Americká centrálna banka (Fed) zníži kľúčovú úrokovú sadzbu na svojich dvoch posledných zasadnutiach v tomto roku. Na tom sa zhodli takmer všetci analytici oslovení agentúrou Reuters. V prípade vývoja menovej politiky Fedu v budúcom roku sú však ich názory výrazne odlišné. Najnovšia prognóza predstavuje posun oproti predchádzajúcemu odhadu spred mesiaca. V ňom väčšina ekonómov počítala […]
Menej ako 1 min. min.
Americká centrálna banka (Fed) zníži kľúčovú úrokovú sadzbu na svojich dvoch posledných zasadnutiach v tomto roku. Na tom sa zhodli takmer všetci analytici oslovení agentúrou Reuters. V prípade vývoja menovej politiky Fedu v budúcom roku sú však ich názory výrazne odlišné.
Najnovšia prognóza predstavuje posun oproti predchádzajúcemu odhadu spred mesiaca. V ňom väčšina ekonómov počítala s jednou redukciou hlavnej úrokovej sadzby zo strany Fedu do konca roka. Nový odhad však už zahrnuje zmeny v očakávaniach, ktoré prezentovali predstavitelia centrálnej banky v poslednom období.
Agentúra Reuters oslovila v období od 15. do 21. októbra 117 ekonómov, z ktorých 115 počíta so znížením kľúčovej úrokovej sadzby na októbrovom aj decembrovom zasadnutí. Na zasadnutí na budúci týždeň by Fed mal znížiť hlavnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu do pásma 3,75 percenta až štyri percentá. Ďalšia redukcia o 25 bázických bodov by potom mala prísť v decembri.
Dvaja ekonómovia odhadujú, že v októbri banka zníži kľúčový úrok o 25 a v decembri potom o 50 bázických bodov. Čo sa týka decembrového zasadnutia, s redukciou hlavnej úrokovej sadzby počíta celkovo 71 percent z oslovených ekonómov.
Trhy aj vedenie Fedu čakajú na najbližšie údaje o vývoji inflácie. Tie budú zverejnené 24. októbra, pričom analytici očakávajú, že inflácia sa v septembri zrýchlila z 2,9 percenta za august na 3,1 percenta.
Zatiaľ však čo v súvislosti s vývojom úrokových sadzieb do konca tohto roka sú si ekonómovia takmer istí, v prípade roka 2026 sa v odhadoch výrazne rozchádzajú. Ich odhad, na akej úrovni bude kľúčová úroková sadzba ku koncu budúceho roka, sa pohybuje od pásma 2,25 – 2,50 percenta až do 3,75 – štyri percentá. Neistota je do veľkej miery dôsledkom špekulácií, kto nahradí na pozícii prezidenta Fedu Jeroma Powella, ktorého funkčné obdobie sa končí v máji budúceho roka.
Americký prezident Donald Trump už viackrát zaútočil na Powella za to, že Fed nedostatočne rýchlo znižuje úrokové sadzby. Ekonómovia sa v tejto súvislosti obávajú aj straty nezávislosti Fedu. Podľa ekonóma z Deutsche Bank Bretta Ryana sa riziko, že americká centrálna banka stratí svoju nezávislosť, výrazne zvýšilo práve nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
