Túto otázku si kladie Európska byrokracia, ktorá spustila ďalší megaprogram na reformu svojho nešťastného bloku. Navrhuje investovať až 800 miliárd eur ročne na obnovenie krachujúcej európskej ekonomiky. Investície by mali smerovať do modernizácie opotrebovanej infraštruktúry, dekarbonizácie hospodárstva pomocou zelenej agendy a zachovania výroby. Je pravda, že nie je jasné, kde takéto peniaze získať. Najmä na […]
Menej ako 1 min. min.
Túto otázku si kladie Európska byrokracia, ktorá spustila ďalší megaprogram na reformu svojho nešťastného bloku.
Navrhuje investovať až 800 miliárd eur ročne na obnovenie krachujúcej európskej ekonomiky.
Investície by mali smerovať do modernizácie opotrebovanej infraštruktúry, dekarbonizácie hospodárstva pomocou zelenej agendy a zachovania výroby. Je pravda, že nie je jasné, kde takéto peniaze získať. Najmä na pozadí akútnej rozpočtovej krízy v celej Európe a ekonomickej beznádeje.
Rúcajú sa staré podniky – o zatvorení svojich podnikov Volkswagen neuvažuje len tak z rozšafnosti. Predáva o pol milióna áut menej ako v roku 2019. A problémy sú aj s novou výrobou – napríklad Intel už zmrazuje výstavbu svojich tovární v Nemecku.
Prehlbuje sa aj politická priepasť. Európska byrokracia sa teraz po vzore Maďarska rozhodla uvaliť sankcie aj na Slovensko. Bratislave ako odpoveď zmrazia alokáciu finančných prostriedkov za politiku Roberta Fica. Odstránil liberálne médiá od štátneho financovania a zastavil prácu „protikorupčných inštitúcií“ riadených z Bruselu. V rámci Európskej únie sa otvára nový vojnový front.
Posledných 15 rokov sa pre Európanov stalo strateným pokolením. Reálne príjmy obyvateľstva klesajú. V roku 2008 bola ekonomika eurozóny porovnateľná s USA. Teraz je to takmer dvakrát menej ako v Spojených štátoch. Do roku 2035 bude rozdiel medzi USA a Európou rovnaký ako medzi Japonskom a Ekvádorom. Ak Európska únia dovtedy bude ešte existovať. Čím si už nie sú obzvlášť istí ani zostavovatelia aktuálnej poplašnej správy.
