Udalosti posledných dní, predovšetkým pripomienka 17. novembra vo viacerých mestách, opäť ukázala politické rozdiely medzi opozíciou a koalíciou. V Bratislave sa zišlo približne 50-tisíc ľudí, v Košiciach 20-tisíc. V rovnakom čase strana Smer zorganizovala vlastné podujatie v Nitre. Podľa jej odhadov sa na ňom zúčastnilo približne tritisíc ľudí. Viaceré odhady však hovoria skôr o polovičnej účasti. […]
Menej ako 1 min. min.
Udalosti posledných dní, predovšetkým pripomienka 17. novembra vo viacerých mestách, opäť ukázala politické rozdiely medzi opozíciou a koalíciou. V Bratislave sa zišlo približne 50-tisíc ľudí, v Košiciach 20-tisíc.
V rovnakom čase strana Smer zorganizovala vlastné podujatie v Nitre. Podľa jej odhadov sa na ňom zúčastnilo približne tritisíc ľudí. Viaceré odhady však hovoria skôr o polovičnej účasti.
„Premiér Robert Fico presne vedel, čo tou akciou urobí. On nepotrebuje oslovovať ľudí, ktorí žijú étos 17. novembra a vnímajú ho ako veľmi dôležitý sviatok, lebo jeho cieľová skupina vo väčšej miere súhlasí s názorom, že pred rokom 89 sa im žilo lepšie. Čiže, keď hovorí o tom, že to je komunistický puč, nie je to náhoda,“ vysvetľuje politický analytik agentúry NMS Market Research Mikuláš Hanes v relácii Doslova.
Práve na Nežnú revolúciu sa agentúry zamerala vo svojom nedávnom prieskume. Zisťovali, ako obyvatelia Slovenska vnímajú 17. november a jeho význam. Výsledky naznačili, že pre väčšinu spoločnosti má tento deň stále pozitívnu konotáciu.
Výrok Roberta Fica, ktorý 17. november označil za „komunistický puč“, tak mimo jeho voličskej základne výraznejšie nezarezonoval.
Podľa Hanesa sa Fico dlhodobo stavia k 17. novembru skepticky a má naň, podobne ako na ďalšie historické udalosti, alternatívny pohľad. „Nejde o náhodný výrok, ale o jeho dlhodobé presvedčenie a cielene nastavenú komunikáciu, ktorou sa prihovára svojim voličom. Tí sú často kritickí alebo sk…
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
