Slovenskí pekári a mlynári tvrdia, že odmietajú do pečiva a múky pridávať hmyz, aj keď ich do toho budú tlačiť. V súčasnosti to ale od slovenských potravinárov nikto nežiada – Únia, reťazce a ani spotrebitelia. Ak chcú do múky pridávať hmyzí prášok, môžu. Ak nemajú záujem, slobodne sa mu môžu vyhnúť. Po kratšej prestávke sú […]
Menej ako 1 min. min.
Slovenskí pekári a mlynári tvrdia, že odmietajú do pečiva a múky pridávať hmyz, aj keď ich do toho budú tlačiť. V súčasnosti to ale od slovenských potravinárov nikto nežiada – Únia, reťazce a ani spotrebitelia. Ak chcú do múky pridávať hmyzí prášok, môžu. Ak nemajú záujem, slobodne sa mu môžu vyhnúť.
Po kratšej prestávke sú na slovenskom diskusnom stole potraviny z hmyzu. Tentokrát ich tam vrátili pekári a mlynári. Najskôr výrobcovia združení v Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov vydali uznesenie, v ktorom „absolútne odmietajú akékoľvek pridávanie hmyzu do svojich výrobkov“. Potom sa pridali s rovnakým vyhlásením pridali slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov.
Za obe združenia hlavné myšlienky verejne formuloval ich predák Milan Lapšanský.
Pekári a mlynári tvrdia, že tým reagujú rozhodnutie Európskej komisie povoliť používanie prášku z lariev múčiara obyčajného vo výrobe potravín. Komisia tento verdikt spravila vo februári a pridala múčiara k ďalším siedmim druhom hmyzu, ktorým na európskom trhu dala zelenú už dávnejšie.
„Ak chce niekto jesť mleté červy, nech na pultoch siahne po výrobkoch zo západnej Európy, ktoré reťazce dovážajú vo veľkom. V tých slovenských takéto prísady určite nenájde,“ hovorí Lapšanský.
Príkaz Únie pridávať hmyz do rožkov je už dlhšie obľúbeným hoaxom slovenských dezinformátorov. A pomerne úspešným. Agentúre Ipsos predvlani každý tretí opýtaný Slovák povedal, že verí tomu, že „Európska únia nariaďuje primiešavanie hmyzieho proteínu do potravín, čím ohrozuje ľudské zdravie“.
Najnovší príspevok slovenských výrobcov potravín opakuje viaceré staršie dezinformácie.
Kde sa zobral hmyz
Je pravda, že Európska komisia vidí potenciál hmyzu v potravinárstve a poľnohospodárstve. No nikoho do ničoho nenúti.
Zvestovatelia tejto fámy sa zvyknú odvolávať na potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá údajne plánuje na tanieroch Slovákov mäso nahradiť hmyzom. Nič také sa v nej ale nepíše. Slovo hmyz obsahuje trikrát.
Spomína sa ako možná náhrada sóje vo výkrme hospodárskych zvierat a v časti venovanej výskumu ako teoretický zdroj alternatívnych bielkovín k mäsu. Tieto zmienky sú len veľmi vágne a stručné a už vôbec k ničomu nezaväzujú. Okrem toho je táto stratégia aj so všetkými jej cieľmi po vlaňajších farmárskych protestoch na cintoríne európskych politických plánov.
Druhým zdrojom hoaxu je Európska únia postupne rozširuje zoznam netradičných, takzvaných nových potravín (Novel Food), kam sa v ostatných rokoch dostalo postupne už sedem výrobkov na báze hmyzu.
No najpodstatnejšie je, že ide povolenie, nie nariadenie. EÚ neprikazuje spotrebiteľom zaradiť chrobáky a červíky do svojho jedálnička. A ani potravinárom primiešavať ich do jedla.
To platí aj pre pekárov a mlynárov. Ak chcú do múky pridávať hmyzí prášok, môžu. Ak nemajú záujem, slobodne sa mu môžu vyhnúť. Rovnako smú použiť pili orechy, semená repky olejnej, mungo fazule alebo proteinový extrakt z bravčových obličiek, ktoré ako nové potraviny v EÚ prešli rovnakým schvaľovacím procesom. Alebo nemusia.
Keby aj – báť sa netreba
Pekári tiež naznačujú, že potraviny s prímesami povolených druhov hmyzu nemusia byť pre spotrebiteľov bezpečné. „Neexistujú žiadne relevantné štúdie o vplyve dlhodobej konzumácie červov na človeka,“ varuje Lapšanský.
Zrejme tak naráža na dezinformácie, ktoré sa o škodlivosti hmyzu pre ľudí u nás šíria už dlho. Konzumácia chrobákov a červíkov má spôsobovať alergické reakcie či rakovinu. Ani toto nie je pravda, čo asi najlepšie potvrdia stovky miliónov ľudí na svete, kde je hmyz bežnou súčasťou dennej stravy.
EÚ má pravdepodobne najprísnejšiu potravinovú legislatívu na svete. Bezpečnosť každej potraviny pred jej povolením kontroluje Európsky úrad na bezpečnosť potravín.
Ak jej inštitúcie otvoria dve európskeho trhu novej potravine, znamená to, že prešla veľmi prísnym procesom posudzovania potravinovej bezpečnosti. Spotrebiteľ sa môže spoľahnúť, že neohrozí jeho zdravie a zároveň bude o jej prítomnosti dobre informovaný.
A napokon to vyvracia aj veda.
„Vedecké štúdie poukazujú, že stráviteľnosť hmyzích bielkovín bez exoskeletu je takmer 100-percentná. Takže určite sa netreba hmyz brať ako karcinogén. Samozrejme, že sú aj možné riziká spojené s hmyzom, ale to je takmer vždy pri každej surovine, každá má benefity, ale aj riziká. Hmyz môže byť napríklad alergén pre jedincov alergických na mäkkýše a kôrovce, ďalej by sa nemal využívať hmyz zo zberu z voľnej prírody, pretože mnoho druhov hmyzu je jedovatých. Tieto druhy môžu obsahovať rizikové prvky zo skupiny ťažkých kovov, taktiež mikroorganizmy a rezíduá postrekov. Z týchto dôvodov jedlý hmyz musí pochádzať z certifikovaných chovov, kde je neustále monitorovaná kvalita a deklarovaná bezpečnosť,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko vedkyňa Eva Ivanišová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Chýbajú bielkoviny
Mlynári vo vyhlásení tiež tvrdia, že nenechajú do hmyzu tlačiť enviroaktivistami, pretože „aj hon za ekologickosťou musí mať svoje hranice“. „Potraviny s obsahom červov ju už prekračujú,“ vyhlasujú.
Klimatické a ekologické dôvody pre potraviny s obsahom hmyzu dávajú do popredia hlavne ich výrobcovia a predajcovia. Aby Európska komisia udelila povolenie pre novú potravinu, musí ju o to najskôr niekto požiadať. To sú hlavne výrobcovia a predajcovia, čiže oni sú aj prvotným dôvodom, prečo sa hmyzom v jedle EÚ vôbec zaoberá.
Bielkoviny z jedlého hmyzu nepochybne môžu mať veľa ekologických prínosov, čo jeho výrobu a marketing nechráni pred greenwashingom.
Britský výskum napríklad nedávno zistil, že múčka z hmyzu má v závislosti od vybraného hmyzu 5 až 13 krát väčší vplyv na klímu ako sójová múka.
Ak európske inštitúcie proaktívne komunikujú význam hmyzu v potravinárstve, je to zo strategického dôvodu.
Podľa mlynárov a pekárov nie je dôvod pre tento krok aj preto, že sme sebestační v produkcii potravín, z ktorých sa vyrába pečivo či cestoviny.
To je síce pravda, ale vo všeobecnosti je situácia v EÚ trochu iná. Bielkovinová závislosť Únie je v bruselských inštitúciách už dlhšie témou a s narastajúcim napätím vo svetovom obchode sa ešte výraznejšie dostáva do hry. Vyše 90 percent sóje na skrmovanie hospodárskych zvierat musí dovážať z tretích krajín.
Aj preto EÚ hľadá alternatívne zdroje bielkovín, pričom hmyz je len jedným z nich. Komisia vo Vízii pre poľnohospodárstvo a potraviny sľubuje, že predstaví nový proteínový plán. Ten môže obsahovať rôzne nápady, od zacielenia podpory na pestovanie sóje v Európe, prechod na rastlinné stravovanie až po podporu hmyzích fariem, ktoré budú produkovať krmivo pre zvieratá.
Rozhoduje zákazník
A do tretice, slovenských pekárov a mlynárov k používaniu hmyzu nenúti ani obchod. Ako to naznačujú. „Ak chce niekto jesť mleté červy, nech na pultoch siahne po výrobkoch zo západnej Európy, ktoré reťazce dovážajú vo veľkom,“ hovorí Lapšanský s tým, že domáci výrobcovia ich do pečiva pridávať nebudú, aj keď ich o to reťazce požiadajú.
Obchodníci ich ale do toho nenútia a ani nepriamo tým, že by v regáloch umiestňovali zahraničnú konkurenciu s obsahom hmyzu. Ako hovorí riaditeľ Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič, v pečivových sekciách najväčších obchodných sietí žiadny hmyz dodávateľ nenájde.
A je to tak, lebo o tom rozhoduje spotrebiteľ. Keby boli spotrebitelia hladní po koláčoch alebo rožkoch z hmyzej múky, reťazce by sa predbiehali v tom, kto im dá lepšiu ponuku. Od toho sme ale v tejto chvíli ďaleko.
Aj preto napríklad inovátori v tejto oblasti sami priznávajú, že podnikateľsky sa hmyzie potraviny pre ľudí vyrábať veľmi neoplatí. Výrobcom sa európskeho spotrebiteľa presvedčiť nepodarilo a tak investície smerujú skôr do výroby krmív pre hospodárske zvieratá: hydinu, ošípané, či ryby.
The post Ani povinné, ani tajné, ani rizikové: Ako je to so snahou EÚ meniť hmyz na jedlo appeared first on euractiv.sk.
