Americké Grónsko na mape s desiatkami miliónov zobrazení

USA, 5. januára 2026 – Zverejnila ju na sociálnej sieti X Katie Miller, tlačová tajomníčka viceprezidenta Penca počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa. Tiež konzervatívna poradkyňa a manželka súčasného poradcu pre vnútornú bezpečnosť Stephena Millera. Seriózna osoba, ktorá si nebude zverejňovať len tak čo sa jej zachce a ohrozovať tým aj vysoký úrad manžela v administratíve prezidenta Trumpa.

Tým viac, že práve Stephen Miller pred dvoma týždňami vyhlásil, že venezuelská ropa patrí USA. Mapka sa objavila bezprostredne po zajatí Nicolasa Madura s manželkou, pričom je sprevádzaná jediným anglickým slovom „SOON”, čo znamená skoro. Mnohí aj západní analytici nevylučujú možnosť, že prezident Trump sa po Venezuele pokúsi prevziať kontrolu nad Grónskom, a to aj napriek snahe Dánska tomu zabrániť. Americký prezident sa netají naliehavou potrebou získať územie tohto ostrova, aby mal prístup k Arktíde. Podľa britských novín The Guardian však Trump môže opäť demonštratívne ignorovať medzinárodné pravidlá, ako to urobil v prípade Venezuely, keď už predtým nevylúčil absolútne nič pri otázke o použití sily. A v nedeľu 4.1. 2026 v rozhovore pre The Atlantic prezident Trump uviedol, že (USA) Grónsko absolútne potrebujú a vidí ostrov obklopený, prípadne obkľúčený ruskými a čínskymi loďami.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že úspech USA vo Venezuele len posilnil Trumpovu sebadôveru a vydláždil cestu pre ďalšie vojenské akcie. Irán a Grónsko by mohli byť ďalšími teritóriami, na ktoré sa prezident Trump zameria. Už vyhlásil potrebu „podporiť protestujúcich” v Iráne, chce pomôcť aj kubánskemu ľudu a svoje odporúčania už adresoval aj prezidentovi Kolumbie. O Mexiku najnovšie hovorí v tej súvislosti, že ho neriadi prezident ale drogové kartely.

Dánsko už samozrejme protestovalo, nemá zmysel sa tým podrobne zaoberať. Indická správa v angličtine o mapke Katie Miller:

Čo je viac než Grónsko? Snáď už len Kanada. Ale zostaňme pri ostrove, ktorý je z pohľadu prezidenta Trumpa dôležitý pre americkú národnú bezpečnosť a nejde pri ňom o nerastné bohatstvo. To sa v Grónsku, resp. jeho pobrežných šelfoch nachádza vo forme uránu a kovov vzácnych zemín, vrátane významných ložísk neodýmu a asi 50 miliárd barelov ropy a plynu. Aktuálne sa bohatstvo Grónska takmer nevyužíva a Dánsko ostrov dotuje miliardami dánskych korún ročne. Tie by samozrejme mohlo po odovzdaní Grónska USA ušetriť a úspory použiť napríklad na kúpu amerických zbraní pre Ukrajinu.

Akvizícia Grónska by USA poskytla kontrolu nad ostrovom, ktorý považujú za kľúčový pre svoju obranu a ktorý je z ich pohľadu bezpečnostnou čiernou dierou. Jeho 44 000 km dlhé pobrežie je ťažké monitorovať, nie ešte dôsledne kontrolovať a problémy z toho vyplývajúce zasahujú do niekoľkých domén, námornej, vzdušnej aj kozmickej. Z námorného pohľadu ide o evergreen GIUK Gap, snaha zvýšiť kontrolu nad hrdlom fľaše alebo škrtiacim uzlom v severnom Atlantickom oceáne medzi Grónskom, Islandom a Britskými ostrovmi, resp. zabrániť prieniku nepriateľských plavidiel z Nórskeho mora k východnému pobrežiu USA.

Z pohľadu kontroly vzdušného priestoru Spojené štáty považujú Grónsko za životne dôležitý pre ich vlastnú a kanadskú protivzdušnú obranu. Spojené štáty požadovali, aby Dánsko zabezpečilo lepší dohľad nad vzdušným priestorom nad Grónskom, v roku 2022 štúdia RAND navrhla integráciu Grónska do Severoamerického veliteľstva protivzdušnej obrany (NORAD) ako prostriedok na zmiernenie nedostatkov dánskej protivzdušnej obrany.

Nedávno vzniklo aj americké veliteľstvo kozmických síl USSF. Z jeho pohľadu sa súčasné vojenské operácie sa stali závislými od satelitov na polárnej obežnej dráhe. Akýkoľvek satelit na polárnej alebo slnečnej synchrónnej obežnej dráhe, ako napríklad tie v kritických komunikačných, obrazových a meteorologických konfiguráciách si vyžaduje arktickú pozemnú stanicu pre konzistentné sledovanie, telemetriu a riadenie. Základňa Vesmírnych síl Spojených štátov v Grónsku, Pituffik Space Base, je jedným z dvoch arktických zariadení dostupných Spojeným štátom, druhým je stanica Clear Space Force na Aljaške. Potenciálna strata Vesmírnej základne Pituffik po získaní nezávislosti Grónska a jeho príklone k Ruskej federácii alebo Číne by pre Spojené štáty mala v kozmickej doméne vážne následky.

Tým viac, by došlo k získaniu prístupu k arktickému nerastnému bohatstvu a severných morských trás prostredníctvom Grónska Ruskom, nehovoriac už o Číne, ktorá nebola arktickou mocnosťou.

Rusko pred mesiacom v baltických lodeniciach založilo kýl atómového ľadoborca Stalingrad:

Na základniach v Grónsku by tiež mohli USA bezpečne rozmiestniť svoj strategický útočný potenciál, prípadne jeho časť, je to najväčší ostrov na svete s rozlohou 2,175 milióna štvorcových kilometrov.

A tak, súčasnosť je len pokračovaním histórie. USA už uskutočnili hlavné pokusy o získanie Grónska v rokoch 1867, 1910, 1946, 1955, 2019 a 2025. Prvý pokus prebiehal súčasne so získaním Aljašky a riadil ho ten istý človek Wiliam H. Seward, ktorý chcel Dánsku ponúknuť 5,5 milióna USD v zlate. To bol takmer hotový deal ale Seward pravdepodobne nedal Dánsku ponuku potom, čo americký kongres odmietol súbežne akvizíciu Dánskej východnej Indie. Tá sa teraz volá Americké panenské ostrovy a USA ich kúpili až v roku 1917 za 25 milióna USD (Svätý Tomáš, Svätý Ján a Svätý Kríž).

Zaujímavou hrou bol pokus 1910 roku. Išlo tam o to, že Dánsko si malo s USA vymeniť Grónsko za filipínske ostrovy Mindanao a Palawan. Tie si ale nesmelo nechať, malo si ich s Nemeckom vymeniť za Severné Šlezvicko, ktoré ale nakoniec Dánsko získalo o desať rokov neskôr po porážke centrálnych mocností v prvej svetovej vojne.
Počas druhej svetovej vojny po kapitulácii Dánska sa v Grónsku vylodili americké vojská, ktoré mali obavu z využitia ostrova mocnosťami osy a nachádzalo sa tam aj jediné ložisko kryolitu, ktorý sa používal pri výrobe hliníka. Po ukončení druhej svetovej vojny sa dánska vláda až do roku 1948 pokúšala o odsun, prípadne repatriáciu amerických vojsk, tie však na ostrove ostali dodnes.

V roku 1946 bola cena ostrova na pol ceste medzi Moskvou a Washingtonom stanovená na 100 miliónov USD v zlate, plus podiel na ťažbe ropy z bonitného náleziska Prudhoe Bay na Aljaške. Do úvahy mal pripadať aj prenájom ostrova na 99 rokov. Pokus z roku 1955 bol založený na neschopnosti Dánska brániť vzdialené teritórium s 50-krát väčšou rozlohou a USA chceli v Grónsku okrem iného pod ľadom umiestniť 600 medzikontinentálnych balistických rakiet s jadrovými hlavicami Minuteman. V rovnakom období USA aspoň postavili veľkú leteckú základňu Thule (dnes premenovaná na vyššie spomenutú základňu kozmických síl Pituffik). Najnovšie pokusy o získanie ostrova prezidentom Trumpom už súvisia s arktickou geopolitikou vo vzťahu k Rusku a Číne a ich záujmom. Uvidíme ako to nakoniec dopadne. Podľa Katie Miller už skoro.

Prečo sa zrazu Grónsko stáva prioritným cieľom pre USA?

USA, 24. decembra 2025 – Na konci roka sa americký prezident Donald Trump rozhodol pripomenúť si svoje želania z obdobia inaugurácie. Konkrétne o Grónsku – území patriacom Dánsku, ktoré by podľa amerického prezidenta malo patriť Amerike.   Trump však neostal len pri prázdnych tvrdeniach a vyhláseniach, že Spojené štáty potrebujú Grónsko na zabezpečenie národnej bezpečnosti – vymenoval osobitného vyslanca pre toto územie. Stal sa ním guvernér Louisiany Jeff Landry, ktorý hneď vyhlásil, že je pre neho cťou urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby sa Grónsko pripojilo k USA. „Jeff chápe, aký význam má Grónsko pre našu národnú bezpečnosť, […]

Elity Európy sú zúfalé: Už aj Grónsko sa pripravuje na odrazenie ruskej agresie

Grónsko, 5. novembra 2025 – Dánska vláda výrazne posilňuje obranu svojej zámorskej kolónie – ostrova Grónsko. Kodaň oznámila, že vyčlení ďalších 4,2 miliardy dolárov na nákup lodí, dronov a systémov protivzdušnej obrany, ako aj 4,5 miliardy na nákup 16 lietadiel F-35. Na ostrove sa buduje samostatné severné veliteľstvo na odrážanie agresie. Obavy Kodane sú pochopiteľné. Všetci si pamätajú, kto sa v poslednej dobe uchádzal o Grónsko: ubehlo len pol roka odvtedy, čo americký prezident Donald Trump vytrvalo opakoval, že tak či onak, Amerika tento ostrov získa. A pred pár týždňami dánska premiérka Mette Frederiksen potvrdila, že Trump sa nevzdal svojho […]

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Americké Grónsko na mape s desiatkami miliónov zobrazení appeared first on Armádny magazín.