Odpoveďou na súčasnú volatilitu na finančných trhoch nie je predávanie a kupovanie akcií ropných spoločností, ani presun všetkých prostriedkov do hotovosti. Investori by sa mali držať dlhodobých investičných plánov a nepodliehať emóciám, upozornil v aktuálnom komentári riaditeľ sprostredkovateľskej spoločnosti Simplea Ladislav Ďurana. „Nálada na trhoch sa môže opäť rýchlo zmeniť. Navyše, investičný horizont nie je […]
Menej ako 1 min.
min.
Odpoveďou na súčasnú volatilitu na finančných trhoch nie je predávanie a kupovanie akcií ropných spoločností, ani presun všetkých prostriedkov do hotovosti.
Investori by sa mali držať dlhodobých investičných plánov a nepodliehať emóciám, upozornil v aktuálnom komentári riaditeľ sprostredkovateľskej spoločnosti Simplea Ladislav Ďurana.
„Nálada na trhoch sa môže opäť rýchlo zmeniť. Navyše, investičný horizont nie je tri či šesť mesiacov, ale niekoľko rokov a časom ako vždy zistíme, že súčasná situácia bola skôr príležitosťou než signálom na predaj, alebo dokonca na bezhlavé prekopanie dlhodobej stratégie,“ zhodnotil odborník.
Ropný šok
Pripomenul, že ešte koncom februára vyzerala situácia na trhoch pomerne optimisticky. Akciové trhy ako celok rástli, pričom ich hlavným ťahúňom neboli technologické akcie, ale skôr hodnotové sektory ako energetika a spotrebný tovar. „Začiatok marca však prevrátil investorskú náladu naruby. Čiernou labuťou s negatívnym efektom sa stal konflikt na Blízkom východe,“ konštatoval Ďurana.
V dôsledku vojenských operácií v Iráne došlo začiatkom marca k obmedzeniu exportu ropy a následnému prudkému nárastu jej cien. Akciové trhy reagovali na tento „ropný šok“ nervózne.
„Index S&P 500 klesol v priebehu niekoľkých obchodných dní o približne päť percent. Európske aj ázijské indexy zaznamenali poklesy okolo deať percent. Časť investorov podľahla panike a začala sa zbavovať nielen akcií, ale pod tlak sa dostali aj dlhopisy,“ priblížil odborník.
Z histórie však podľa neho vyplýva, že krátkodobo zvýšená volatilita je pri geopolitických šokoch prirodzená. „Trhy na ne zvyčajne reagujú prudkým poklesom, no následne sa relatívne rýchlo zotavujú. Kľúčové je len to, ako dlho kríza potrvá a či spôsobí hlbšie štrukturálne problémy v ekonomike,“ vysvetlil Ďurana.
Vplyv na infláciu
Aktuálny rast cien ropy a následne palív sa podľa neho bezprostredne premietne do inflačných čísel, ktoré porastú. To viedlo mnohých konzervatívnych investorov aj k predaju ich dlhopisových pozícií v predtuche vyššej inflácie a boja centrálnych bánk proti nej prostredníctvom vyšších úrokových sadzieb.
Odborník však poukázal na to, že v súčasnosti ide o ponukový cenový šok a inflácia nie je ťahaná rastúcou spotrebou, ale externým faktorom, ktorý časom odznie.
„Navyše, peniaze z peňaženiek ľuďom skôr uberie, než aby im ich pridával a tlačil ich tak do ďalších nákupov, ktoré by infláciu zvyšovali. Preto skôr očakávam následný pokles inflácie a návrat cien dlhopisov k pôvodným hodnotám – a teda len relatívne krátkodobý výkyv cien dlhopisových fondov,“ predpokladá Ďurana.
Cena akcií zase podľa neho výrazne klesla kvôli významnej, ale v zásade lokálnej udalosti. Nie je však dôvod myslieť si, že v dlhodobom horizonte opäť nenastúpia svoj dlhodobý rastový trend.
„Fundamenty zostávajú silné – ekonomiky rastú, zisky firiem sú solídne. Geopolitické šoky sú nepríjemné, ale dočasné. Samozrejme, rýchlosť, s akou sa akciové, resp. dlhopisové trhy zotavia, závisí od dĺžky a hĺbky súčasnej krízy,“ doplnil Ďurana.
