Svetové akciové trhy reagovali v pondelok na situáciu okolo útoku na Irán oslabením. Dôvodom je kombinácia neistoty, očakávania vyššej inflácie v dôsledku drahšej energie a rizika spomalenia globálnej ekonomiky, zhodnotil v aktuálnom komentári analytik Portu Lukáš Raška. Sektorová reakcia však bola podľa neho nejednotná. „Najviac rastú energetické spoločnosti, ktoré profitujú z vyšších cien ropy a […]
Menej ako 1 min.
min.
Svetové akciové trhy reagovali v pondelok na situáciu okolo útoku na Irán oslabením. Dôvodom je kombinácia neistoty, očakávania vyššej inflácie v dôsledku drahšej energie a rizika spomalenia globálnej ekonomiky, zhodnotil v aktuálnom komentári analytik Portu Lukáš Raška.
Sektorová reakcia však bola podľa neho nejednotná. „Najviac rastú energetické spoločnosti, ktoré profitujú z vyšších cien ropy a obranný priemysel, ktorý ťaží z očakávaného rastu vojenských výdavkov. Naopak, najväčšie straty zaznamenali aerolinky, cestovný ruch a všeobecne firmy citlivé na cenu palív a mobilitu. Konflikt totiž narušil letecké trasy na Blízkom východe a zvýšil prevádzkové náklady dopravcov,“ priblížil.
Podľa analytika finančných trhov XTB Mateja Bajzíka akciové trhy po otvorení búrz reagovali na geopolitické napätie kombináciou neistoty a averzie k riziku.
„Celkovo síce trhy zatiaľ nečelia plošným výpredajom, no pokles hlavných indexov naznačuje, že geopolitický šok investori vnímajú ako relevantný rizikový faktor. Prudký rast cien komodít, najmä ropy, spolu s posilňovaním bezpečných aktív ako je zlato, posúva sentiment do režimu risk-off, čo vytvára tlak na akciové trhy, hoci americké indexy zatiaľ zostávajú relatívne odolné,“ vysvetlil.
Poukázal na to, že aj keď v úvode obchodovania v USA hlavné indexy prudko oslabili, neskôr sa ich pokles zmiernil.
„Takýto vývoj naznačuje, že prvotná reakcia trhu bola emocionálna a poháňaná algoritmickými predajmi a hedžovaním rizika, zatiaľ čo následný návrat indexov odráža racionálnejšie prehodnotenie situácie investormi, ktorí zatiaľ nevnímajú konflikt ako bezprostrednú systémovú hrozbu pre americkú ekonomiku,“ zhodnotil Bajzík.
V Európe bol podľa neho negatívny sentiment výraznejší ako v USA a napríklad index Euro Stoxx 50 klesal o viac ako dve percentá. Európske trhy totiž podľa analytika reagujú historicky citlivejšie na geopolitické riziká a energetické šoky, najmä vzhľadom na vyššiu závislosť regiónu od dovozu energií. V červených číslach otvorili v pondelok aj ázijské burzy.
„Zaujímavou reakciou bol rast sektorov naviazaných na obranu. ETF sledujúce koše zbrojárskych spoločností posilnili približne o tri percentá, keďže investori začali započítavať možnosť eskalácie konfliktu a zvýšených vojenských výdavkov,“ doplnil analytik. Ďalší vývoj bude závisieť najmä od dĺžky a rozsahu konfliktu, predpokladá Raška.
„Krátky vojenský stret by pravdepodobne znamenal len dočasné výkyvy cien a následnú stabilizáciu. Naopak, vleklá eskalácia alebo narušenie exportných trás v Perzskom zálive by znamenali trvalejší rast cien energií a vyššiu infláciu,“ vysvetlil.
Zároveň pripomenul, že hoci súčasná reakcia trhov pôsobí dramaticky, história ukazuje, že podobné geopolitické šoky mávajú na finančné trhy často len dočasný vplyv.
Ak sa konflikt nerozšíri do širšieho regiónu alebo nedôjde k dlhodobému prerušeniu dodávok ropy, volatilita sa podľa analytika zvyčajne v priebehu týždňov stabilizuje a trhy sa vrátia k základným ukazovateľom ako ekonomický rast, inflácia a zisky firiem.
„Pre dlhodobých investorov preto podobné udalosti väčšinou nepredstavujú dôvod na paniku, ale skôr pripomienku, že takéto výkyvy sú prirodzenou súčasťou investovania,“ dodal Raška.
