Rokovania o Grónsku, ktoré je poloautonómnou časťou Dánska a ktoré chcel pôvodne pre Spojené štáty celé získať americký prezident Donald Trump, sa podľa zdrojov denníka The New York Times teraz sústredia na posilnenie prítomnosti NATO v celej arktickej oblasti. Ďalej sa podľa NYT hovorilo tiež o tom, že by USA získali malé časti grónskeho územia a […]
Menej ako 1 min. min.
Rokovania o Grónsku, ktoré je poloautonómnou časťou Dánska a ktoré chcel pôvodne pre Spojené štáty celé získať americký prezident Donald Trump, sa podľa zdrojov denníka The New York Times teraz sústredia na posilnenie prítomnosti NATO v celej arktickej oblasti.
Ďalej sa podľa NYT hovorilo tiež o tom, že by USA získali malé časti grónskeho územia a že by dohoda bránila potenciálne nepriateľským krajinám, napríklad Rusku a Číne, v oblasti ťažiť minerály.
Dohoda o Grónsku
Trump v stredu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Spojené štáty naďalej počítajú s tým, že získajú Grónsko, ale v odklone od svojich skorších tvrdení vylúčil použitie sily.
Neskôr v ten istý deň potom však oznámil, že sa dohodol so šéfom Severoatlantickej aliancie Markom Ruttem na rámci budúcej dohody o Grónsku a celej arktickej oblasti.
NYT sa vo svojej správe odvoláva na osem nemenovaných západných bezpečnostných a diplomatických predstaviteľov. Podľa denníka ide zároveň o doteraz najpodrobnejší náhľad vznikajúceho kompromisu ohľadom Grónska, ktorý Trump v stredu avizoval bez toho, aby zachádzal do detailov.
Podľa predstaviteľov oboznámených s rokovaním by prerokúvané návrhy v zásadných bodoch nedosahovali Trumpove ciele previesť vlastníctvo celého Grónska z Dánska na Spojené štáty. Všetci oslovení úradníci hovorili pod podmienkou anonymity s ohľadom na citlivosť diplomatických rokovaní a upozornili, že množstvo detailov zatiaľ nebolo definitívne dojednaných.
Nie je pritom jasné, či tieto rokovania nakoniec vôbec povedú k dohode o budúcnosti územia, poznamenal NYT. Dánsko, ktoré sa verejne stavia proti postúpeniu akejkoľvek časti grónskeho územia, s navrhovanými plánmi nemusí súhlasiť.
Červená línia
Napriek tomu predstavitelia uviedli, že dúfajú v riešenie, ktoré by súčasne reagovalo na Trumpom deklarované obavy o bezpečnosť Arktídy tvárou v tvár možným hrozbám zo strany Ruska a Číny a zároveň rešpektovalo európsku „červenú líniu“, podľa ktorej Grónsko nie je na predaj.
Návrhy podľa zdrojov NYT počítajú napríklad s vytvorením významnej novej misie NATO v Arktíde. Ďalej aktualizáciou dohody z roku 1951 medzi Dánskom a Spojenými štátmi.
Táto zmluva poskytuje americkej armáde rozsiahly prístup do Grónska okrem iného pre výstavbu a prevádzku vojenských základní. Americkí predstavitelia uviedli, že sa obávajú možného obmedzenia či ukončenia tohto prístupu v prípade, že by Grónsko získalo nezávislosť.
V rámci NATO sa preto diskutuje o rozšírení dohody z roku 1951 o novú zmluvu, ktorá by na území fakticky vytvorila oblasti považované za americké územie. Takáto dohoda by sa pravdepodobne inšpirovala režimom takzvaných suverénnych základových oblastí na Cypre, kde sú britské vojenské základne považované za britské územie.
Trump aj ďalší predstavitelia uviedli, že grónske územie by mohlo byť kľúčové pre jeho plány na vybudovanie takzvaného protiraketového systému Golden Dome.
Jedným z návrhov je podľa zdrojov NYT tiež obmedzenie prístupu nečlenských štátov NATO, najmä Ruska a Číny, k právam na ťažbu vzácnych zemín, ktoré sa nachádzajú hlboko pod grónskym ľadovým povrchom.
