naplánovaná s dostatočnými časovými rezervami na to, aby bola splnená,” hovorí psychológ Viktor Svetský, jeden z autorov kapitoly o duševnom zdraví v pláne obnovy s tým, že rátala aj s časovou rezervou, ak by sa vyskytli „nepredvídané komplikácie”.
Ministerstvo malo podľa pôvodného plánu zhruba rok na vyhlásenie verejného obstarávania na vytvorenie samotného registra, ktorý mal byť v digitálnej podobe. Rok a pol malo na uzatvorenie zmluvy s výskumnou inštitúciou, ktorá bude na štandardizácii testov pracovať. No a v polovici roka 2023, teda do dvoch rokov, malo už mať aj vybraného dodávateľa pre digitálny register.
Ani takmer po troch rokoch, teda v roku 2024, nebol podľa NIKA splnený žiaden z týchto termínov.
Lengvarský kvôli plánu obnovy odstúpil
Podľa Svetského vznikol problém ešte pred finálnym schválením plánu obnovy. Pár mesiacov predtým totiž minister zdravotníctva Marek Krajčí podal demisiu po škandále s ruskými vakcínami Sputnik. Dočasne túto pozíciu zastával Eduard Heger a neskôr Vladimír Lengvarský.
Podľa Svetského došlo po Krajčího odchode k „zásadnému poklesu záujmu“ o túto tému zo strany ministra, ako aj k organizačným zmenám, ktoré narušili procesy. Ako príklad uvádza zrušenie odboru duševného zdravia na ministerstve, ako aj zákaz uzatvárania dohôd, ktoré boli podľa neho kľúčové pri tvorení pracovných skupín.
„Takto sme stratili päť mesiacov, čím sa vyčerpala podstatná časť rezerv a čo ma priviedlo k rozhodnutiu v októbri 2021 pracovný pomer na ministerstve skončiť,“ hovorí. Proces potom malo ešte predĺžiť negovanie pôvodne schválených postupov, čo podľa neho „odradilo aj tých najskalnejších“.
Lengvarský nakoniec v úvode roka 2023 vo vedení ministerstva zdravotníctva skončil. Hlavným dôvodom boli meškajúce investície z plánu obnovy, najmä výstavba nemocníc. Podľa vtedajšej šéfky Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády Lívie Vašákovej boli na rezorte slabo nastavené procesy, ktoré viedli k „veľkým zdržaniam“.
Šialené deadliny
Podľa psychológa Petra Halamu zo Slovenskej akadémie vied, ktorý bol v úvodných fázach implementácie tohto míľnika, však ešte nebolo všetko stratené. Pracovná skupina, ktorej bol členom, vytvorila zoznam testov, ktoré sa mali adaptovať.
V septembri roku 2023, teda už za vedenia úradníckeho ministra Michala Palkoviča, malo prebehnúť stretnutie výskumných inštitúcií, ktoré podľa Halamu prejavili záujem na míľniku pracovať.
„Väčšina inštitúcií, s ktorými som bol v kontakte, vtedy ešte bola optimistická,” povedal Halama v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.
Po stretnutí čakali na ďalšie kroky od ministerstva. Tie však prišli až o rok neskôr, v novembri 2024, vo forme prieskumu trhu. Medzičasom sa vo vedení rezortu vystriedala Zuzana Dolinková (Hlas-SD) a Kamil Šaško (Hlas-SD).
Aj keby sa vláde podarilo s eurokomisiou vyrokovať oddialenie termínu na splnenie projektu na úplný koniec plánu obnovy, teda do polovice roku 2026, nezostávalo na realizáciu samotného pretestovania dosť času.
„Určite ide o potrebnú aktivitu, nakoľko mnoho metód je zastaralých,“ hovorí Zuzana Rojková, zástupkyňa vedúcej katedry psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá sa zúčastnila novembrového stretnutia.
„Boli tam ale prezentované šialené deadliny. Štandardizácia predsa nie je možná za pol roka, či rok.“
Ako to vidí vláda
V tej chvíli už vláda poškuľovala po míľnikoch, ktoré v rámci plánovanej revízie vyškrtne alebo poníži. Ministerstvo zdravotníctva sa už nevedelo zaviazať, že míľnik splní celý a hovorilo približne o polovičnom naplnení. Tiež žiadalo o presunutie termínu na splnenie aspoň na koniec roka 2025.
Ministerstvo verejne komunikovalo problém ako nedostatočný záujem psychológov zapojiť sa do štandardizácie metód.
„Pre implementáciu v stanovených termínoch plánu obovy a odoslnosti sú nedostatočné odborné kapacity, koncepcia implementácie sa ukázala ako nejasná a komplikovaná a na základe opakovaného prieskumu trhu nebol prejavený dostatočný záujem zo strany odbornej verejnosti adaptovať metódy,” hovorí komunikačný odbor ministerstva zdravotnáctva.
Koordinačná autorita však poznala pravý dôvod ich nezáujmu: „Dôvodom nízkeho záujmu je, že potenciálne inštitúcie, ktoré by mali implementovať opatrenie, považujú dostupný čas na realizáciu štandardizácie, resp. reštandardizácie metód za nedostatočný,“ písali už v apríli roku 2024. Ministerstvo ešte o pol roka neskôr inštitúcie vyzývalo, aby sa do projektu zapojili.
Prečo sa teda proces naťahoval až do momentu, kedy už na samotnú realizáciu zostalo iba zopár mesiacov?
„Ministerstvo zdravotníctva urobilo viacero krokov s cieľom realizovať daný projekt. Vzhľadom na skutočnosť, že pripravovaná zákazka nenapĺňala atribúty verejného obstarávania, bolo potrebné hľadať alternatívne možnosti riešenia pokračovania investície. Následne sme preto navrhli pokračovanie formou sprostredkovateľskej zmluvy,” odkazuje rezort.
Čas potrebný na samotné naplnenie projektu sa teda minul na hľadanie spôsobu, ako ho administrovať. V deň, keď ministerstvo štartovalo novembrovú trhovú konzultáciu k projektu, už vedenie ministerstva rozhodlo poslať na vedenie plánu obnov návrh, aby tento míľnik úplne zrušili.
„Práce v rámci ministerstva zdravotníctva na predmetnom cieli mimo plánu obnovy nateraz v záujme plnenia ostatných míľnikov plánu obnovy v rámci Komponentu 12 venovanému duševnému zdravia nebudú pokračovať z dôvodu časovej náročnosti, nedostatku interných odborných kapacít a potreby finančného krytia,” odkazuje ministerstvo.
Ako je na tom zvyšok plánu
Hlavný problém, ktorý mala riešiť kapitola o duševnom zdraví, je dostupnosť psychologickej pomoci na Slovensku.
Súčasťou kapitoly teda bola reforma, ktorá mala upevniť postavenie psychológov a terapeutov pracujúcich mimo zdravotníckeho systému. Tých totiž dnešná legislatíva nepozná a preto vznikajú problémy s ich odlíšením napríkad od životných koučov, ktorí nemajú formálny psychologický tréning.
Vláda reformu schválila začiatkom marca. Podľa hromadnej pripomienky od Slovenskej komory psychológov však základný problém, ktorý mal riešiť, nevyriešil.
„Nový návrh zákona neprináša očakávané zlepšenie a nezvyšuje dostupnosť psychologickej a psychoterapeutickej starostlivosti o duševné zdravie ani zvýšenie bezpečnosti pre klienta zabezpečením dohľadu nad profesionálnym výkonom povolania,” odkazujú.
Podľa Rojkovej sa teda naplnenie kapitoly o duševnom zdraví jednoducho nedarí. „Zrejme sa tie peniaze chcú minúť niekde inde,“ hovorí s tým, že jej chýba aj finančná podpora výskumu, keďže „grantové agentúry na Slovensku prideľujú stále menej a menej prostriedkov a na tento segment väčšinou nevyjde.“
Problémy sú aj na strane investícií, kde sa mali budovať psychosociálne centrá kombinujúce ambulancie psychológov a sociálnych pracovníkov. Zatiaľ však stojí iba jedno – v Trnave. Aj tu bol problém s čakaním na výzvu.
„Plán obnovy má jednoduchšie procesy ako eurofondy, ale výzvy pre čerpateľov sa rozbiehali veľmi neskoro,“ povedal v reportáži predseda Trnavského kraja, Jozef Viskupič. „Keby sme boli vypočutí tri roky dozadu, tak by sme možno neboli jediní s dokončeným projektom.“
Plán obnovy v oblasti duševného zdravia tak bol podľa Svetského nádejou pre vyriešenie „dvoch dekád úpadku a krívd“, no aj v prípadne psychodiagnostických metód táto šanca zostala „nevyužitá“.
