Ako sa Únia začala zaoberať znížením ochrany vlka a čo s tým má jeden konkrétny poník

Európske voľby rozhodnú aj o ďalšom osude divokých šeliem. Európska komisia totiž navrhuje oslabiť status ochrany vlka dravého. Hlavným dôvodom sú škody, ktoré spôsobujú farmárom naprieč Európou. Slovensko to podporuje.

Článok pôvodne vyšiel v prílohe magazínu Prečo chránime zvieratá, ktorý vydal magazín Denník N. 

Spor o odstrele vlka dravého je jednou z mála istôt slovenskej politiky. Keď sa už zdá, že spoločnosť dohodnutá na spôsobe spolunažívania so šelmami, objaví sa niekto, kto to chce zmeniť. Najnovšie otázku ochrany vlka otvorilo ministerstvo pôdohospodárstva. Pre novú poľovnícku sezónu navrhlo odloviť 60 jedincov.

Lenže kým dávnejšie sa dalo skôr hovoriť o slovenskom špecifiku, teraz otázkou ochrany vlka zaoberá celá Európska únia.

Začalo to listom siedmich členských krajín, ktoré vyzvali Európsku komisiu, aby prehodnotila prísnu ochranu vlka dravého. Tvrdili, že striktná ochrana mäsožravých šeliem spôsobuje nárast ich populácií, čo vedie k čoraz častejším útokom na chovy poľnohospodárskych zvierat. Pod výzvou bol podpísaný aj vtedajší minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, nominant strany OĽaNO.

„Rastúca hrozba útokov veľkých šeliem vedie v podhorských oblastiach k tomu, že čoraz viac poľnohospodárov úplne končí s chovom alebo podstatne skracuje obdobie pastvy,“ píše sa v liste.

Na ich stranu sa rýchlo pridal aj Európsky parlament. Europoslanci sa dohodli na uznesení, ktoré od exekutívy EÚ žiada oslabiť status ochrany vlka.

Komisia o tom najskôr nechcela ani počuť, no v jednom momente úplne otočila. Dnes sa už európski novinári prakticky zhodujú na tom, že zlom nastal 1. septembra 2022. Vtedy došlo k jednému z útokov vlka na farme v nemeckom Hannoveri. Médiá informovali, že pozabíjal 13 zvierat vrátane jedného koňa. Neskôr sa ukázalo, že išlo o poníka. Jeho majiteľkou bola predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen.

Potom udalosti nabrali rýchly spád. Komisia odrazu priznala, že s vlkom začínajú mať problémy aj regióny, kde sa predtým vôbec nevyskytoval a problémy týka má čoraz viac farmárov. Oznámila preto, že začína s zberom dát od miestnych komunít a vedcov. Mali by ukázať, ako je na tom populácia vlka a aké sú škody na hospodárskych zvieratách.

Už o mesiac neskôr prekvapila Komisia správou, že na základe „podrobnej analýzy“ dospela k záveru: koncentrácia vlčích svoriek je pre Úniu „skutočnou hrozbou“. Navrhuje preto, aby už vlky neboli „prísne chránené“, ale len „chránené“. Vyškrtnutie jedného slova znamená, že štátne a regionálne úrady budú môcť oveľa slobodnejšie rozhodovať o ich love.

Lenže je poľovanie na vlky vôbec opatrením, ktoré pomôže poľnohospodárom? Nie sú aj iné, účinnejšie spôsoby, ako zabrániť stretom divokých a hospodárskych zvierat? Vďaka dlhoročným diskusiám o vlkovi môže byť európskym laboratóriom na tieto odpovede Slovensko.

Odhady a dohady

Vlk a ďalšie mäsožravé šelmy sú dnes v EÚ striktne chránené Smernicou o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov. Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov len výnimočne. Slovensko túto výnimku ale dlho uplatňovalo, keď agrorezort každoročne určoval kvóty na lov vlka.

Ministerstvo životného prostredia v roku 2021 vyhláškou k zákonu o ochrane prírody zaradilo vlka dravého medzi chránené živočíchy. Tým začal platiť zákaz jeho lovu, odchytu či chovu. Od roku 2023 nebol u nás človekom oficiálne usmrtený ani jeden vlk. Predtým za desať rokov bolo zastrelených 1 800 jedincov.

Aj vďaka tomu si médiá začali viac všímať každý jeden útok vlkov na hospodárske zvieratá. Čiernu noc si vlani zažil oravský salaš v Zázrivej, kde svorka na jednom záťahu zabila 90 oviec a ďalšie desiatky zmrzačila. Miestny chovateľ za pár hodín prišiel o polovicu stáda. „Strety rastú násobne,“ opisuje riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz Slavomír Reľovský. „Predtým bolo šeliem podstatne menej,“ naznačuje, kde je podľa neho hlavná príčina.

Je to skutočne tak? Problém je, že nevieme. A nevie to ani Európska komisia.

Keď zverejnila vlastnú analýzu, priznala, že pre nepredvídateľné správanie a nízku hustotu je monitoring vlka náročný. V roku 2023 sa podľa nej v celej EÚ pohybovalo asi 20 300 vlkov. No ide o odhad a Komisia sama priznáva, že veľmi hrubý. „Celkovo sa počet vlkov v EÚ zvyšuje,“ konštatuje, pretože pred desiatimi rokmi boli merania polovičné.

Podobne tápeme aj u nás. Slovenské úrady na rozdiel od medveďa nemajú v rukách odborne podložené údaje o počte vlkov. Program starostlivosti o vlka dravého ho odhaduje na 300 až 420 jedincov. Podľa náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraja Lukáča sa experti zhodujú na počte v rozmedzí 400 až 600 kusov.

Kľúčová otázka potom je, či je to veľa alebo málo. Podľa stále platnej európskej legislatívy je možné populáciu vlka regulovať len pri jeho „priaznivom stave“. Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že počet a veľkosť areálu jeho výskytu umožňuje opätovne šelmu loviť.

Počet ale nie je všetko, dôležitá je aj genetická rozmanitosť. Teoreticky je totiž možné mať veľkú populáciu, no s malo genetickou rozmanitosťou. To by bol pre jej prežitie aj pri vysokých počtoch vážny problém a dôvod, prečo radšej vlka nestrieľať.

DNA analýzy, ako hovorí ochranár Lukáč, ukazujú, že efektívna veľkosť populácie je nízka. „Na Slovensku máme tri geneticky odlišné populácie vlka: karpatskú, nížinnú a východnú. Karpatská populácia je na pokraji vyhynutia a môže ju zničiť akýkoľvek minimálny odstrel. Na Slovensko sa v tom prípade dostane nížinný druh vlka, čo nie je žiadúce,“ varuje.

Menej vlkov, viac škôd

Tak ako v Bruseli aj u nás sa nápad loviť vlka odôvodňuje rastúcimi škodami na stádach hospodárskych zvierat, hlavne oviec a hovädzieho dobytka. „Aktívny manažment populácie vlka dravého na Slovensku bude znižovať nebezpečenstvo pre hospodárske zvieratá a potenciálne aj pre ľudí,“ tvrdí agrorezort.

Chovatelia strhnutie zvieraťa musia hlásiť do Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (CEHZ). Tá vedie len súhrnné údaje za straty spôsobené šelmami. Z jej údajov vyplýva, že počet strát v čase rastie. Za ostatných desať rokov sa zvýšil skoro trojnásobne. Kým v roku 2013 chovatelia nahlásili 466 zabití, v roku 2022 to už bolo 1 335. Podobný vývoj je aj pri stratách na hovädzom dobytku.

Rovnaký trend potvrdzujú aj dáta o škodách spôsobených chránenými zvieratami, ktoré má ministerstvo životného prostredia. Ide o súhrn kompenzácií, ktoré štát vypláca chovateľom za zabité zvieratá.

Kým pred troma rokmi na náhradách zaplatil zhruba 270-tisíc eur, v roku 2022 to bolo bezmála milión eur. Len za dva roky tak náklady štátu na kompenzácie narástli 3,5-násobne. Najväčšie škody na zvieratách má s prehľadom na svedomí vlk dravý. V roku 2020 usmrtil zvieratá v hodnote 313-tisíc eur, o dva roky neskôr už ich hodnota bola 576-tisíc eur.

Rastúca krivka počtu evidovaných strát, ale aj peňažných škôd má spoločného menovateľa – nárast kompenzácií. Ak chce chovateľ od štátu náhradu, musí každé zabité zviera okamžite ohlásiť na okresnom úrade a následne regionálnemu veterinárovi, ktorý potvrdí, že zviera naozaj zahynulo po útoku šelmy.

Náročná byrokracia v minulosti chovateľov od oznamovania úhynov odrádzala. V roku 2021 došlo k navýšeniu odporúčaných cien za zabité zvieratá, čo zvýšilo motiváciu farmárov škody nahlasovať.

No Lukáč upozorňuje aj na ďalší graf. Ten v protiklade s tým, čo by človek očakával ukazuje, že škody na hospodárskych zvieratách rástli ešte viac vtedy, keď sa zvýšil odstrel vlkov. A naopak, po tom, čo vstúpil do platnosti zákaz jeho lovu podiel škôd spôsobených vlkom pri ovciach klesol.

Lukáč preto tvrdí, že odstrelom 60 vlkov sa nezmenšia škody na chovoch, ale naopak. „Je to dané biológiou života svorky, ktorá keď príde o vedúci pár, je menej efektívna v love a musí loviť aj hospodárske zvieratá, aby prežila,“ vysvetľuje.

Podľa ministerstva by ale podiel strát bol vyšší, keby sa bral do úvahy len počet hospodárskych zvierat chovaných v areáli šeliem a zároveň aj to, že uvedené údaje nezahŕňajú všetky vlkom usmrtené hospodárske zvieratá. Inými slovami hovorí, že číslo môžu skresľovať ovce v maštaliach a v regiónoch, kde vlky nežijú.

Faktom ale je, že pripisovať úpadok ovčiarstva na Slovensku len veľmi, by nebolo fér. Za ostatných desať rokov sa počty oviec znížili o štvrtinu, hovädzieho dobytka o 7 percent a kôz o 70 percent. Keby sme čísla porovnali s rokom 1990, pokles by bol ešte oveľa výraznejší. Pri ovciach z celkového úbytku tvoria straty spôsobené predátormi len 4 percentá kusov, pri dobytku a kozách zhruba jedno percento. Ide pritom o súhrnné údaje za všetky šelmy.

Vlk spôsobuje celoslovenské straty menšie ako jedno percento zo všetkých chovaných zvierat. Podľa Štátnej ochrany prírody navýšili úhyny v posledných troch rokoch až o 31 percent dve farmy na Slovensku. „Pasú ovce v jednej lokalite a odmietajú účinné preventívne opatrenia,“ tvrdí.

Dá sa to aj bez pušiek

V stredoslovenskej obci Strelníky má pasienkarstvo dlhú tradíciu. Dodnes sa na miestnych kopcoch od apríla do októbra pasie vyše tisícovka oviec družstva Bukovina. Zároveň je to aj kraj divokých šeliem:  medveďa hnedého a vlka dravého. Ich strety s ovčími čriedami tak nikdy neboli ničím výnimočným.

V minulosti valasi pásli len s pomocou takzvaných zavraciakov, teda malých psov, ktoré ovce udržiavajú pokope a dávajú pozor, aby sa žiadna nezatúlala. Šelmy ale rýchlo pochopili, že tieto plemená nie sú pre ne žiadnou hrozbou. To isté platí aj pre väčšie psy na reťazi.  „Neviem vyhodnotiť, či je šeliem u nás veľa, alebo málo, no viem, že nie sú hlúpe. Prečo by sa mali naháňať niekoľko kilometrov za srnou, keď si môžu prísť na salaš ako na švédske stoly,“ opisuje zootechnička družstva Alena Mikulínová

„Mávali sme veľa úhynov. Každý rok, hlavne v máji a v júni, sme zažívali najmä útoky vlka,“ dodáva a rukou ukazuje na les, odkiaľ zaútočil len pred niekoľkými dňami.

Išlo pritom o jediný výpad na stádo za ostatné tri roky. Farma sa voči nim začala aktívne brániť: okolo stáda postavili elektrické oplôtky a medzi ovce pustili aj iné psy – také, ktoré nútia predátory ich útok dvakrát premyslieť.

Najviac sa im osvedčili stredoázijské ovčiaky. Sú vyšľachtené tak, aby vedeli dobre pracovať s voľne pasenými ovcami pasenými a súčasne mali v sebe aj ochranársky pud. Keď šelma zaútočí, neujdú. Podstatné je, aby boli pustené na voľno.

„Nemôžem povedať, že by počet útokov rástol. Je to vďaka tomu, že sa začali používať veľké psy a elektrické oplôtky. No na druhej strane je s tým viac práce,“ vysvetľuje dôvody, prečo sa iné farmy do preventívnych opatrení nehrnú. A pridáva ešte jeden paradoxný dôvod – kompenzácie za zabité zvieratá.

Dnes za jednu strhnutú, úžitkovú ovcu chovateľ dostane zhruba 470 eur, v prípade plemenných kusov je to ešte o 20 percent viac. Za takú cenu bežne ovcu nepredá. „Zároveň to ani nemotivuje chovateľov, aby si stádo nejak obzvlášť strážili. Kompetentní vyhodnotili, že je pre nich jednoduchšie zaplatiť, aby mali pokoj a neriešili problém s predátormi,“ myslí si.

Od januára 2023 vstúpila do platnosti vyhláška, na základe ktorej sú chovatelia oviec, kôz či hovädzieho dobytka povinní zavádzať preventívne opatrenia na ochranu stád, napríklad stálu prítomnosť pastiera či voľne pustených strážnych psov.

Ministerstvo pôdohospodárstva sa rozhodlo motivovať chovateľov k investíciám do prevencie z európskych agrodotácií. Ako ale vysvetľuje šéf slovenských ovčiarov, ide len o jednorazovú podporu. Opatrenia sú pre chovateľov drahé. „Obrovské náklady idú na údržbu preventívnych opatrení aj na chov psov. Sú to náklady, ktoré nás zase stavajú do znevýhodnenej pozície voči tým zahraničným chovateľom, ktorí problémy so šelmami neriešia“.