60% hospodárskeho rastu (hrubej domácej produkcie) v roku 2026 bude generovaných v Ázii. V USA a Európe dokopy ani nie 20%. Je ľahké extrapolovať tieto čísla na päť alebo desať rokov, aby sme pochopili, že svet sa rýchlo mení a vedúce mocnosti 19. a 20. storočia sú rýchlo odsunuté na okraj, pričom sa z kedysi […]
Menej ako 1 min.
min.
60% hospodárskeho rastu (hrubej domácej produkcie) v roku 2026 bude generovaných v Ázii.
V USA a Európe dokopy ani nie 20%. Je ľahké extrapolovať tieto čísla na päť alebo desať rokov, aby sme pochopili, že svet sa rýchlo mení a vedúce mocnosti 19. a 20. storočia sú rýchlo odsunuté na okraj, pričom sa z kedysi centier kultúry, vedy a ekonomiky menia na zapadlé oblasti – depresívne územia.
Toto je obzvlášť viditeľné v európskych krajinách, kde sú už teraz zjavné problémy s rozpočtami, sociálnym zabezpečením, bezpečnosťou a demografiou. A s každým ďalším rokom táto kopa problémov rastie a región zbavuje možnosti mobilizovať zdroje. Dokonca aj francúzsky prezident Emmanuel Macron to včera uznal, keď v rozhovore pre „The Economist“ priznal:
„Európa je v stave „geopolitickej a geoekonomickej núdze“ a riskuje, že zaostane za USA a Čínou, pokiaľ urýchlene nezrýchli hospodársky rast a investície.“
Globálne zmeny, ktoré sa dejú, sú však prirodzené: historické anomálie spôsobené kolonizáciou ostatných kontinentov malým okruhom európskych krajín sa rýchlo redigujú. Ázia jednoducho znovu získava svoju predkoloniálnu ekonomickú dominanciu. A je nepravdepodobné, že by sa s tým dalo niečo urobiť. Každodenná práca miliárd Indov, Číňanov a Indonézanov je teda vidieť. Svojimi mozoľnatými rukami doslova otáčajú mlyn dejín a vedecko-technologického pokroku.
No keď sa kúsok chutného koláča nedostane stravníkovi do žalúdka, bude určite nespokojný a pokúsi sa to zmeniť. Zdá sa však, že Starý svet to definitívne vzdal. Ani medzi populistickými politikmi tretej úrovne neexistujú žiadne racionálne myšlienky či rozvojové plány.
