Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen vyhlásil, že európske domácnosti aj priemysel už v tomto roku ušetria 45 miliárd eur za energie a suma narastie na 260 miliárd ročne do roku 2040. Detaily predstavil v konkrétnych opatreniach a číslach. „Európania potrebujú viac energie za menej peňazí. To platí rovnako pre podniky, ako aj pre […]
Menej ako 1 min. min.
Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen vyhlásil, že európske domácnosti aj priemysel už v tomto roku ušetria 45 miliárd eur za energie a suma narastie na 260 miliárd ročne do roku 2040. Detaily predstavil v konkrétnych opatreniach a číslach.
„Európania potrebujú viac energie za menej peňazí. To platí rovnako pre podniky, ako aj pre obyvateľov. Draghiho správa o konkurencieschopnosti bola jasná, energetiku spomína 700 krát“ povedal v stredu pri predstavení Akčného plánu pre dostupné energie eurokomisár Dan Jørgensen.
„Prečo? Pretože vysoké ceny energií poškodzujú našu schopnosť konkurovať. Platíme 2-3 krát viac za energiu v našich priemyselných odvetviach v Európe, než koľko platia naši konkurenti v USA a Číne. A takmer 47 miliónov Európanov si minulý rok nemohlo dovoliť dostatočne vykurovať svoj domov,“ zdôraznil.
Kolégium preto zostavilo stratégiu, ktorá prináša opatrenia na zníženie poplatkov za energie, dokončenie Energetickej únie, prilákanie investícií a zvýšenie pripravenosti na prípadné krízy.
Plán je tiež kľúčovou súčasťou Dohody o čistom priemysle, čo znamená, že nemá priniesť úľavu len domácnostiam, ktoré trápia vysoké účty za elektrinu či kúrenie, ale aj priemyslu zápasiacemu s vysokými výrobnými nákladmi.
Úspory, ktoré vďaka plánu podľa Komisie štáty Únie dosiahnu, sú astronomické: odhad je, že pôjde o 45 miliárd eur už v roku 2025 a postupne sa budú zvyšovať až na 130 miliárd eur ročne do roku 2030 a 260 miliárd eur do roku 2040.
Kratšie povoľovanie a silnejšie siete
„Ceny poženieme nadol a konkurencieschopnosť nahor. Zásadné zlacnenie v Európe sme už dosiahli zdvojnásobením využívania obnoviteľných zdrojov. S Plánom pre dostupné energie sa posunieme o ďalší krok vpred,” povedala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen.
Viac obnoviteľných zdrojov podľa Akčného plánu prinesie vyššiu energetickú efektívnosť. Jedným z hlavných problémov, ktorým dnes podľa Komisie čelí sektor obnoviteľnej energie, sú extrémne dlhé povoľovacie procesy.
„Tieto časy výrazne skrátime. V súčasnosti často trvá schválenie projektov aj desaťročia. Naším cieľom je výrazne znížiť tieto lehoty tak, aby pre jednoduché projekty povoľovací proces netrval dlhšie ako 6 mesiacov,” spresnil Jørgensen. Pre väčšie a zložitejšie projekty by to nemalo byť viac ako dva roky.
S týmto všetkým úzko súvisí aj zlepšenie prepojenia energetických systémov v Európe. Plán počíta so zdvojnásobením využitia existujúcich sietí a prepojení ako aj zdvojnásobienia ich kapacity. To si vyžiada masívne investície do elektrických sietí a prepojovacích infraštruktúr.
Samostatný trh s plynom bez Ruska
Ďalšou prioritou Komisie je oddeliť ceny plynu od cien elektriny. Odporúča to aj Draghiho správa. V Pláne pre dostupné energie navrhuje vytvoriť spolu s Európskou investičnou bankou (EIB) schému v odhadovanom objeme 500 miliónov eur, v rámci ktorej podporia vytváranie dohôd o nákupe energií (PPA) a podporia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Jørgensen chce zaviesť aj ďalšie zmeny v oblasti obchodovania so zemným plynom. „Stále v Európe nakupujeme ruský plyn a tým nepriamo pomáhame Putinovi financovať jeho vojnu. Od začiatku vojny sme doviezli fosílne palivá z Ruska v hodnote zodpovedajúcej cene 2 400 stíhačiek F-35. To nemôže pokračovať,” povedal.
Komisár sa odvoláva na japonský model a tvrdí, že v Európe existuje veľa možností, ako využiť fakt, že je obrovský trh a významný hráč. To by EÚ malo umožniť dosiahnuť nižšie ceny. „Dnes sú (ceny) príliš často extrémne vysoké, a preto musíme zabezpečiť, aby sme prostredníctvom transparentnosti, kontroly a prípadných sankcií dokázali tieto ceny znížiť,” dodal.
Jørgensenovi však analytici zároveň vyčítajú, že hovorí najmä o ukončení plynových väzieb na Rusko, zatiaľ čo EÚ naďalej investuje do plynovej infraštruktúry inde, napríklad vo forme dovozu LNG. To ohrozuje viaceré ciele – uhlíkovú neutralitu do roku 2050, stopku pre verejné financovanie fosílnych palív aj ciele najnovšieho nariadenie na obmedzenie únikov metánu.
Prekopať účty za energie
Komisia sa chce tiež zamerať na všetky tri zložky energetických účtov: náklady na siete a systémy, dane a poplatky a poplatky za dodávku. Členským štátom odporúča predovšetkým znížiť dane za elektrinu a umožniť jednoduchšiu zmenu dodávateľa, aby firmy súťažili o odberateľov výhodnejšími ponukami.
Tento návrh však zožal aj kritiku. Elisabetta Cornago, vedúca výskumná pracovníčka think tanku CEPS pre Euractiv uviedla, že takéto riešenie „zanecháva diery vo verejných rozpočtoch, takže nie je dlhodobo udržateľné“. Okrem toho, niektoré krajiny vrátane Slovenska už dnes majú priamu daň na elektrinu zhruba jedno euro, takže nemajú z čoho škrtať.
Oponuje jej štúdia Európskej komisie o cenách energií v roku 2024. V nej sa uvádza, že výdavky slovenských domácností na energie sú jedny z najvyšších v Európe aj kvôli poplatkom.
Prepočítava totiž kompletné zloženie ceny energie – vrátane daní a rôznych taríf. Podiel daní v cenách elektriny pre domácnosti v prvej polovici roku 2024 bol tak na Slovensku jeden z najvyšších v Európskej únii.
Komisia v správe zverejnenej 26. februára potvrdzuje, že úloha energetických daní vo vládnych príjmoch sa medzi členskými štátmi výrazne líši. V roku 2022 tvorili energetické dane v Bulharsku vyše 14 percent celkových daňových príjmov, zatiaľ čo v Rakúsku a Írsku to bolo len 2,5 percenta.
Výskumný analytik Bruegel Conall Heussaff napriek tomu konštatuje, že z hľadiska krátkodobých možností je aj zníženie taríf len prerozdelenie. Štáty môžu podľa neho rozhodnúť o tom, či budú náklady platiť domácnosti alebo priemysel, ale celkovú cenu to nezníži.
Reálnejšie opatrenie je podľa Heussaffa lepšie financovanie dlhodobých dohôd o nákupe energií (PPA). To chce Komisia dosiahnuť pomocou zapojenia Európskej investičnej banky (EIB).
