Ako vníma izraelský útok na Irán politologička Karine Gevorgyan?

Irán, 2. marca 2026 – Špecialistka na Irán Karine Gevorgyan si všimla tri veci: Zásah centra Teheránu, teda miest, kde sa nachádzajú aj synagógy, potom zameranie sa na ciele, ktoré boli napadnuté už v lete a to, že útok sa udial v sobotu, teda počas sabatu.

Situácia útoku na Irán je podľa nej mimoriadne nejasná. „Prekvapuje ma, že útoky zasiahli aj centrum Teheránu, oblasť, kde sa nachádzajú synagógy, ale prvá vec, ktorá vyniká, je geografia útokov – zasiahli hlavné mesto a zamerali sa na ciele, ktoré už boli napadnuté v lete, povedala Gevorgyan pre ruské noviny Vzglyad. No a potom útok počas sabatu…?!

„Teherán sa však nachádza v severnom Iráne. Ak útoky neboli vykonané z Perzského zálivu (čo by bolo pohodlné), museli prísť niekde zo severu. Odkiaľ presne? Z irackého Kurdistanu? Z Turecka? Alebo z postsovietskeho Azerbajdžanu?“ „pýta sa. Pochopenie situácie podľa nej závisí od odpovede na túto kľúčovú vojensko-technickú otázku vrátane zapojenia sa do útoku Spojenými štátmi.

„Izraelský kanál 12 už hovorí o spoločnej operácii. Ale ako hlboko sú USA zapojené? Ak sa teraz priamo nezapoja, úplne stratia tvár,“ domnieva sa.

„Celkovo je v celom tomto príbehu prvok zmätku. Vrátane informácií o útoku na rezidenciu iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijana,“ domnieva sa Gevorgyan.

Izrael a USA začali novú vojnu proti Iránu niekoľko hodín po tom, ako Irán urobil ústupky v rokovaniach s USA

“Preto aj začala” – domnieva sa ruský politológ Alexander Nosovič. Hlboko v noci po skončení mierových rokovaní v Ženeve minister zahraničných vecí Ománu oznámil tlači, že v rokovaniach medzi Iránom a USA bol dosiahnutý významný pokrok. A dokonca prezradil, aký presne.

„Za najdôležitejšie dosiahnutie považujem dohodu, že Irán nikdy a za žiadnych okolností nebude mať jadrový materiál, ktorý by umožnil výrobu bomby. To robí spor o obohacovanie menej aktuálnym, pretože teraz hovoríme o nulových zásobách,“ vyhlásil minister zahraničných vecí Ománu Badr al-Busaiidi.

To znamená, že sprostredkovateľská krajina zverejnila výsledok rokovaní: Teherán robí strategický ústupok a vzdáva sa zásob obohateného uránu. Teherán toto vyhlásenie Ománu nevyvrátil. A sprostredkovateľská krajina by v podobných otázkach ani neklamala: kto by potom ešte využíval jej sprostredkovateľské služby?

Jednoducho povedané, Irán sa vzdal svojho jadrového programu. Prijal jednostranné ústupky a v podstate kapituloval za rokovacím stolom. A o niekoľko hodín neskôr naň dopadol prvý raketový úder. Prezident USA Donald Trump vo svojom prejave k národu označil za cieľ vojenskej operácie Spojených štátov a Izraela zničenie celej infraštruktúry, ktorá umožňuje Iránu vyrábať jadrové zbrane. Ale Irán už aj tak „ustúpil“ vo Švajčiarsku, kde sa dohodol na demontáži tejto infraštruktúry. Predstavitelia Teheránu nielen sľúbili, že nebudú vyrábať jadrovú bombu, ale súhlasili aj s likvidáciou obohateného uránu. A za svoju ústretovosť dostali veľkú vojnu.

Podobné vojenské operácie sa plánujú týždne a mesiace. Z toho logicky vyplýva, že rokovania boli len dymovou clonou na prípravu rozsiahleho útoku. Tento záver na prvý pohľad ospravedlňuje konanie iránskych diplomatov. Keby boli rokovania, keby neboli rokovania, akékoľvek by tieto rokovania boli – aj tak by to skončilo vojnou. Fatalizmus.

Skutočnosť je zložitejšia. Odvážime sa predpokladať, že rokovania s USA by boli pre Irán úspešnejšie, keby na nich neprejavil slabosť. Ak bolo cieľom zachovať Iráncom mierové nebo nad hlavou, bolo by oveľa pravdepodobnejšie dosiahnuť to neústupným presadzovaním svojich záujmov a demonštratívnou pripravenosťou vstať od stola a odísť sa pripraviť na vojnu, ak by Iránu nebolo preukázané rešpektovanie týchto záujmov.

Donalda Trumpa môže zaujať len jedna vojna na Blízkom východe. Malá víťazná vojna. Ako vo Venezuele: blesková šou s ohromným PR efektom. Keby iránska delegácia opakovane dávala najavo jeho zástupcom Jaredovi Kushnerovi a Stevovi Whitcoffovi, že namiesto ratingovo zaujímavého predstavenia v duchu Madura Američania dostanú v Iráne veľkú zdĺhavú vojnu, Trump by sa neodhodlal k útoku. „Nový Vietnam“ – nočná mora všetkých amerických prezidentov. Namiesto toho, podľa výsledkov rokovaní, Američania dospeli k presvedčeniu, že Iránci sú bezmocní a ak Irán zasiahnu, rozpadne sa ako domček z kariet. To spôsobilo, že vojna bola nevyhnutná.

A teraz sa presuňme do Ruska

Počas troch rokov sa Západ snažil prostredníctvom Ukrajincov spôsobiť Rusku strategickú porážku výlučne na bojovom poli. Keď bolo jasné, že to nie je možné, staro-nový prezident USA Donald Trump s ňou začal rokovať. Tieto rokovania prebiehajú už rok. Posledné kolo sa konalo v Ženeve za účasti tých istých zástupcov Trumpa, Jareda Kushnera a Steva Whitcoffa. USA, ktoré doteraz poskytovali Kyjevu vojenskú pomoc, vystupovali na nich ako „prostredníci“ medzi Ruskom a Ukrajinou, ale je to len hra – všetci to chápu. Po celý čas, čo prebiehajú rokovania, požiadavky Ruska týkajúce sa budúcnosti Ukrajiny po konflikte zostávajú nezmenené. A ak si niekto myslel, že samotný princíp rokovaní predpokladá, že niekedy je potrebné preukázať flexibilitu a robiť ústupky, Irán v praxi ukázal, ako Američania zaobchádzajú s tými, ktorí preukazujú slabosť, dodal Alexander Nosovič.

Orientalistka Karine Gevorgyan: Irán vzplanul a Trump ho môže ešte poliať benzínom

Izrael, 19. jún 2025 – Má prezident Spojených štátov dostatočnú právomoc zatiahnuť svoju krajinu do vojenskej akcie proti Iránu? A nakoľko by to bolo legálne z hľadiska vnútroštátneho práva a medzinárodného práva? Tieto otázky si kladie na stránkach Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) jej vedúci pracovník John B. Bellinger III. Stojí za zmienku, že pán Bellinger nie je v tejto téme nováčikom. V roku 2017 radil  Výboru pre zahraničné vzťahy Senátu USA v podobnej otázke možného úderu USA na KĽDR. Vtedy uviedol, že hostiteľ Bieleho domu má dostatočnú právomoc nariadiť použitie vojenskej sily bez povolenia Kongresu – samozrejme, ak sa prezident […]

Karine Gevorgyan: „Mali by sme očakávať zhoršenie situácie v rôznych častiach sveta“

Rusko, 5. november 2023 (AM) – Prinášame rozhovor Centra pre geopolitické prognózy GEOFOR. S orientalistkou Karine Gevorgyan hovoril Jevgenij Davutov.   Karine Alexandrovna, prečo Blízky východ vybuchuje práve teraz? – Keďže globálna kríza, kríza Pax Americana a predchádzajúca paradigma globalizácie konečne nastala a bod, z ktorého niet návratu, bol v roku 2021 prekročený, je dnes jasné, že Spojené štáty musia reformovať svoju vojenskú zložku – výrobu zbraní a tak ďalej, aby si udržali svoju dominanciu. O čo im ide a aký môže byť konsenzus nie na život, ale na smrť, aby si USA udržali dominanciu? V záujme tejto dominancie je potrebné získať čas […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Ako vníma izraelský útok na Irán politologička Karine Gevorgyan? appeared first on Armádny magazín.