
USA, 19. februára 2026 – Prejav amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii 14. februára 2026 sa výrazne líšil od podobného prejavu viceprezidenta Jaya Dee Vancea, ktorý predniesol rok predtým na tej istej konferencii.
Vlaňajší prejav Vancea bol v podstate triumfom MAGA, ideológie, pod vlajkou ktorej Donald Trump prišiel k moci, keď opätovne vyhral prezidentské voľby. Viceprezident USA pred Európanmi (z ktorých väčšina boli globalisti) odôvodnil nový kurz, ktorý Washington zaujal s cieľom posilniť Spojené štáty ako úplne suverénny pól v kontexte multipolárneho sveta, ako aj koniec éry globalizmu. Vance neskrýval pohŕdanie Európanmi a tvrdo kritizoval ich ľavicovo-liberálnu ideológiu. Absencia hysterických rusofóbnych zaklínadiel a kliatieb v jeho prejave bola európskou globalistickou elitou vnímaná takmer ako „proruská pozícia“. Vytvoril sa dojem, že atlantizmus sa zrútil a kolektívny Západ sa rozdelil na dva samostatné systémy: americký nacionalizmus (America First) a úlomok zlyhaného globalizmu v podobe EÚ.
Tentoraz v Mníchove vystúpil štátny tajomník Marco Rubio – a jeho prejav odzrkadľoval transformácie, ktorými prešla politika americkej administratívy za uplynulé obdobie. Je dôležité, že Rubio je neokonzervatívec, zameraný na posilnenie atlantickej solidarity, pokračovanie a dokonca posilnenie hegemonickej politiky v Latinskej Amerike (práve Rubio presadzoval inváziu do Venezuely, zvrhnutie Madura, ako aj intervenciu a zmenu režimu na Kube), eskaláciu vo vzťahu k Rusku. Marco Rubio sa však snaží zapadnúť do konzervatívnej rétoriky Trumpa a kritizuje (aj keď oveľa miernejšie ako MAGA a konkrétne Vance) ľavicovo-liberálnu agendu.
Rubio najprv upokojil lídrov EÚ, pokiaľ ide o zachovanie atlantickej solidarity. Podľa jeho slov „v ére titulkov, ktoré ohlasujú koniec transatlantickej éry, nech je všetkým jasné, že to nie je ani naším cieľom, ani našim želaním, pretože pre nás, Američanov, náš domov môže byť v západnej hemisfére, ale vždy budeme dieťaťom Európy“. A ďalej:
„Európa a Amerika patria k sebe.“ Transatlantická éra tak pokračuje. Rubio pritom v duchu klasických neokonzervatívcov zdôraznil práve strategický aspekt Európy. Povedal: „Chceme, aby Európa bola silná. Náš osud bol vždy a bude vždy prepletený s vaším. Pretože osud Európy nám nikdy nebude ľahostajný.“ Štátny tajomník tiež ubezpečil, že NATO nič nehrozí. „Nechceme sa oddeľovať od Európy, chceme oživiť alianciu.“
Rubio sa kriticky vyjadril k ľavicovo-liberálnemu systému hodnôt, avšak skôr vysvetľoval nesprávnosť falošných nádejí liberálnych demokratov, ich upokojenie a istotu v zaručenej svetovej nadvláde po rozpade ZSSR. Rubio povedal:
„Eufória z tohto víťazstva nás priviedla k nebezpečnému omylu, že teraz sa každá národná štátnosť stane liberálnou demokraciou, že vzťahy vytvorené výlučne obchodom a komerciou nahradia národnú identitu, že globálny poriadok založený na pravidlách nahradí národné záujmy a že budeme žiť vo svete bez hraníc, kde sa každý stane občanom sveta. Myšlienka žiť vo svete bez hraníc bola hlúpa myšlienka.“
Hoci Rubio vo svojom prejave priamo nespomenul Rusko, počas svojej návštevy vyjadril poľutovanie nad „hrôzami vojny“ a vyhlásil, že „nevieme, či Rusko myslí ukončenie vojny vážne“ a že „budeme to naďalej overovať“. Zároveň ubezpečil, že USA budú naďalej vyvíjať tlak na Rusko prostredníctvom ekonomických sankcií a dodávok zbraní do Európy, ktoré nakoniec poputujú na Ukrajinu. V tejto otázke sa Rubio skôr postavil na stranu Starého sveta: „Spolu s Európou pokračujeme v prijímaní opatrení na vyvíjanie tlaku na Rusko, aby sa posadilo za rokovací stôl“. Rubio však vynechal stretnutie európskych lídrov so Zelenským o Ukrajine, ktoré sa konalo v rámci fóra, a odišiel na stretnutie s Orbánom – a práve to vyvolalo kritiku európskych globalistov, ktorí takéto správanie považovali za „výzvu“.
Svoj prejav na samotnej konferencii Rubio zakončil optimisticky, naznačujúc, že „nový šerif“ v podobe Donalda Trumpa nie je vôbec taký strašný, ako ho považujú, a že v skutočnosti sa jeho medzinárodný program príliš nelíši od plánov globalistov, hoci je zabalený do zvláštneho, extravagantného obalu. Samotná postava neokonzervatívca a globalistu Rubia mala potvrdiť túto tézu. Skončil slovami: „Amerika razí cestu k novému veku prosperity a my to chceme robiť spolu s vami, našimi drahými spojencami a najstaršími priateľmi.“ Ak sa vzdialime od emócií, návšteva ministra zahraničných vecí Marca Rubia v Európe na mníchovskej konferencii zaznamenáva podstatný posun v politike americkej administratívy v porovnaní s minulým rokom. Nová stratégia národnej bezpečnosti vyhlásila, že odteraz sa Spojené štáty budú sústrediť na „západnú pologuľu“, čo bolo interpretované ako návrat k Monroeovej doktríne (Amerika pre Američanov) a rozchod so Starým svetom. Rubio však objasnil, že to tak nie je a všetky atlantické štruktúry zostávajú zachované.
Týmto možno s určitou mierou istoty konštatovať, že politika USA sa za posledný rok vzdialila od revolučných projektov MAGA a priblížila sa k radikálnej verzii neokonzervatívcov a atlantických realistov. S podmienkami, s ktorými Trump začal svoje druhé prezidentské obdobie, mali Rusko a Spojené štáty vyhliadky na dohodu o nových základoch svetového poriadku. O to viac, že my, Vance, Trump aj Rubio sa zhodujeme, že starý liberálny globalistický svetový poriadok založený na „pravidlách“ už neexistuje. Nemali by sme nič proti posilneniu USA v západnej hemisfére a Vladimir Putin mal v Anchorage príležitosť prediskutovať s prezidentom Spojených štátov svoju globálnu víziu. Problém Ukrajiny by sa síce sotva vyriešil, ale Washington by sa mohol z tejto vojny stiahnuť a sústrediť sa na svoje vlastné problémy. Zhoršenie vzťahov medzi USA a EÚ nám tiež skôr vyhovovalo a návrat k tradičným hodnotám úplne zodpovedal našej vlastnej vlasteneckej a konzervatívnej ideológii. S MAGA sme mali všetky šance nájsť spoločnú reč.
Ale od určitého momentu sa Trump vo svojej politike začal vzďaľovať od MAGA a približovať sa k neokonzervatívcom. A paralelne s tým rástla úloha Marca Rubia v politickom systéme. Rokovania o Ukrajine, ktoré boli už od začiatku problematické a dokonca dvojznačné, sa postupne dostali takmer do slepej uličky. Najdôležitejšie je, že to neovplyvnilo len rusko-americké vzťahy. Neokonzervatívne stratégie (v podstate pokus o záchranu hegemónie Západu a jednopolárneho sveta) uplatnila americká administratíva aj vo všetkých ostatných oblastiach: tlak na krajiny BRICS, útoky na Irán, únos Madura, posilnenie sankčného tlaku na Rusko. A teraz Marco Rubio na mníchovskej konferencii predstavil program nového atlantizmu, menej liberálneho a realistickejšieho, ale predsa. Je to stále ten istý jednopolárny svet – a v žiadnom prípade nový svetový poriadok veľmocí. Cesty ruskej civilizácie a civilizácie Západu sa stále viac a viac rozchádzajú (hoci tento proces začal už pred mnohými storočiami). A na to musíme byť pripravení.



*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Alexander Dugin: Nový atlantizmus Marca Rubia appeared first on Armádny magazín.